Biopler

Historická hodnota filmu je nespochybniteľná nakoľko ponúka obrazy Berlína pred jeho zničením. Hlavne v úvode sa jedná o pokrokový film v rýchlosti strihu a v rýchlosti deja. Potom sa snímka utopí v akejsi nezáživnosti točenia sa okolo toho istého... uličiek mesta, dopravy a hlavne upozorňovania na industrializáciu. Príjemným oživením je záver kde pozorujeme nočný Berlín. Zároveň sa jedná o film paradoxov, lebo vznikal v dobe kedy to šlo s nemeckou markou dole vodou nakoľko bola významne naviazaná na americké pôžičky a tam to šlo postupne do kytek kvôli hospodárskej kríze. No filmové zábery nám hovoria o veľkej prosperite, vyspelosti a otvorenosti multi-kulti. To už jemne zaváňa propagandou.

Lynch si môže opäť raz zaspievať Müllerov song "Nespoznaný". Pochopiť jeho chúťky je ťažké, keďže o diváka mu až tak nejde. Táto vecička občas generovala napätie, takže sa dalo vyhnúť zaspatiu. Najlepším článkom je Badalamentiho hudba.

Dá sa na to pozerať... no skôr kvôli Bratislave zo začiatku 90. rokov. Sledovať miestnych, dopravné prostriedky, módu, no aj interiéry, to tak stojí za zmienku. Feeling z filmu je skôr taký, že sa v ňom skúšalo všetko možné. Prišla sloboda prepašovať do filmu hocičo, takže ako porevolučný film obsahuje, samozrejme, nahotinky. No aj kopec scénok, ktoré do celkového vyznenia filmu nepatria, ale tak keď už je tá sloboda... A tak príbeh o týpkovi, z ktorého sa stane paranoik a začne odpočúvať všetkých a všetko, je len akýmsi pozadím pre chúťky a skúšky Heribana a Slováka.

Film o inkvizícii, ktorý má silnejšiu prvú polovicu ako tú druhú. V prvej sledujeme obvinenie a proces s nevinnou obeťou na jednej strane, na strane druhej diktátorske výlevy matky k synovi a k mladej neveste. V druhej polovici ani tak nejde o proces s čarodejnicou, mladou nevestou, ako o vzťahy vnútri rodiny, v ktorej čarodejnica prebýva. Dielo v druhej polovici je priamo letiaci šíp, ktorý nemá čím ohúriť a musím povedať, že záver som až tak jednoznačne nežral. Nič nenasvedčovalo tomu, že sa Anne tak zachová. Režijne, umelecky je film na úrovni, podobne je to s kamerou a riešením kompozície záberov, kde sa Dreyer hlavne zameriava na tváre hercov a zachytenie emócie, tak známe z jeho najslávnejšieho nemého diela.

Korunovácia, modlitby, brilantný spev z iného sveta a prvá nebojácna reč Ivana o zjednotení Ruska sú prvky, ktoré ma navnadili k sledovaniu života veľkej historickej postavy ruských dejín. Po prvom pozretí som bol trochu unavený a rozladený, i kvôli tomu, že som nepoznal historické súvislosti. Po doštudovaní a druhom pozretí musím uznať, že hoci je film rozvláčnejší, skvele zachytil dobu stredoveku a panovníka, ktorý sa nebál pustiť do reforiem a do bojov s bojarmi. Ejzenštejn zvykol byť perfektný v monumentálnosti, bezchybnej výprave čo dokazuje v úvode, ale pri bitke o Kazaň ani tak veľmi nie. Tam akoby sa tomu vyhol a rátam mu to za chybu. Taktiež vypúlené teatrálne oči počas Ivanovej nemoci sú už "over". Ale výber Čerkasova do role panovníka je trefa do černého. Ide z neho časom strach a divák cíti, že je schopný všetkého keď vstáva zo smrteľnej postele. Žeriem hrátky s tieňmi a majstrovskú réžiu, vďaka ktorej ma bavilo sledovať film a ten má kúzlo a čaro podobenstva. Nedá mi nespomenúť aj skvele padnúci hubobný motív Prokofieva.

Jedná sa o veľmi slušný obraz doby, doby šedého komunizmu, betónových sídlisk a horúceho leta. Poviedky, až na druhú, mi prišli nedotiahnuté, a hlavne prvá bola slabá a akási nemastná-neslaná. Potešili výkony hereckých elít, no celkový dojem nie je až tak skvelý.

Chytrý nápad, ale naivné prevedenie. Carpenterove prepojenia videnia mimozemšťanov ako komických masiek skrz slnečné okuliare sú patenty, ktoré si proste musí nechať a iba on dokáže také niečo vymyslieť. Aby natiahol stopáž, strčí do snímky nepodstatnú a hlavne nekončiacu bitku. Moc sa neserie a nejaké dejové spoje či konštrukcie mu nič nehovoria. Hlavnú postavu vždy šupne tam kde treba bez vodítka ako sa tam mohla vôbec dostať. Ešteže sú v snímke občas dobré gagy a srandovná záverečná scéna.

Záverečný diel trilógie zavedie diváka do nábytkárskej fabriky a čudných vzťahov v nej. Požiar, dvaja mŕtvi, manželská nevera a k tomu všetkému skvelé herecké mená na papieri. Akurát by to chcelo, aby Elo Romančík až tak hrozne nehral chlapa, ktorému sa všetko rúca, i v práci i doma. Jeho výstupy boli často komické. Květa Fialová ho hravo strčila do vrecka. "Ja som čoskoro zistila, že mi prišiel do cesty zbytočný človek... a tak čo s hlupákom? Začala som žiť." Jakubcove vyšetrovacie postupy keď si zavolá všetkých pracovníkov z fabriky, aby sa niečo dozvedel, sú smiešne. Konanie Černeka sa vymyká normálu, "vyplácanie" pozostalej je čudná motivácia. Na film sa dobre pozerá, lebo je krásne dobový a obrazovo bohatý, akurát v druhej polke už ide akosi príbehovo z kopca. Odhalenie v závere je však veľmi fajn, opäť som netrafil.

Takýchto akčných komédií je kopec, akurát nezvyknú mať až tak hviezne obsadenie. Je to snímka do rangu tých, ak chcete či potrebujete vypnúť. Má dookola akciu, ktorá sa rýchlo opozerá, lebo tých vyvolených nikdy nezasiahne guľka tam kde by mala a anjelov strážnych majú na rozdávanie. Vždy prídu v pravý čas tam kde treba a príbeh ide podľa šablóny, ktorá už nemá čím prekvapiť. Ženské postavy, ako vždy v takýchto filmoch, ťažko povrchné a vlastne zbytočné. Po dopozeraní je divák napumpovaný množstvom akcie, nereálných automobilových i lodných naháňačiek a pocitu, že to čo videl je digitálna blbina. Hlášky stoja celkom zato a všivák Jackson tiež, čo to pozitívne sa nájde aj u Oldmana, no dej melie a mieša všetko možné, že ani ich výkony nezakryjú fakt, že v Hollywoode radi pomiešajú nesúvisiace príbehy z východnej Európy.

Perfektné nápady vo svižnej dobrodružnej smršti, ktorej velí akrobat Keaton. Tento film je známy kvôli pádu lokomotívy z mosta, no mňa zaujal aj tým aký bol Keaton na tú dobu novátorom, ako hľadal možnosti kamery a ako pracoval s mizanscénou. Páči sa mi, že sa pri groteskách s Chaplinom navzájom nevykrádali, každý bol výnimočný v niečom inom.