Zombiepod

At Middleton je jednorázová, príjemne vtipná romantická jednohubka s veľmi sympatickým obsadením. Hercov a ich role žeriete (najmä dvojicu Vera - Andy) a celkovo lepšiu pohodovú filmovú atmosféru si ťažko priať. Rodgers sa však totálne zasekol niekde v tuctovom romantickom mainstreame, a niekde v polovici to celé začne strácať dych a prestáva diváka motivovať k čakaniu na finále. I na podobný žáner je to celé akosi postavené na hlavu, a i keď s tým nemám veľký problém, ako nezávislý kúsok však nepatrí medzi tie najlepšie.

Immortalitas je samotným dnom slovenskej filmovej tvorby. Katastrofa obrovských rozmerov, ktorá sa dokonca dostala do kín! Obdivujem však režiséra, že sa odvážil pustiť do takéhoto žánru, navyše pracovať s 3D technológiou, keď na to proste nemá. Film je plný odpudivých filtrov, na ktoré sa nedá dívať, zlej kamery a ešte horších digitálnych efektov. Dialógov tu veľmi niet, no keď prídu, je lepšie si zapchať uši. Dej samotný nemá žiadny spád, a miestami chce byť dokonca rádoby poetický, čo definitívne zatlčie debilný záver. Nepočúvať, nepozerať, len sa filmu vyhnúť, to je jediná dobrá rada.

Ďalší životopis z ginsbergovho života, ktorý zachytáva básnikovu mladosť. Na rozdiel od Howla je spracovaný znesiteľnejšie, aj keď veľmi obyčajne. Film je pochopiteľne plný divokej poézie, smútku, depresie, ale aj priateľských výtržností a neskrývanej homosexuality. Všetky tieto prvky však servíruje povrchne a na úkor záživnosti, pretože film je občas naozaj problematické vôbec dopozerať. O to viac sklame tým, že obsadenie i role sú bezchybné, no samostatne tu takmer nič nefunguje ako by malo.

Pohodová oddychová rozprávka z produkcie Antonia Banderasa, ktorá neponúkne nič viac od toho, čo od nej očakávate. Uletené postavy a podarené vtipy nie sú natoľko výrazné, aby mohol Justin konkurovať animákom z dielne Pixaru či Disney, no príbeh pre najmladších je ako stvorený, a po grafickej stránke sa nedá nič vytknúť. Trochu menej vláčnosti a rozprávkového stereotypu, mohli sme mať fantastický stredoveký animák.

Ojedinelý a veľmi silný životopisný príbeh jedného zvláštneho človeka, ktorý v posledných chvílach života berie medicínu do vlastných rúk. Film nakrútený štýlom indie drámy s veľmi pomalým spádom, avšak s neprekonateľnými hereckými výkonmi (McConaughey soška zaslúžená, no Leto, to bola v tomto prípade extra trieda), ktoré robili film vskutku výnimočným. Mierna odľahčenosť niektorých situácií trochu uberá filmu na tématickej náročnosti, čo je len dobre, no fakt, že pôsobí značne dlhšie, ako v skutočnosti je, mi občas trochu sťažoval bdelé sledovanie. Film sa však i napriek tomu nebojím označiť za veľmi doležitý kus životopisnej kinematografie posledných rokov.

Veľmi ordinárny príbeh, ktorý však v tomto spracovaní znova vyniká a dojme. Krásne výtvarné spracovanie a skvelá hudba, no ten Oscar je v tomto prípade trochu rozporuplný.

Citeľne sterilnejšie ako jednotka, no stále dostatočne zábavná a roztomilá rozprávka určená znova výhradne pre najmladšie publikum. Príbehovo ďalšia tuctová myšlienka o láske a priateľstve, no v podaní ikonických postáv (Berry vedie) a v doprovode skvelej hudby a svižného tempa. Animák ako sa patrí.

Poskromne nakrútená dráma o jednej ukrutne pomotanej a skazenej rodine z rôznych uhlov pohľadu. Herecky majstrovké a Lumetovsky neprekvapivo zdrvujúce a psychologické v najvyšších možných hraniciach. Jediným negatívom filmu je, že nie je ľahké sa doňho dostať a isté zložky sú pre divákov viac než rozporuplné. Treba sa prebiť cez pomerne sterilnú prvú tretinu, no zvyšné dve len v napätí zhltnete.

Pri sledovaní Machete Kills má prioritu jediná vec - netreba to brať vážne. Scenárom i spracovaním ešte väčší a uletenejší nezmysel ako prechodca, no to bude jednoducho tým, že film je recesiou sám o sebe. Úmyselná béčkovitosť a vyššia herecká trieda to len dosvedčujú, no v skutočnosti tu nehral takmer nikto, len Trejov vražedný ksicht stále valcuje. Najviac však zamrzí, že dvojka stráca všetku tú krvavú mexickú atmosféru prvého dielu, a niekedy naozaj prekračuje medze filmovej recesie. Sexi ženských a odseknutých hláv je tu však stále neúrekom, a v rámci srandy je Machete Kills stále pozerateľnou hovadinou.

Liberace je Soderberghovsky nezvyčajná, avšak emocionálne veľmi priama a silná, ultragay biografia jedného nenapodobiteľného pianistu. Pozlátený, zlatom zdobený cukrový filmík, ktorý ždíma scenár z posledného, no i keď často nudí, vie stále niečim zapôsobiť. Damon sa síce osvedčil, no rolu neprežíval tak, ako by sa pri takomto filme patrilo, ale Douglas, to bol unikát. Najlepšie herecky stvárnená bukvica, akú som kedy videl.