FlyBoy

"Do you believe, in what you see, motionless wheel, nothing is real, wasting my time, in the waiting line, do you believe, in what you see."

[SFF 2012, Sydney] Už viac živelné/presné to byť nemohlo a to sa mi (aj) pri koncepte "vyprázdnenej narácie" javí ako veľké pozitívum. Pojmy ako každodennosť alebo bod zlomu tu dostávajú ten pravý, bytostne nevyspytateľný rozmer a ich dôsledné zachytenie patrí pomedzi to najintímnejšie čo som donedávna mohol vidieť. Počiatočné chechtanie sa rozplynie v tuhom predýchavaní a bariéra po vzbĺknutí pominie, ide sa ďalej...

[SFF 2012, Sydney] Pichľavé obavy idú ruku v ruke s prísnym úsudkom...zakázaná láska...filantropické vykúpenie...pád opony...a potom už len svetlo žiariace v čierno-čiernej tme...

[SFF 2012, Sydney] 1 deň pred odchodom do večných lovíšť a počas neho 80 min. pozorného zamyslenia sa nad neodvratnosťou daného, nad spätnou rekapituláciou vykonaného, nad pripomenutím toho najdôležitejšieho. Obrady, oslavy, obvinenia a pokojné rozlúčenie sa v kruhu rodiny čo by symbol produktívneho-zmysel davájúceho života. Pozvoľné tempo, solídna kompozícia a hodnotné posolstvo...

[SFF 2012, Sydney] Súťažná sekcia opäť nesklamala, nie že by sa tu nedalo čítať medzi riadky-to áno, ale je to asi taká radosť ako pri meditovaní na heroíne. S tým samozrejme nemám žiadne skúsenosti, len si to odvodzujem z mojej bujnej predstavivosti, ktorá mi počas tohto "gréckeho bedlamu" neustále našepkávala: "niečo si dali, niečo si dali", čož mi poväčšinou nevadí-vítam bizardnosti všeho druhu, ale pri združení "Alps" mi strečkovanie tamojších čudákov prišlo zväčša disfunkčné a hlavne nekoncepčne provokatívne. Táto neskonalá snaha o divadelný realizmus dopláca na to, že sa nesústreďuje na nijaký splniteľný cieľ, ceste po ktorej by mohla kráčať sa nepochopiteľne vyhýba a radšej hľadá skratky. Inými slovami je to zmätené vo svojej originálnosti-to žiaľ nepovažujem za kompliment, ani za prínos...alebo sa len ozval samozvaný ignorant, ktorý nechce uznať (alebo nevidí) onu skrytú výnimočnosť, veď každého vec. Napokon uvidím čo povie časom "Kynodontas", snáď ma niečim prekvapí a rád ho potom odmením...

[SF 2012, Sydney] "Teeth meets Welcome to the Dollhouse." Tak by asi znel neoficiálný názov pre nový žánrový flick od talentovaného sympaťáka Richarda Batesa Jr., ktorý sa nechal inšpirovať aj osobitými filmármi a natočil jeden nesmierne vtipný, rafinovaný, doslova až grafický hororový pop art. Tam je (okrem Lichteinsteina a Solondza) Cronenbergova "Mucha", podobnosti sa neubráni Argentova "Suspiria" a nemusíme sa ani extra namáhať aby sme zbadali nepotlačiteľnú familiárnosť s McKeeho "May." Perličky tu vyzrádzať určite nebudem, uskromním sa na konštatovanie, že obsadenie je kráľovská žranica pri ktorej si prídu na svoje hlavne tí, čo radi pokrivené charaktery, ikonické legendy, úchylných pošukov a nové objavy. Tu mi ale nedá nespomenúť, že tým objavom je prevažne seriálová buchtička AnnaLynne McCord, ktorá rolu okolím zavrhnutého a záľubami nezaraditeľného tínedžera stvárnila s najväčšou bravúrou. Jej zvrátené snívanie na pozadí spoločenského boja za toleranciu je suprovou predprípravou na onen maniakálny verdikt, ktorý predstavuje tu pravú chilli ozdôbkou na tomto obdivuhodne zrealizovanom psycho-suburban genre cvičení. "Excision" je pýchou nízkonákladovej produkcie, darčekom pre fandov pokleslého/kreatívneho umenia a ráznym impulzom pre začínajúcich autorov...pretože tadiaľto milí zlatí cesta istotne vedie.

[SFF 2012, Sydney] Maximálne (faux) cool, minimálne (real) Kerouac…

[SFF 2012, Sydney] Do Finchera ladený neo-noir s pevným základom v podobe drámy o rozpade/záchrane osobnosti. Rozvlňujúci ambientný podmaz, ponurosť a nával režisérskej hravosti. Pragmatické stanoviská či logické objasnenia tu nemajú opodstatnenie a sú odstrčené na druhú koľaj, ide o stávku na atmosferický labyrint paranoií, podozrení i pochopení, kde si strach zapríčinený prázdnotou vyberá svoju daň. Takúto sebavedomú premiéru by od Southcombeho čakal len málokto, jeho "I, Anna" je nadpriemerný počin v ktorom sa jednotlivé tvorcovské segmenty stávajú predmetom pozorovateľskej rozkoše a ani ono bezpečnostné cúvnutie tomu až tak neubližuje.

[SFF 2012, Sydney] Allenovská príchuť je mňam, zvolený humor je z tých poživateľnejších a ceľkovo sa to naproti stovkám "z vody varených" vzťahoviek radí medzi neškodný materiál. Len škoda toho okatého "z rady chcem vybočiť", ktoré si nepotrebne vypomáha alternatívnymi klišé aby tak došlo k uspokojeniu aj menej požadovačného diváctva. To neodsudzujem, ale akosi ma to aj napriek tomu čiastočnému neromantizovaniu neberie.

[SFF 2012, Sydney] Najlepší Haneke to nie je, po druhom pozretí mi navyše prekáža určitá dávka nepotrebnej doslovnosti a prílišnej učesanosti. "Love" však má neprehliadnuteľné kvality a spôsob akým sa tu komunikuje súžoba je fakt intenzívny. "Performance" dua Riva/Trintignant nemá slabé miesta a jedná sa o herecký koncert v ktorom do popredia vystupujú tie najcivilnejšie prednesy, nutno dodať, že Isabelle Huppert nijak nezaostáva. M.H. samozrejme povesť inteligentného manipulátora neoslabuje, i keď dáva priestor láskavým gestám, tak v talóne má dostatok zraňujúceho skepticizmu s ktorým neváha vyrukovať aby napokon aj tak priznal, že láska nemusí byť vždy slepá. Ako obvykle priezračne čisté a...ťažké.