Macejko

Až na trošku prestrelenú stopáž nemám výhrad. Kúzelný malý filmík s perfektne rozpohybovaným a "hrajúcim" balónom. Takúto dobrú scénu smrti a vedenia na popravu som nevidel snáď od Game of Thrones :)

Vlastne dokážem pochopiť, prečo sa to pôvodnému testovaciemu publiku nepáčilo. Atmosféra a sci-fi dizajn fajn, ale hmlistý (a miestami béčkovo pôsobiaci) scenár a pomalé tempo mi veľmi rýchlo vzali vietor z plachiet. Každá postava je viac mĺkva ako urozprávaná, motivácie sú často obtiažne dešifrovateľné a v konečnom dôsledku som mal problém s kýmkoľvek v tom filme sympatizovať (snáď iba s Rachael, pretože Sean Young ju hrá s nezanedbateľnou dávkou okúzľujúcej nevinnosti). Tento "Scottov najlepší film vôbec" bol mojím veľkým restom, tešil som sa naň... a napokon som sa pri ňom nudil pravdepodobne ešte viac ako pri Kráľovstve nebeskom.

Hugh "som nasraný tak, že aj Wolverine by sa zo mňa poskladal" Jackman si ide pre Oscara, Gyllenhaal, Leová a vizuálny majster Deakins minimálne pre nomináciu, no a Denis Villeneuve sa vytešuje, že najlepší severský thriller uplynulých rokov natočil Kanaďan. Nekompromisná atmosférická lahoda a jeden z najlepších filmov roka. Psychologicky vyšťavujúce, majstrovsky zrežírované a rezonujúce ako struna. Fakt to nie je podľa nejakej knihy?

Aj keď sa určite nejedná o nejaké revolučné alebo geniálne filmové dielo, stále ide o vynikajúco napísaný film, ktorý Ron Howard režíruje tak, že aj obyčajné preteky Formule 1 začnú divákovi pripadať ako to najmonumentálnejšie, čo kedy videl. K tomu mu pomáhajú o život hrajúci Hemsworth a Brühl a samozrejme neodmysliteľne nadupaná hudba, ktorou Hans Zimmer uzatvára svoj doposiaľ najlepší rok. Emócie fungujú, záver chytá za srdce a všetko pulzuje energiou. Rivali sú skrátka jedným z tých filmov, ktoré už budú zrejme iba dozrievať k čoraz lepšiemu hodnoteniu.

V našom vesmíre vás nikto nezačuje kričať. A vo vesmíre Alfonsa Cuaróna vás nikto neuvidí baviť sa. Do absurdných dimenzií prehypeovaný film, ktorý by tak strašne rád ohuroval, ale v tomto úmysle bohužiaľ zlyháva takpovediac na každom mysliteľnom fronte. Zo sľubovanej vizuálnej extázy sa stala iba do seba zahľadená exhibícia, ktorej hlavný gimmick - dlhé neprerušované zábery - je zaujímavý možno tak prvých desať minút a zvyšných osemdesiat sa iba opakuje v slepej nádeji, že ho publikum bude tak dlho žrať bez poskytnutia akéhokoľvek nového ozvláštnenia. Známa poučka, že aj zo zaujímavej veci sa častým používaním môže veľmi ľahko stať vec fádna a ohraná, je tu potvrdzovaná mierou vrchovatou, a platí to - možno kupodivu, možno nie - aj o scenári. Ten totiž nie je ničím iným, než sledom situácií, ktorých základná premisa je zakaždým totožná: hlavnej hrdinke ide o život. Ide jej o život v lokácii číslo 1, ide jej o život v lokácii číslo 2, ide jej o život v lokácii číslo 3, a tak ďalej a tak ďalej. Ja chápem, že boj o prežitie je hlavná zápletka filmu, ale to sa to naozaj nedalo spracovať lepšie, než schémou "vstúpim do nového prostredia, niečo sa poserie, a tak musím byť rýchla, kým ma tá vec, ktorá sa posrala, nezabije"? Ech, keby sa o hrdinku aspoň dalo báť, lenže ejha, aj v tomto aspekte stojí scenár za prd. Je naozaj tristné, že scenáristi, ktorých úlohou bolo napísať IBA DVE POSTAVY (z čoho jedna je vedľajšia), sa nezmôžu na nič viac, než urobiť z oboch chodiace učebnice klišé. A keď poviem klišé, tak tým myslím naozaj supersračkoidné klišé typu "umieram, je mi zima". Také, z ktorých si už nerobia srandu ani v paródiách. No a aby bolo dielo dokonané, tak v momente, kedy jeden z vešiakov na skafander vyprázdni pole, začne ten druhý verbalizovať to, čo by každý súdny autor napísal ako vnútorný monológ a následne by ho aj tak hneď škrtol, pretože by sa za jeho kvalitu hanbil. Len aby sa preboha nestalo, že by Sandra musela po zvyšok filmu držať hubu a vzdať sa aj toho mála materiálu, ktorý môže zahrať. Skrátka asi takto: minimálne pre moju maličkosť je Gravitácia obrovským šrámom na Cuarónovej možno až nadmieru monumentalizovanej povesti a dôkazom, že eye-candy obžerstvom sa skvelo láka prostredníctvom trailerov, ale v kine je to úplne iná pesnička. Pretože aj tá pesnička, čo ako dôsledne napísaný text má, je bez hudby ničím. Rovnako, ako je bez silného príbehu ničím hodina a pol počítačových trikov a rotujúcej kamery bez strihu.

Joseph to má v ruke. A teraz nemyslím masturbátorský skill, ale remeslo. Správne vedie hercov (z čoho najlepšie seba), vie si ustrážiť strih a solídne predať vtip (hoci toto v prvom rade NIE JE komédia) a čo je možno najdôležitejšie - jeho réžia má štýl, má vlastný výraz. Mnoho debutantov od fachu by mohlo závidieť. Je preto enormná, naozaj enormná škoda, že Joseph nie je rovnako dobrý scenárista, respektíve že nedokázal triezvo posúdiť nedostatky svojho diela. Téma je zvolená vynikajúco, o tom potom. Bohužiaľ, nepodarilo sa z nej vyťažiť dostatočné množstvo materiálu na to, aby to uspokojivo vyplnilo celovečernú stopáž. Povedané polopate - všetko, čo chce Joseph povedať k tématike porna a závislosti na ňom, by sa dalo pohodlne vtlačiť do 45 minút. Čo ale so zvyšnou minutážou? Ťažká otázka, a scenárista/režisér ju rieši tak, že opakuje, opakuje a opakuje to, čo nám už raz ukázal, pričom to celé bije do očí o to viac, že sú tieto situácie (zámerne) snímané zakaždým z rovnakých uhlov. Film samotný pritom nadhodí niekoľko zaujímavých motívov, pri ktorých divák očakáva, že sa s nimi bude ďalej pracovať. Trebárs Don Jonova rodina. Prečo sú všetci takí vulgárni a v jednom kuse po sebe štekajú? Prečo dcéra neustále mlčí a šťuká do telefónu (a prečo vo filme vôbec existuje, keď za celých 90 minút neurobí nič, čo by aspoň vzdialene súviselo s dejom)? Postava Julianne Moore a jej osobné traumy sú na tom snáď ešte horšie. Toľko možností, toľko možností... Ale nie, poďme sa radšej stopäťdesiatyôsmy krát pozrieť, ako hlavný hrdina ide do fitka, ako ide na omšu, ako ide na spoveď, ako šuká babenky a ako sa oddáva starej dobrej honitbe. No a záver toho celého? Nejaká katarzia, nejaké vysvetlenie, nejaké zapadnutie kúska skladačky na svoje miesto? Nuž, k tomu len toľkoto: Don Jon zažije vyvrcholenie niekoľkokrát, jeho film ho však nemá ani v náznakoch. Takmer som sa išiel premietača spýtať, či mu pripadá vtipné nastrihnúť do polovice deja záverečné titulky.

Naozaj neviem, čo ma desilo a znepokojovalo viac. Dokonale mysteriózny pôvod titulnej hmly a hrôz, ktoré skrývala? Mrazivé zachytenie rozkladu ľudského charakteru tvárou v tvár strachu a beznádeji? Diabolská Marcia Gay Harden? Do podlahy zarážajúci, zdrvujúce myšlienky a emócie vyvolávajúci záver? Opakujem, nemám ani predstavu. A netuším tiež, či to zo mňa nehovorí iba bezprostredné nadšenie, keď dokonca aj pri živých spomienkach na Shining, Vec, Votrelca a iné žánrové skvosty začínam o Hmle rozmýšľať ako o najlepšom horore, čo som kedy videl.

Pohodová komédia s fantastickým obsadením a fungujúcim klišé. A tiež s najsexy ryšavkou, akú som videl za posledné roky.

Od pokračovania jednej z mojich obľúbených komédií som neočakával veľa, rozhodne by ma však ani vo sne nenapadlo, že sa budem dívať na ekvivalent análneho znásilnenia, zabitia a vyšťania sa na hrob jej predchodcu. Je to mizerne zrežírované - Oliver Parker o niečom takom ako "tempo akčnej komédie" v živote nepočul a "timing" je preňho tiež neznámy pojem. Už to, že väčšina vtipov vo filme je nanajvýš priemerná, je dosť smutné, ale režisér ide ešte ďalej a svojou neschopnosťou z nich 99 percent rovno zabije. Herci sú takisto otrasní - zmätenú Gillian Andersonovú som túžil zobrať po hlave kladivom a toho černošského poskoka rovno zastreliť. Čo je ale na tomto pokračovaní úplne najhoršie, je to, že z pôvodne sympatického ťulpasa, ktorý sa do humorných situácií dostáva dielom nešikovnosti a náhody, urobili tvorcovia retardovaného vylízanca, ktorý sa do problémov dostáva výhradne preto, že je to debil.

Viete, ako sa dá nahlas rehotať, krútiť hlavou a výdatne what-the-fuckovať počas stotridsiatich minút? Jednoducho. Stačí zobrať scenár o troch pravdepodobne najvypatlanejších kreténoch, akí kedy chodili po povrchu zemskom... a natočiť ho ako hlbokomyšlienkový megaepos minimálne o rozmeroch Atlasu mrakov. Účinnosť dokonale zaručená. Je celkom možné, že ani sám Michael Bay nechápe, čo za unikát to vlastne vyrobil.