nascendi

Už dlho ma žiaden film tak nenaštval, ako tento. Pritom viem, čo je fragment, poctivo vykonávam defragmentáciu disku počítača a nie som úplný pako. Ale vybrať viac-menej náhodne nejaké klipy z televízneho spravodajstva, doplnené ukážkami z nejakých nezrealizovaných filmov, všetko to pospájať necitlivými čiernymi strihmi a predhodiť to divákovi nech sa v tom preberá, to zaváňa neúctou k divákovi, u mňa až pocitom urážky. Celý život ma zaujímali nové vlny a prúdy v kinematografii. Ale nie každá z nich viedla k nejakému zmysluplnému cieľu. Tento film je toho dôkazom. A to ma pritom Haneke pred krátkym časom nadchol svojimi Funny Games.

Odkloním sa od všeobecne kladného prijatia tohto filmu a znížim pôvodné hodnotenie o jednu hviezdičku. Dôvodom je veľmi slabučký scenár, iba hudbou evokovaná atmosféra, ale hlavne obsadenie hlavnej úlohy Nicolasom Cageom. Ja tohto herca s jediným trpiteľským výrazom v tvári dosť zle znášam aj v dobrých filmoch. A v tomto, najmä v jeho druhej polovici, už jeho výkon zachádzal do sebaparodovania. Catherine Keener, ktorá je zaujímavým typom, nechtiac doplatila na otrasný dabing. Som v podstate rád, že už mám komentár k tomuto filmu a teda neexistuje ani jeden dôvod, aby som si ho pozrel ešte raz.

Pri označení "sovietsky vojnový film" sa mi pred časom otváral Sarajevo-nerez vo vrecku. Ale po časovom odstupe a všetkých zmenách bola 9. rota pre mňa veľmi príjemným prekvapením. Realistické vykreslenie podmienok výcviku paragánov síce pripomenulo Olovenú vestu, ale napriek tomu si myslím, že 9. rotu nemožno podozrievať z plagiátstva. Film sleduje osudy skupiny vojakov odvelených do Afganistanu. Skupiny tak malej, aby nebol problém s identifikáciou jej členov, ale aj primerane početnej na zobrazenie osobnostných rozdielov medzi jej členmi. Film je vierohodný v detailoch bojových scén, vo väčších celkoch už to celkom nezvládli, aj keď je zrejmé, že rozpočet a ochota armádnych zložiek boli takmer bezbrehé. Páčila sa mi aj kamera a zaujala ma hudba k filmu. Na druhej strane množstvo nepodarených detailov a pasáž so Snehulienkou mi bránia čo i len uvažovať o plnom počte hviezdičiek.

Snažím sa vyberať si filmy s hodnotením nad 80 %. U 96 hodín som bol zvedavý, čo má hodnotu 86 %. Spozornel som už pri americky trápnom začiatku, ale keď priateľka Kim v mieste ich prázdninového ubytovania začala za revu hudby nepríčetne skákať a tešiť sa, ako sa vyspí s náhodným známym, tušil som, že bude horšie. A bolo! Od únosu sa tvorcovia filmu tvárili, že nakrúcajú Bourna 4. Mali k tomu vonkajšie atribúty (hudba, divoká kamera, časté strihy), mali dokonca aj schopného herca, ale ten by musel ako prvého zastreliť scenáristu. To, čo sa dialo od jeho príletu do Paríža sa dá prežiť iba ak si vypnete oba mozgové závity. Bolo by fajn, keby jeho úlohu hral niekto, s kým si také úlohy spájame. To by ten film zaradilo do zásuvky kde patrí a mňa by ani vo sne nenapadlo si ho pozrieť. Takto to ublížilo hlavne Neesonovi. To si nezaslúžil. Vyhladenie albánskej menšiny v Paríži a šejka so sprievodom by mohlo uspokojiť nanajvýš notorických sledovačov tzv. vyvražďovačiek, ktorých intelekt limituje schopnosť počítať mŕtvoly. A keď k tomu všetkému scenárista pridal rovnako stupídny záver, akým bol úvod, tak som už uvažoval iba nad tým, akú hviezdičkovú hodnotu má herectvo Liama Neesona, pretože to jediné sa vymyká z hrôzy naokolo. Ostatných hercov by som nevzal ani ako komparzistov do davových scén.