Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Krimi
  • Akční
  • Dobrodružný

Recenze (3 654)

plakát

Krvavá neděle (2002) 

Krvavá nedeľa iba potvrdila správnosť zaradenia Paula Greengrassa do desiatky mojich najobľúbenejších režisérov. Je hraným dokumentom, v ktorom som ani nepostrehol, že tam niekto hrá. Použitie výsadkárov na policajný zásah bolo chybou od samého začiatku, preto nemohlo dopadnúť inak a je úplne ľahostajné, čo bolo spúšťačom. Paul Greengrass nakrútil tento film so znalosťou problematiky, s úctou k detailom, citom pre plynutie času a ľudské správanie sa. Perfektným strihom mu dal potrebnú dynamiku aj v neakčných pasážach. Pomalší rozbeh v prvej polovici a uponáhľaný záver sú mojimi jedinými a malými výhradami k tomuto filmu.

plakát

Sociální síť (2010) 

Keď som v mojom poslednom blogu písal o potiažach seniorov s Facebookom netušil som, že zhliadnutie Sociálnej siete mi ho ani o kúsok nepriblíži. Pretože Facebook vo filme síce vystupuje, ale nie je to film o ňom. Je to film o peripetiách zrodu veľkého nápadu, jeho premeny na použiteľný produkt, uvedení na trh a zbavovaní sa všetkého, čo na tejto ceste zdržuje a prekáža. Na konci si síce hrdina môže pospevovať The Winner takes it all, ale tiež už vie, čo víťazovi vzalo víťazstvo. A že toho nie je málo. Sociálnu sieť považujem za výborný film, ktorý som zhltol ako malinu aj keď niektoré Fincherove filmy sú pre mňa nestráviteľné. To by na komentár stačilo. Idem ešte niečo napísať do svojho profilu na Facebooku.

plakát

Křižník Potěmkin (1925) 

Včera som videl Krížnik Potemkin druhý a posledný krát. Uznávam kvalitu strihu, montáže, uznávam nezabudnuteľnosť scén na odeských schodoch. Ale súčasne registrujem Ejzenštejnovu nadprácu pri nadbiehaní novej moci a to nedokážem odpustiť ani geniálnejším filmom, ako je Krížnik Potemkin. Najchladnejšie štyri hviezdičky.

plakát

Samotáři (2000) 

Práve som dopozeral Samotárov (opakovane) a pridávam im hviezdičku. Neriešim, či to je kultový film alebo nie, nezaujíma ma, či vhodne reflektuje súčasné problémy mladých ľudí, či postava Jakuba navádza k huleniu alebo od neho odrádza. Opäť som sa výborne bavil, film mal dobrých hercov, hudbu i dialógy, príbehom dával dynamiku presný strih a milovníci hlášok si určite prišli na svoje. Nechápem, prečo by som mu nemal dať štyri hviezdičky, keď som ich už rozdal takmer 400 a u niektorých filmov o ich opodstatnenosti pochybujem viac, ako v prípade Samotárov.

plakát

Zrůda (2003) 

Opakované sledovanie tohto filmu mi prinieslo rovnako intenzívny zážitok, ako premiérové. O geniálnom a do detailov vymakanom pretvorení, či znetvorení krásnej Charlize na prostitútku najnižšieho levelu sa tu už hodne písalo. I výkon Christiny Ricci si zaslúži obdiv. Film končí konštatovaním, že po 12 rokoch väznenia bola sériová vražedkyňa popravená. Nebolo samozrejme spomenuté, ako skončili jej nezastrelení spoluvinníci. Teda pokrytci, ktorí si za pár dolárov kupujú ventil pre svoje komplexy a po návrate domov sa bez problémov vrátia do úlohy hlavy usporiadanej a bohabojnej rodiny. Bez nich by prostitútky zahynuli od hladu.

plakát

Čest a sláva (1968) 

História nie je mojou parketou, ale Bočanov film, ku ktorému som sa dostal až teraz, mi poskytol skvelý zážitok. Nie je to jednoduchý príbeh o osudoch jedného rytiera na konci zničujúcej vojny. Pre podobenstvo o postojoch ľudí v zlomových časoch ho komunistickí cenzori zaslúžene poslali do trezoru, odkiaľ však vyšiel rovnako aktuálny, ako pôvodne bol. Je zbytočné chváliť herecké výkony hlavných predstaviteľov a fascinujúcu hudbu Zdeňka Lišku. Asi najviac ma zaujala autentickosť ľudí tej doby. Poznám tri - štyri vynikajúce české filmy s obdobnou tematikou a Čest a sláva zaujíma dôstojné miesto po ich boku. Tak prečo "iba" štyri hviezdičky? Chvíľami mi prekážal chaotický strih a takmer celý film výborne zahraná, ale s dejom málo kompatibilná postava, ktorú stvárnil Karel Höger.

plakát

Čtyři minuty (2006) 

V poslednej dobe ma príjemne prekvapilo niekoľko nemeckých filmov. Tento patrí k nim. Nemecká kinematografia podľa mňa ani zďaleka nedosahuje kvalít francúzskej, talianskej a ďalších. Tých niekoľko filmov moje presvedčenie nezmení, ale je to vykročenie správnym smerom. Film má dobrý casting, scenár, hudbu aj herecké výkony. Výborný nástup a excelentný záver dávajú zabudnúť na rozvláčnejšiu strednú časť. A z hľadiska uveriteľnosti je na tom rovnako biedne, ako napr. aj Dobrý Will Hunting.

plakát

Svatba jako řemen (1967) 

Svatbě jako řemen som už niekoľkokrát menil hodnotenie a je načase , aby som ho ustálil na štyroch hviezdičkách. Pri zbežnom pohľade je to obyčajná sranda, z ktorej si divák zapamätá Pucholtove hlášky a množstvo postavičiek, ktoré medzi sebou rozohrávajú samovoľne sa komplikujúcu hru. Ale pri reprízach začne vnímať aj náznaky a inotaje ukryté pod zdanlivo banálnym povrchom. Tvorcovia tej doby sa vypracovali na majstrov odkazov, ktoré mali ostať pre cenzorov skryté a pre diváka prístupné. Obávam sa, že schopnosť dešifrovania týchto odkazov u mladšej časti diváctva postupne vymizne ako nepotrebná.

plakát

Slavnosti sněženek (1983) 

Slavnosti sněženek mám spoločne s Postřižinami a Ostře sledovanými vlaky z adaptácií Hrabala najradšej. Je zrejmé, že postavy a postavičky v Hrabalovej predlohe boli reálne osoby s odpozorovanými vlastnosťami a prejavmi. Nie je však samozrejmé, aby tieto postavy a postavičky ožili aj na filmovom plátne. A Jiřímu Menzlovi sa to podarilo. Navyše niekoľkí herci z Divadla Járy Cimrmana mierne posunuli vyznenie filmu a obaja režisérski obri potvrdili, že pre veľkých umelcov niet malých rolí. Pravdou ale tiež je, že pri x-tom sledovaní ma okrem hulákania oboch Hrušínského žien, bezobsažných dialógov a časti príliš inscenovaných scén som hodnotenie po rokoch znížil na konečné štyri hviezdičky. Pretože na druhej strane bol ten obraz chatovej oblasti a jej obyvateľov hrabalovsky presný.

plakát

Ani stín podezření (1943) 

Hitchcockove filmy k mojej veľkej ľútosti starnú rýchlejšie, než by som očakával i než by som si prial. Už si ani neviem vybaviť nadšenie, s ktorým som kedysi dávno vo Filmovom klube zhliadol tento, údajne, majstrov najobľúbenejší film. Odvtedy uplynulo takmer päťdesiat rokov a dnes som mohol skonštatovať, že aj po tej dobe má film dobre vystavaný dej, podporený dobrými dialógmi, atmosféru podporenú dramatickou hudbou Dimitri Tiomkina a neprehliadnuteľnými hereckými výkonmi oboch menovcov. Že v ňom chýba viac akcie a napätia je zrejmé iba z pohľadu dnešného diváka. Vtedy nám to bohato postačovalo.