Macejko

Príliš veľa kecov, málo akcie a drakov. Je to škoda, pretože režisér je evidentne zručný, draci sú super a s väčším rozpočtom z toho mohla byť skutočne slušná postapo-fantasy pecka.

Pi*ovina.

Animák, ktorý sa odhodlal narušiť zažité konvencie a nespoľahnúť sa na prvoplánové hovoriace zvieratá. Kdeže, nespútaný Spirit svoj príbeh divákovi vyrozpráva výhradne vnútorným hlasom rozprávača, veľavravným erdžaním a bravúrnym soundtrackom Hansa Zimmera (až sa ponúka zmena názvu na "Stallion of the Zimmeron"). Jeden z tých filmov, ktoré ma utvrdzujú v názore, že opustenie klasickej ručnej 2D animácie patrí k najosudnejším omylom, akých sa moderná kinematografia kedy dopustila. Keď totiž odišli pastelky, odišla tiež aj takáto žánrová čistota a emocionálna rýdzosť. A to je večná škoda.

Dokumentárny film o tom, ako sa z plánovaného veľkolepého animáku "Kingdom of The Sun" po veľkých produkčných bolestiach nakoniec vykľula výborná "Vladárova nová tvár". Nedá sa povedať, že by to nebolo zaujímavé, ale osobne som po tých legendách, ktoré o tomto dokumente kolovali (Disneyho štúdio sa napríklad dodnes snaží, aby ho nikto nevidel), čakal niečo ešte prekvapivejšie. Ako študijný materiál ale dôrazne odporúčam.

Scenár v najlepšom rezignuje, a následne už iba (aj keď stále pomerne kvalitne) stagnuje. Jodie a Kristen sú fajn, Leto, Whitaker a Yoakam sú perfektní. Hudba nevýrazná. Réžia a kamera výborná. Takže si len opäť povzdychnem, ako pri každom Fincherovom filme- nič tak nezabudnuteľné ako Fight Club sa opäť nekoná. Škoda. A je to len a len vina scenára. David, prosím ťa, na takéto ničím neprekvapujúce scenáre je ťa ozaj škoda. Tvoj úžasný režisérsky štýl si zaslúži niečo oveľa lepšie.

Profesionálne po každej stránke. Mám s tým však jeden problém - ani raz sa mi nestalo, že by som mal vyslovené nutkanie alebo chuť pozrieť si ďalšiu epizódu.

Mať to trošku výraznejšiu gradáciu a silnejšiu katarziu v závere (čo však neznamená, že by to nebol silný a emocionálne čistý film) a bolo by to dokonalé. S low-FPS anime štýlom som sa zrejme už definitívne zmieril, pretože vizuálny štýl mi sám o sebe prišiel úchvatný, hudba, aj keď pomerne jednoduchá, bola prekrásna a ako celok má Cesta do fantázie naozaj skvostnú a citlivo vybudovanú atmosféru. Mám dojem, že ďalšie zhliadnutia budú ešte lepšie.

Atmosférické krvavé jatky, formou dokonalé. Nič viac, nič menej. Niekedy to stačí.

Presne ako hovorí Lima. Netreba pochopiť, stačí vychutnať. A ja som si teda túto brilantnú, skvelo zrežírovanú a pútavú snímku užíval vrchovato. A Jake Gyllenhaal sa svojej úlohy zhostil skutočne dokonale. Donnie je nesmierne životná, šťavnatá a zaujímavá postava. P.S.: Dialóg o Šmolkoch ruluje!

Božský George na veľkej dávke kofeínu. Alebo na speede. Tak alebo onak, smial som sa, až mi slzy tiekli.