Biopler

Hugha mám rád a táto rola mu opäť raz sadla. Príjemný filmík so známou kostrou príbehu. Štval ma hlavne scenár, ktorý nie je zďaleka hláškový a humorný, a ktorý by okukanému námetu mohol pomôcť. Neviem čo tak zvyšných užívateľov berie na tomto filme. Asi Rachel Weisz.

Švando si sám sebe povie asi v polke filmu: "Tak a teď jsem dodudal." Ako fajne som sa zarehotal. A je to asi jediné čo si zapamätám z tejto frašky, ktorej hlavnou postavou je toporný Mixa a ktorého jasne prehráva Pešek. Nezáživne vyrozprávaná rozprávka s hnusným socialistickým podtónom.

Snímok plný kecov o ničom a s reklamou na film Vanishing Point, ktorý si možno raz pozriem. Tak díky, Tarantino, že aspoň v scenáristickom žvaste dokážem nájsť nejaký filmový odkaz. Na druhej strane celkom milo sfúkol Gone in 60 seconds s Angelinou Jolie. Nepoznám dôvod vzniku filmu, akurát môžem len konštatovať, že sa jedná o poriadnu bejkovinu. Čo stojí za pozretie je fakt veľmi dobrá autonaháňačka a Kurtov výkon, aj keď mi chýba vysvetlenie prečo to všetko robil...

Film na mňa nepôsobil ako komédia, ale skôr ako film pre pohladenie duše. Pokus o rekord v počte ľudí, ktorí sa dokážu naraz presťahovať je unikátny námet. Socík vždy potreboval niečo odovzdať v predstihu či posúvať maximá na nové hranice. Akademik Plíšek dokázal robiť "iba" desaťsmenu, tak prečo neskúsiť dvanásť? A ide sa na to. Nádych doby je navodený skvele. Taktiež výber hercov počínajúc milovníkom brazílskej kávy Kalaša cez Abrháma, ktorého hlasité myšlienky mi najviac privodili úsmev na tvár, až po superspojku Smoljaka a nezabudnuteľné vláčiky - nápad za 100 bodov. Avšak po scenáristickej stránke ma Jáchym či Vesnička rozosmiali, ale aj bavili o čosi viac. Takže použitím porovnávacej metódy a po šálke brazílskej kávy dávam spokojne 4*.

Najprv som zhliadol Director's cut verziu, ktorá ma dojala, ale nevedel som sa zmieriť so záverečným vysvetlením. Nechápal som a vadilo mi, že film pospájal úctu k starým časom s láskou, ktorá sa nenaplnila. Príbehy osudových lások, zvlášť mladých ľudí, ma stále berú vo filmoch. Dal som si od tohto kúsku pauzu. Šiel som na Morriconeho koncert, ktorý bol nezabudnuteľný, ale v ktorom však nezazneli krásne melódie z tohto kúsku. Akosi si ich moje vnútro žiadalo. Povedal som si, že filmu dám šancu, ale skúsim si zohnať kratšiu dvojhodinovú verziu, aby som mohol porovnať. Film na mňa zapôsobil silnejším dojmom, ale ani nie v tom, že bol kratší, ale v tom ako som si ho užíval. Jedná sa o nostalgický film ako remeň. Pri druhom zhliadnutí mi docvaklo, že je to fakt krásna dráma. Dráma aj o láske, ktorej neprial osud, dráma s poctou filmu a kinu, poctou starým krásnym časom. A bodka. Nech v tom divák nehľadá nič viac. Aj také príbehy píše život. Scény keď smútočný sprievod zastaví pri kine, či keď sa v opustenom kine prechádza Salvatore, alebo samotné búranie sú veľmi emotívne a slzopudné. Aj pri opakovanom zhliadnutí. Tínedžer Salvatore je sympaťák a Elena je nádherná a tak veľmi som im fandil až som sa nevedel zmieriť s faktom, že im to nevyšlo. Director's cut verzia veľa skratiek vysvetľuje a nakoniec ju predsa odporúčam viac ako tú kratšiu. Krásny veľký film.

No neviem prečo táto nuda má tak vysoké hodnotenie. Príbeh o ničom, v ktorom sa z Horníčka fakt stáva blázon.

Film pôsobí dosť naturalisticky - neupravení, špinaví, zarastení herci, ktorí sa boria krajinou s cieľom prežiť nájazdy Indiánov, ktorí sú im v pätách. Pôsobí však až do scény, v ktorej Glassa naháňajú asi desiati Arikarovia a nemôžu ho trafiť, hoci dovtedy triafali s presnosťou s akou Jožko Gönci vystrieľal bronzové medaily na olympiádach. Scéna vrcholí úletom - voľným pádom, a po páde ho už žiadni Arikarovia nehľadajú. Čudné. Podobne na mňa pôsobí Glassova prechádzka po ľade, kde bol na krásny dostrel hoci aj Arikarovi juniorovi. Tieto faily s pre mňa slabou hudbou zamrzia, lebo film je to parádne nakrútený. Lubezki bez pochýb získa Oscarový hetrik. Taktiež rejža sa hecol a špecialitami ako natáčaním scén iba pri dennom svetle, či tým, že točil v ukrutnej zime, je pre mňa tvorcom, ktorý opäť o niečo posúva hranice filmu. Milujem detaily a oceňujem to. Ak sa vrátim k filmu, tak úvodná bitka je niečo tak úžasne naturalistické a skvele natočené ako snáď iba vylodenie v Normandii v Saving Private Ryan. Taktiež súboj s grizzlym a Hardyho výkon, ktorý radím pred Di Capriov. Di Caprio si viac vytrpel, ale zaujímavejšou postavou je Hardyho Fitzgerald. Hardy si vie fakt dobre vybrať a záporáci mu sedia. Film rozhodne pre veľké plátno, kde si divák vychutná zábery drsnej prírody a celkovo opravdivo doznie príbeh Glassa, človeka s tuhým kořínkom.

Hugo Haas ťahá celý snímok svojím klasickým gentlemanským herectvom, no aj šibalským. Mám ho rád, rád si vychutnám jeho výkon. Avšak tupý scenár a tupé konce scén, ktoré sa snažia tvoriť príbeh sú nedostačujúce, aby som sa na tomto filme s nálepkou komédia pobavil. Opäť raz slabá Fričova réžia s nevhodne použitou hudbou vo filme.

Klamlivý snímok. Je to akoby road-movie s cestou hľadania svojej identity, hľadania toho čo mám robiť vo svojom živote a nie robiť iba to čo mi nadiktujú. Ben Stiller nehrá zle, ale film mi nedáva poriadny zmysel. Hercove snenia zo začiatku bavia (najmä vtip s Dumbledoreom), ale ich opakovanie už veľmi nie. A tak zaujme aspoň cesta okolo sveta. Na Island by som šiel hneď.

Videné kedysi dávno v mladosti. Pamätám si hlavne fackovaciu scénu, ktorá nechutne natiahla film. Humor podobný ako pri jahodách, no nič moc pre mňa.