nascendi

Som prekvapený, ako ma film, ktorý som vôbec nemal v pláne pozerať, príjemne prekvapil. O sile médií a reklamy som sa nepotreboval presviedčať, na film Vrtieť psom si ešte pamätám, ale dôležité pre mňa je, že v poslednej dobe sa pri sledovaní slovenských filmov nemusím pýriť. Nie je to samozrejme ani zďaleka to, na čo by som mohol byť hrdý, ale smerovanie je dobré. A tri hviezdičky nie sú výrazom sklamania.

Tešil som sa na každý zo šiestich filmov Paula Greengrassa, ktoré som zatiaľ videl. Ani jeden ma nesklamal, ani jeden odo mňa nedostal menej, ako štyri hviezdičky. Opätovne som obdivoval dokumentaristický prístup, vynikajúci strih a občasné napätie. Tomovi Hanksovi sa podarilo kapitána Phillipsa stvárniť ako človeka z mäsa a kostí, a nie ako nejakého filmového superhrdinu. Výhradu mám k sfilmovanému príbehu. Aby štyria vychrtlíci uniesli loď s početnou posádkou a na ich likvidáciu bola pomaly použitá 6. americká námorná flotila, to chce veľkú predstavivosť. Nepochopiteľné pre mňa je, že zastrelenie votrelca, ktorý vstúpi na môj pozemok je prípustné, ale zastrelenie vychrtlíkov šplhajúcich sa na loď, za ktorú nesiem zodpovednosť už nie. Inak tí ukričaní, nafetovaní vychrtlíci boli jedinými, ktorí pôsobili autenticky. Ale Tom Hanks na ošetrovni tiež.

Nevedel som nič o tomto filme a teda som nevedel ani to, že mi pripraví jedno z najpríjemnejších tohoročných filmových prekvapení. Najväčšiu zásluhu na tom má samozrejme Matthew McConaughey. Bolo úžasné sledovať vývoj ním stvárňovanej postavy, jej interakciu s príbehom a s potrebami rovnako postihnutých ľudí. Aj ostatní herci, osobitne Jared Leto, prispeli k výslednému zážitku z filmu. Ak by som chcel nájsť nejaký nedostatok na tomto diele, označil by som tak podcenenie dobového zasadenia príbehu. Nie každý z divákov pozná dobu, v ktorej sa príbeh odohráva, stav terapie AIDS, ako aj neohroziteľnú pozíciu FDA pri zaisťovaní zdravia Američanov a ziskov farmafiriem. Plný počet hviezdičiek dávam raz za pol roka a po ôsmich rokoch som aj v tomto prípade jednu odobral.

Bol som mimoriadne zvedavý na film nabitý osobnosťami a polarizujúci hodnotiteľov. Nemôžem sa prikloniť k ani jednej zo skupín reprezentujúcich krajné hodnotenia. Film je nepochybne zaujímavý, jeho mozaikovitý charakter je náročný na chápanie spojitostí, brilantné dialógy sa striedajú s nepravdepodobnými "múdrosťami" deklamovanými osobami, od ktorých to nemôžem očakávať, takže neutrálne tri hviezdičky najlepšie charakterizujú zmiešaný pocit, ktorý som mal z filmu.

Ak chce autor vtesnať do 70 minútového filmu polstoročnú históriu RND, vrátane ukážok z predstavení, pohľadov do zákulisia, vyjadrení zainteresovaných, tak to musí vziať poklusom. A to je jediná chyba tohto televízneho počinu - že netrval dlhšie. U mnohých filmov som sa nevedel dočkať záverečných titulkov, v tomto prípade ma naštvalo, že prišli tak skoro. Nie som divadelný divák a predstavenia RND sú prakticky jedinými návštevami divadla. Nehanbím sa za to, dokonca som veľmi spokojný, že sa mi metódou pokus-omyl podarilo neomylne nájsť to najautentickejšie, čo slovenská divadelná scéna vyprodukovala.

Doma nepatrí medzi moje vyhľadávané stanice, ani Richard Curtis medzi vyhľadávaných režisérov. Nechal som sa zlákať 81 % a oddal sa sledovaniu. Nie som vyložene sklamaný a ak by som mal charakterizovať film jedným slovom, bude to slovo - neškodný. Ak štyrmi slovami - film na jedno pozretie. Námet je lákavý a samozrejme nie pôvodný. Menej samozrejmé je, že nebol zvládnutý podľa mojich predstáv. Scenárista bol evidentne dezorientovaný, ale nemal som chuť ani náladu si všímať niektoré jeho eskapády. Potešilo ma, že som spoznal blízkosť Lásky nebeskej predtým, než som si prečítal filmografiu onoho Curtisa. Nepochopil som však, čím tento človek prispel k vynikajúcej úrovni skečov Rowana Atkinsona.

Zapovedal som sa, že nebudem hodnotiť a komentovať dokumentárne filmy a divadelné záznamy. Už som to porušil a nerobí mi najmenší problém porušiť to aj v prípade divadelného záznamu z predstavenia Radošinského naivného divadla. Videl som ich hru Len tak prišli na ich domovskej scéne v Istropolise a dobre mi padlo pozrieť sa na ňu s odstupom času i zo záznamu. Radošinci sa s postupom rokov stále menia a pokiaľ tie zmeny nesmerujú k muzikálu nemám najmenší problém s hviezdičkami, pretože dlhé roky nemám najmenší problém ani s týmto skvelým divadelným súborom, a so Stanislavom Štepkom osobitne.

Nečakané a príjemné prekvapenie. Nezmyselnosť vojnových konfliktov zobrazená na ploche vymedzenej dvoma domami, dielňou a sadom plným mandaríniek. A o konflikte vypovedá viac, ako drahé veľkofilmy. Skvelo navodená atmosféra, výborne vybraní herci, presné dialógy, vhodne striedané akcie s chvíľami pokoja a prekrásny zádumčivý hudobný motív ma dostali. Film mi pripomenul niektoré diela o konfliktoch v krajinách bývalej Juhoslávie, pretože je vlastne úplne jedno, kde poštvú jedných proti druhým. V spojitosti s ním ma napadla iba jediná otázka: prečo som mu nedal plný počet hviezdičiek? Ešte nad tým pouvažujem.

U prírodopisných, ale nielen u nich, je skvelé, keď ich robia za dohľadu profesionála. Až to je niekedy kontraproduktívne, lebo si divák pri odvážnych záberoch neuvedomuje veľkosť medveďov a ich silu. Vlastne iba expresné zabitie medvedice ho vráti do reality. Veď Donutil si musel vysadnúť na Polívkove ramená, aby nakreslil rysku pokiaľ siahajú takéto medvede.

Pravdepodobne prvý filipínsky film, ktorý som videl a som veľmi spokojný. Dokonca aj vtedy, ak si uvedomím, že je to pohľad na Filipíncov očami Angličana. O to mi bol bližší. Okrem neznesiteľnej situácie na farme ma hneď po príchode rodiny do Manily zaujali davy ľudí, ktorí sa motali na malom priestore. Bolo jasné, že džungľové podmienky vyprodukujú džungľové pomery a tak sa aj stalo. Sociálna dráma ako vyšitá. Kde sa na to hrabe taliansky neorealizmus. Pre skutočnú biedu a beznádej je treba ísť do Ázie. Krimi thriller v záverečnej časti mi už pripadal trochu prilepený, ale zo širšieho hľadiska predstavoval jeden z reálnych variantov.