nascendi

Tak často Jacka Reachera reprízovali, až som podľahol zvedavosti a pozrel si ho aj ja. Okrem niekoľkých dier v scenári by som mohol byť s týmto filmom celkom spokojný. Je to taká zábavka na jeden večer. Len sa nedokážem zmieriť s obsadením Toma Cruisa do úlohy, na akú sa podľa mňa typovo nehodí, čo mi prekážalo už pri Collaterale.

"Iba" tri hviezdičky dávam nie preto, že by som mal niečo voči snowboardingu, ale preto, že je to málo nosná téma na 80-minútový film. Exteriéry boli starostlivo vybrané, výborne nasnímané boli nielen prírodné scenérie ale i samotné jazdy, dych sa tajil pri obdivuhodných športových výkonov, vystrihnuté bolo všetko, čo by mohlo narúšať ilúziu, že sa chlapcom s pomocou Red Bullu všetko darí. Ono to všetko vo filme naozaj funguje, len po pol hodine som toho už mal dosť a pocit, že pozerám na filmovú slučku, bol neodbytný. Nakoniec som to vydržal pozerať až do konca, len mi hlavou pritom vírila nemravná myšlienka, či sa nájde nejaký šialenec, ktorý by nakrútil Art of Flight 2.

Zaujímavý krimithriller z prostredia newyorskej centrály tiesňovej linky 911, kde aj zdanlivo malá chyba operátorky môže mať fatálne následky. Film má dobrý rozbeh, slušnú gradáciu, poskytuje nové pohľady na využitie kufra v aute a v prvej časti by mohol mať názov Ako je dôležité mať dva mobily. Bohužiaľ po veľmi slušnej prvej časti sa začínajú vŕšiť typické chyby filmov tohto žánru. Naraz je zvládnutie celej situácie závislé na jednej operátorke, polícia je so svojimi možnosťami odsunutá do pozície nevýkonných štatistov a keď sa operátorka v rámci nadčasov vydá do terénu, prestáva byť film zaujímavý, lebo všetko ďalšie, vrátane nadstavovaného napätia, už divák videl. Záver už je iba na povzdychnutie a pocit ľútosti, lebo nechýbalo veľa a štyri hviezdičky by boli primerané.

V tejto databáze sa už v honbe za číslami a bodmi hodnotia a komentujú aj klipy k jednotlivým pesničkám, tak prečo by som nemohol a nemal ohodnotiť a okomentovať jeden z najvýznamnejších počinov na poli inteligentnej zábavy - Bolkovu manéž. Je úplne prirodzené, že kvalita hostí nemôže byť vyrovnaná a dokonca aj to, že jednotlivé diely sa Bolkovi vydaria so striedavým úspechom, ale z dlhšieho časového horizontu je manéž tým, čo by nám veľmi chýbalo, kdyby to nebylo.

Je síce pravda, že príbeh je za vlasy pritiahnutý a v podstate scenáristicky nezvládnutý, ale na druhej strane sú reálie zvládnuté takmer do detailov. V tom asi spočíva najväčšia príťažlivosť tohto filmu a tam sa aj utopili najväčšie očakávania, ktoré mohol naplniť.

Páči - nepáči, to je jediné kritérium, ktoré v hodnoteniach na ČSFD uplatňujem a hviezdičkami iba odlišujem mieru dojmu. Iba tak mimochodom vnímam počet Oscarov alebo iných ocenení, ktoré film získal, a u odlišných hodnotení mojich obľúbencov sa snažím v komentároch dopátrať sa toho, čo v danom filme videli a mne to uniklo. Taliančina pre začiatočníkov ma beznádejne znudila. Úsmev vo mne vzbudilo iba jej označenie za komédiu. Tých príbehov bolo na môj vkus veľa a ani jeden z nich ma nezaujal. Herci sa snažili, ale nebolo im to nič platné, lebo sa museli držať scenára. Takže Dogma - neDogma, dve hviezdičky a dosť.

Vďaka fragremu som si spomenul na tento dávno videný film. Vtedy mi prekážalo, že pozornosť scenáristu sa od kapitánskej dcérky priklonila ku gardovému seržantovi. Najpôsobivejšie vo filme boli pre mňa scény sedliackeho povstania vedeného Jemeľjanom Pugačovom. V danej dobe to bol veľmi zaujímavý prepis Puškinovej literárnej predlohy. Neviem, aký dojem by som mal z tohto zabudnutého filmu v súčasnosti. Možno sa niekedy podarí.

Ďalšia facka môjmu zámeru pozrieť si všetky filmy s hodnotením 80 % a vyšším. U Buñuela, rovnako ako u Felliniho, Antonioniho, Truffauta, Jakubiska a čiastočne i u Bergmana dochádza oproti stavu zo 60. rokov minulého storočia k výraznej zmene môjho postoja voči týmto ikonám svetovej kinematografie. Chápem, že mali nejaké fóbie z detstva, nejakých démonov, veď to sa stáva. Ale prečo hneď o tom nakrúcať filmy? Koľkí z divákov budú takí empatickí, že dokážu ich dielam rozumieť tak, ako to ich tvorcovia predpokladali? Ale nechcem kritizovať divákov, keď ide o film. Tento film som doslova pretrpel. Náboženská problematika ma nezaujíma a keď sa ešte podáva málo zrozumiteľne a rozporuplne, tak je to film pre niekoho iného, aj keby jeho filmárska kvalita bola bezchybná.

Otec a otec asi nikto nebude pokladať za filmové veľdielo, a ja dvojnásobne nie. Pierre Richard aj s Gérardom Depardieuom sú u mňa na čiernej listine. Napriek tomu som sa počas filmu párkrát zasmial a pozrel som si ho v pohode, pretože Pierre Richarda tlmili v jeho nemotornosti a Gérarda Depardieua v jeho podobe s lokomotívou. Takže, ako som už spomenul v úvode, žiaden zázrak, ale na tri hviezdičky film dosiahol aj u mňa.

Dlho som sa rozhodoval, či tomuto zvláštnemu filmu dať tri, či štyri hviezdičky. Mal atmosféru, ponurosť, surovosť i viac než slušné herecké výkony niektorých predstaviteľov. Pravdepodobne i literárna predloha (nečítal som) bola zaujímavá. Najviac k rozhodnutiu prideliť tri hviezdičky prispela chaotickosť a žánrová neujasnenosť filmu. Chtiac nechtiac som ho musel porovnávať s Vláčilovými Stínami horkého léta, a tam o dosť prehráva.