nascendi

Nevidel som veľa filmov s Humprey Bogartom a bol som prirodzene zvedavý, čo na ňom generácia mojich rodičov vlastne videla. Viackrát sfilmovaný námet ukrytia sa zločincov v príbytku zdanlivo bezproblémovej rodiny a kvalitný scenár mu poskytol dostatok priestoru pre demonštrovanie jeho zrelého herectva. A nielen jemu, ale aj jeho "triednemu nepriateľovi", rovnako presvedčivo zahranému Fredericom Marchom. Prirodzene, že žiadny Haneke sa nekoná, film má tradične slabšiu strednú časť, ale po odmyslení si prehnaných patetických výlevov a gest a zohľadnení doby vzniku sú štyri hviezdičky primerané. Za povšimnutie stojí, že nie je to prvý, ani posledný rukojemnícky film, v ktorom sa stotožníte s odmietavým postojom k ponúkanému policajtsko-kovbojskému riešeniu.

Naozaj ide o čudný film. Že je komerčne úspešný pre mňa nehrá žiadnu úlohu. Nemám dostatočne vyvinuté receptory na parodicko-komické snaženie kórejského strihu. Dokonca som film nedokázal ani dopozerať. Bolo to nad moje sily.

Keď som po x-tý raz začal pozerať tento film, bolo pre mňa nespochybniteľné, že iný počet hviezdičiek, ako päť mu nedokážem dať. Menšiu pochybnosť som mal v tom, či je lepší ako Vtedy na Západe alebo nie. A po záverečných titulkoch mi je jasné, že z filmov Dobrý, zlý a škaredý, Vtedy na Západe a Vtedy v Amerike nie je možné urobiť poradie. To je veľká trojka veľkého Sergia, ktorý vo westernovom žánri vypálil Američanom rybník rovnako, ako kedysi dávno Holanďan Geesink Japoncom v ich národnom športe - jude. Od zvyšných dvoch sa tento film odlišuje najmä tým, že je zvláštnym spôsobom zábavný, nie sú v ňom kladní hrdinovia ani ženy. Vo všetkom ostatnom je rovnako špičkový.

Nemal som problém dobre sa zabávať aj na strednej časti trilógie, v ktorej komické a satirické tóny sčasti nahradil láskavý, ale v podstate čierny humor. V pokračovaniach sa tvorcom spravidla nedarí udržať pôvodnú úroveň. V tomto prípade to podľa mňa spôsobil chýbajúci moment prekvapenia. Prekvapenia, ktoré nás sprevádzalo počas zoznamovania sa rodinkou Homolkových. V tejto časti ich už pokladáme za svojich dobrých známych a niektoré pasáže filmu nám preto môžu pripadať menej nápadité. Ja na tieto prvé dve časti nedám dopustiť s rovnakou vervou, s akou neznášam záverečnú časť.

Film tohto druhu zvyknem považovať za darček režisérovi. Dostane kameramana, filmový materiál, v hlave sa mu roja nápady a on sa začne pohrávať s obrazom, svetlom, motívmi, kontrastmi, symbolmi, pridáva k tomu vhodnú hudbu, výsledok usporiada a je spokojný, pretože si splnil časť svojho sna. Divák v ňom síce nefiguruje na prvom mieste, ale pokiaľ je citlivejší alebo je aspoň chovateľom poštových holubov, pochopí. A my ostatní pozrieme, sem-tam nás to i zaujme, napíšeme komentár a zabudneme.

Nie je veľa užívateľov, ktorí tomuto dielu Martina Ritta udelili plný počet hviezdičiek. Trochu ma to mrzí, pretože ja mám k nemu osobitne dobrý vzťah už od jeho premiérového zhliadnutia. Ani sa nejako zvlášť nezamýšľam, čím je to spôsobené. Určite má na tom leví podiel Paul Newman z mojej Top 10, krásna kamera, zovretý príbeh s minimálnym počtom osôb, výborné dialógy a v neposlednom rade aj zaujímavý dabing. A samozrejme trochu v úzadí pôsobiaca Diana Cilento.

Pre istotu som si s veľkým sebazaprením pozrel poslednú časť Homolkovskej trilógie. Hviezdička dolu a presvedčenie, že táto časť do trilógie vôbec nepatrí. Trojica filmov o rodine Homolkových lepšie ako odborné state ukazuje, akým tempom a s akou razanciou postupovala normalizácia. Zatiaľ čo prvá časť patrí medzi klenoty českej komédie v období novej vlny a druhá iba pozvoľne strácala dych, tretia časť je už úplným hororom. Socialistická rekreácia, odpudivé typy, estráda na úrovni súčasných reality show na komerčných televíziách, trápnosť nad trápnosť. S takýmto filmom mohli byť spokojní iba cenzori. Radšej nemal byť nikdy nakrútený.

Po veľmi dlhej dobe ďalší film, ktorému dávam plné hodnotenie. Samotný príbeh s lynčovaním i bez neho som už párkrát videl, režiséra Vinterberga nepoznám a s Madsom Mikkelsenom som bol veľmi spokojný v predchádzajúcoch filmoch. Teda podľa papierových predpokladov to mal byť veľmi dobrý film. Ale on mal niečo navyše - uveriteľné, po malých dávkach stupňované napätie, nevraživosť spoluobčanov, postupnú beznádej hlavného hrdinu, falošný happy end a brilantný záver. Ja, ktorý som 2/3 života prežil v totalite som veľmi dobre vnímal ten prerod priateľov a susedov na ľudí, ktorí sa ochotne vzdali spomienok i skúseností a zaslepení tézou, že nevinné deti predsa neklamú, sa nechali viesť pomstychtivosťou. Pravdepodobne aj bez Mikkelsena by to bol zaujímavý a príťažlivý film, ale práve on ozdobil toto dielo svojim plnokrvým, perfektným výkonom.

Na Slovensku je celkom slušne rozbehnutá plagiátorská tradícia, takže mám na čo nadviazať. Moja diplomovka je úplne v poriadku, ale ak by som písal komentár k tomuto, kedysi tolerovanému filmu, príliš by sa podobal na komentár Radiqa. Takže bude jednoduchšie, odkázať na jeho komentár, ktorý až na nejaké drobnosti vyjadruje aj moje dojmy z filmu.

Chtiac nechtiac som bol nútený aj v tomto prípade jedne hviezdičku vziať. Nie je to zlý film, ale aj na druhý pokus prešiel mimo mňa. Zaujala ma v podstate iba ústredná skladba a k všetkému ostatnému, čo sa dialo na obrazovke, som nepocítil žiaden vzťah. Videl som niekoľko lepších filmov o nenaplnenej veľkej životnej túžbe.