Primavera

"Hore sme my, horolezci, vari o niečo lepší ako dolu. Možno to robia práve hory, ktoré milujeme, či pocit slobody medzi nebom a zemou." /Jozef Psotka/. Dokument venovaný horolezeckej legende, vzbudí v človeku nielen rešpekt k horám, ale aj k ľuďom, ktorí ich milujú. Autentické zábery z výstupu a dosiahnutia vrcholu najvyššej hory sveta, dokumentácia a rozprávanie horolezcov, ktorí prežili smrť priateľov, okúsili dno vlastných fyzických síl, to všetko je mimoriadne zaujímavé a ľudsky dojímavé. Kedysi som si myslela, že horolezci sú blázni riskujúci vlastný život. Pri tomto dokumente a vďaka skvelej režií Pavla Barabáša som si uvedomila, že preto riskujú, aby okúsili zo skutočného života čo najviac. Stáť niekde hore, kde sa človek už nemôže zaoberať malichernosťami a všetko zbytočné nechá dolu, to je viac než akákoľvek výhra!

Nechápem, čo môže byť vtipné na tom, keď si dve najlepšie priateľky navzájom kazia prípravy na svadbu, ubližujú si a znemožňujú jedna druhú. Asi nie som Američanka. Tiež nechápem, čo je desivé na tom, keď je mladá žena pred svadbou otehotnie. Asi nie som Američanka. Tá jedna hviezda je za herecké výkony oboch herečiek. Na rozdiel od scénara boli skvelé.

K filmu som si sadla s pukancami, že si pozriem určite dejovo málo akčnú starú americkú lahôdku... Pukancov som sa ani nedotkla. Dej je dostatočne vzrušujúci, aby divák ani na minútu neodtrhol zrak. Napätie sa graduje a súčasne je tu aj priestor na úvahy, kam dovedie človeka jeho zvedavosť. K bláznovstvu? Áno, bláznivá je tu zvedavá hlúpa hostinská a blázon, aj keď iného druhu, je tu geniálny vedec, ktorý sa stal neviditeľným. Takže vlastne, každý je svojím spôsobom nejaký blázon.... :-) Perfektný film!

Zaujímavé sledovať dôležitý orgán Stevena Tylera, netušila som, že ho ma taký výkonný. Myslím tým hlasivky. :-)Klobúk dole. A čo sa týka prínosu dokumentu pre diváka, nie je tam veľa vecí, ktoré by človeka so záujmom o biológiu a to ho nemusí mať ani mimoriadny, prekvapili. Škoda.

Najlepšie, čo som kedy videla, s tématikou cestovania časom. Nehrá sa to na príliš exaktný projekt, nehýri to úletmi, ktorými nerozumie ani sám režisér, je to čitateľné, ľahké, zábavné. Pozrela som si to druhýkrát s väčším časovým odstupom a znovu som bola očarená. Nadčasovosť filmu ma utvrdila v tom, že za tých 5 hviezdičiek to, sakra, fakt stojí!

Napínavý dej, kde nechýba napätie, zvláštny milostný vzťah, práca podsvetia, šokujúce odhalenia.... Záver filmu nie je napriek tragikám života emigrantov tragický, ako som sa obávala, ale nie je ani sentimentálnym happy-endom.

Dráma nabitá erotikou, ktorá vlezie pod kožu. Od lásky je veľmi blízko k nenávisti - staré klišé, ktoré tu dostalo nové príťažlivé spracovanie. Kto nenávidel, tak nemiloval. Kto mal zábrany, tak sa nemiloval.

V prvej časti filmu som pochybovala, či naozaj ide o skutočný príbeh, pripadal mi dosť zheroizovaný, ale prevalcovala ma sila argumentov o realite profi vojakoch s M16, M203 a inými technickými hračkami, ktorí boli aj po zahodení bergenov silní vďaka výcviku a výberu tých najlepších. Po tom, čo Briti padli do zajatia, sa dej uberal iným smerom a to už bolo ďaleko zaujímavejšie a reálnejšie. Psychológia zajatcov a mučiteľov, reakcie mužov, ktorí prežijú ťažké väzenie a prichádzajú na to, kto všetko prežil ... To všetko bolo uveriteľné a ľudsky dojímavé.

Prečítala som si chválu, ale aj kritiku, ktorá vyčítala filmu málo akcie a priveľa poetičnosti vo vojnových scénach, vďaka čomu pripomínajú letecké nálety vyhliadkové lety. A potom som si pozrela film. A práve tá kritika sa stala pre mňa príjemným zážitkom. Veď prečo treba vojnové scény filmovať akčne, s hektolitrami krvi, tonami krvavého mäsa trčiaceho z tiel vojakov? Prečo nie inak? Tak ako to urobil Svěrák? Mne sa práve naopak páčil jeho kultivovaný pohľad na tvrdý život vojenských pilotov. Aj romanca, aj keď trochu sentimentálna - chlapec zamilovaný do staršej ženy, starší kamarát, ktorý mu ju preberie a vzápätí na to si uvedomí hodnotu ich priateľstva, ktoré je viac .... No viac ako viac, milostný vzťah by pokračoval, keby sa nebol fešande vrátil manžel z vojny. Ale práve takýto je život. Nič knižné a hrdinské, skôr naopak .... ľudské, zúfalo smutné a šťastné zároveň. Tento film mi potvrdil, že svet nie je čiernobiely. Je farebný. Aj tmavomodrý. :-)

Minulosť a súčasnosť sa dejú súčasne, pretože čas za určitých okolností nemusí platiť. Teleport. Čierne diery. Dobré spracovanie známych teórií v tomto filme bolo posilnené výborným hereckým výkonom D. Washingtona. Až na ten nahlúply sladký happy-end, ktorý sa odrazu presunul z ďalšieho pre mňa neidentifikovateľného času - nie, nebola to zrejme ani čierna alebo červia diera, bola to poriadna diera v logike scénaristu. Alebo okno po jeho fláme? Škoda. Do tej diery spadli dve hviezdy z môjho pôvodne zamýšľaného hodnotenia.