nascendi

Som rád prekvapovaný. A pokiaľ má to prekvapenie názov Klec, som ešte radšej. Herectvo pani Bohdalovej je mi dostatočne známe, o Kryštofovi Hádkovi som toho dosť čítal a režisérsku dráhu Jiřího Stracha sledujem prakticky od jeho začiatkov. Takže papierové predpoklady boli veľmi sľubné. A diváci vo väčšine prípadov neboli sklamaní. Nespomínam si na prípad, kedyJiřina Bohdalová podala lepší herecký výkon. Kryštof Hádek jej zdatne sekundoval. Dá sa mudrovať nad niektorými nelogickými detailami, nad stavbou príbehu, nič to však nemení na fakte, že ide o počin, u ktorého nie je dôvod šetriť s hviezdičkami. Ako divákovi v seniorskom veku mi Klec v závere trochu pripomenula Mallov Výťah na popravisko.

Opäť som mal šťastie na výborne urobený životopisný dokument. O jeho kvalite by mal presvedčiť môj názor, že tento dokument zaujme divákov bez ohľadu na to, či je Johnny Cash ich obľúbený spevák alebo nie. Ja patrím k divákom, ktorých hudba Johnnyho Casha oslovovala viac, ako jeho život a názory. Ale to je v poriadku, lebo spevák má byť posudzovaný podľa piesní, nie podľa názorov na odsúdených väzňov a marginalizované skupiny obyvateľstva.

Bol som mimoriadne zvedavý na film, o existencii ktorého som nemal ani tušenia. Pritom bol jedným z filmov, ktoré v priebehu šesťdesiatych rokov ako tykadlá ohmatávali, kam až je možné zájsť v kritike režimu a tiež aké inotaje bude nutné použiť na oklamanie cenzorov. Nakoniec sa to ako-tak podarilo a vznikol film, ktorý stojí a padá na výkone Rudolfa Hrušínského so známymi sekundantmi. Ten je ako obvykle skvelý, ale znázornenie vnútorného hlasu mi po chvíli pripadalo pomerne nešikovné. Vcelku som bol spokojný, aj keď si myslím, že film osloví divákov, ktorí tú dobu prežili, nie ich potomkov.

U životopisných filmov stačí málo, aby sa z vynikajúceho začiatku dospelo do priemerného konca a celkového výsledku. Aj tento film mal všetky predpoklady stať sa vynikajúcim, osobnosťou speváčky počnúc, vynikajúcou hereckou dvojicou pokračujúc a najmä vyváženým scenárom končiac. Lebo stačilo málo, napr. aby bol položený dôraz na domáce násilie alebo aby vynikla scestná myšlienka, že hviezdu z Tiny Turner spravilo násilie, ponižovanie a ústrky. Nič z toho sa nestalo, film som si užil a môžem ho bez problémov priradiť k tým mimoriadnym životopisným filmom, ktorých zasa až tak veľa nie je.

O Key Largu som nemal žiadne informácie a tak som film sledoval nezaťažený oceneniami a kritikami. Naopak o Bogartovi, Bacall a Robinsonovi viem toho dosť, takže som sa pohyboval medzi starými známymi. Nebudem mudrovať, či to bol alebo nebol film-noir. Pre mňa to bola filmová verzia divadelnej hry. A ako taká musí mať bezvadný scenár a herecké výkony. Myslím, že herecké výkony sa vydarili lepšie, ako scenár. Ale ani v ňom neboli závažné nedostatky, iba som mal pocit, že v niektorých pasážach bolo možné jeho drobnou úpravou dosiahnuť lepší efekt. Film je zaslúžene v tieni Pokladu na Sierra Madre, ale je možné ho pripočítať k úspešným filmom Johna Hustona.

Videl som niekoľko filmov z prostredia amerického Juhu. Aj tento k nim patrí a predsa sa od nich líši. Je veľmi pestrý. Pri troche pozornosti je v ňom možné nájsť množstvo znakov a motívov. Našťastie medzi nimi chýba ten neznesiteľný americký pátos to nabubrelé vlastenectvo a naopak vtedajší rasizmus je uveriteľný. Okrem pestrosti a vrstevnatého príbehu sú devízou herečky, okolo ktorých sa film točí. A tiež úžasná výprava, ktorá nezanedbala žiadne detaily, čo ocenil najmä kameraman. Aj keď sú štyri hviezdičky pomerne slabé, nie sú nezaslúžené.

Ritu Tushingham som videl pred pár desaťročiami v Richardsonovej Kvapke medu. Zálesák je o päť rokov mladší, ale výraz herečky sa nezmenil a môže ho používať ako puncovú značku. Zálesák je dobre nakrútený film. Najmä preto, že sa na nič nehrá a v takom prípade je divák ochotný odpustiť aj niekoľko logických nedostatkov. Lebo podstatné nie je to, či sa to mohlo takto nejako stať, ale ako zaujímavo a konfliktne prebiehalo zbližovanie dvojice. Napriek celkovej spokojnosti som skúpy dať štyri hviezdičky.

Známa predloha (ale nečítal som ju), zopár známych hercov, výborná výprava, dobre vybraný hlavný predstaviteľ a priemerný výsledok. Pod ten sa podpísala najmä prehnaná stopáž, zbytočné epizódy a dejové odbočky. Mohlo to byť lepšie. Určite si tento film nebudem pamätať ako výnimočné dielo, iba ako pokus, ktorý ostal niekde na polceste.

Netrúfam si tvrdiť, že existoval aj menej riskantný spôsob, ako vzdorovať požiaru, ktorý už odrezal únikovú cestu. Bez problémov budem tvrdiť, že práca profesionálnych hasičov špecializujúcich sa na lesné požiare je neskutočne náročná a nebezpečná. Preto film o skutočnej udalosti z roku 2013 mal všetky predpoklady byť vynikajúci. Bol by vynikajúci aj s tými chlapáckymi prejavmi a dialógmi, lebo takí asi americkí hasiči sú. Najväčšiu výhradu mám k proporciám. Je dobré venovať sa aj negatívnym dôsledkom rizikového zamestnania na rodinný život, ale nemalo by to trvať tri štvrtiny filmu. Iba málo divákov má presnejšiu predstavu o záludnostiach, ktoré sprevádzajú lesné požiare. Tam bola oblasť, ktorej sa mal režisér venovať.

Zaujímavý a nevšedný debut bračekov Coenových by mohol mať chvíľami vyššie tempo, lebo brilantný záver všetko nenahradil. Ale určite tento film ostane v mojej pamäti minimálne vďaka viacerým vydareným scénam. Tiež stretnutie s mladou Frances McDormand vytvorilo časový oblúk k Trom bilboardom za Ebbingom, ktoré som videl nedávno.