Deschain

(Lumiere - 14.2.2017, novinárska projekcia)

Mrazivá ťažoba. Ešte aj Anthony Lecter má svoje zvrátené čaro. Jodie skvelá, rovnako ako Howardova hudba. Film, ktorý preniká veľmi hlboko. A Lecter momentálne kraľuje môjmu imaginárnemu rebríčku najevil filmových postáv. Zaslúžene. (Inak, aj vás na začiatku tak veľmi dráždili otváracie titulky? Podľa mňa to bolo zámerom, bola som z nich nervózna skôr ako poriadne začal film.)

Na predpremiéru Oza ma zobral kamarát. Urobil mi radosť, lebo financií nie je veľa, multiplexy sú drahé a ja milujem pôvodný Oz film z 39teho a čítala som aj prvú Baumovu knihu. Išla som do kina dúfajúc, že to bude v originálnom znení a s titulkami. A keď sme tam prišli, 75% účastníkov v kinosále boli deti. A film začal. Čiernobiely s titulkami. Jeden z najdivnejších filmových zážitkov v živote. Po 15tich minútach dieťa asi štyri sedadlá odo mňa vykríklo "Hovadina" na celé kino. Prvý raz asi videli čiernobiely film, skoro z každej strany prejavy hnevu a nespokojnosti. Keby sa to presunom do Oz nezmenilo na farbami a trikmi hýriacu atrakciu, kino by až na dvadsať ľudí ostalo prázdne. Rodičia totiž zobrali svoje malé (väčšinou menej ako desaťročné) deti na film, o ktorom nič nevedeli. Videli na pozvánke farebnú lietajúcu opicu s porcelánovou bábikou na chrbte, dúfali v 3D a bolo rozhodnuté. Kamaráta sa mama vedľa pýtala, či to bude celý čas s titulkami. Chudák, nevedel, ako jej to povedať. Celý film vlastne sprevádzali nespokojné výkriky detí, sem-tam vykrikovali nejaké krátke anglické výrazy z dialógov, niektorí rodičia sa počas filmu zmenili na simultánnych prekladateľov (čitateľov titulkov). Film nie je vyložene zlý, ani ja som sa na ňom vyložene nenudila. Ale aj prostredie v kine aj zopár ďalších vecí prispeli k môjmu nízkemu hodnoteniu. Vadí mi, že ten film akoby nevedel, pre koho vlastne je. Pekne štylizovaný čb úvod sa zrazu zmení na farebný gýč. Trikové a sekcie na efekt ma vyslovene nebavili, deti zase zomierali pri každej scéne, kde sa hovorilo dlhšie ako 15 sekúnd. A možno by to pre nich nezachránil ani dabing. Neviem ani, čo si mám myslieť o herectve Jamesa Franca. Je to Disney, ale niektoré jeho grimasy mi prišli aj tak prehnané. Neustále detailné zábery na tváre hercov tomu tiež nepridali. S Oscarom som skoro vôbec nedokázala sympatizovať, snáď až keď nahodil falošný bajúz a vyliezol z dymu. Je mi celkom ľúto aj nepodareného využitia Mily, Rachel a Michelle, všetky mám rada ale tu boli akoby len do počtu. Príbeh ničím neprekvapil, iba ja stále rozmýšľam, či existuje aj štvrtá čarodejnica. A k tomu ódy na Edisona. Meh, tím Tesla is not impressed. A čo sa mi páčilo - triky boli krásne, nie že nie. Animovaný opičiak mi prišiel lepší ako tiger z Life of Pi, ale asi je to tým, že tiger mal byť skutočný a opičiak je rozprávková postava. Veľmi sympatické zlé opice, niektoré vedľajšie postavy, zopár fajn hlášok. Aj prepojenie s The Wizard of Oz - strašiak, plechový muž či lev. Ale kde boli červené črievičky? Najsilnejší a najzapamätateľnejší moment - lepenie nôh porcelánovej bábiky. A dostala som neuveriteľnú chuť konečne vidieť Wicked. (Cinema City Aupark, 2D - 05. 03. 2013)

(Lumiere - 7.5.2016)

(Lumiere - 15.5.2014 + 5.1.2016 + 30.9.2020, Febiofest)

Anime náročné na sledovanie. Sčasti určite preto, že po japonsky neviem ani ň (ak teda nerátam Yatta) a mala som anglické titulky, ktoré som musela naozaj poctivo čítať, aby som príbehom dostatočne porozumela. Náčrt deja je jednoduchý, lekárnik (ktorý sa objavil v poslednej epke anime Ayakashi), je hlavnou postavou a hoci sa tvári, že on nič = iba jednoduchý lekárnik, je vlastne exorcista démonov Mononoke. Aby mohol démona poraziť, potrebuje poznať jeho Form, Truth & Regret (netrúfam si prekladať) a vtedy môže tasiť meč a zjaví sa jeho druhé ja (tak som to pochopila), ktoré môže meč používať a spútať démona. Čo je na Mononoke silné sú spočiatku jednoducho vyzerajúce príbehy, ktoré majú ale všetky do jedného silnú pointu a poukazujú na zlé skutky ľudí, ktoré si žiadajú pomstu. Prvý diel /Zashiki-warashi/ matky, ktorá sa nechce vzdať svojho nenarodeného dietaťa ma veľmi nezaujal, druhý /Umibōzu/ námorný považujem vďaka odhaleniu vinníka a toho čo-sa-to-vlastne-stalo za najlepší (plus výborná hudba). Tretí /Noppera-bō/ rozpráva príbeh ženy, ktorá nedokáže uniknúť svojmu osudu, štvrtý /Nue/ ma rozhodne zaujal súťažou v poznávaní vôní (o ktorej som dovtedy nevedela, že existuje). A v piatom /Bakeneko/ opäť figuruje duch zlej mačky. Animácia sa mi páčila veľmi a efekty a rôzne hry s obrazom, farbami a symbolmi robia zo sledovania niečo viac. Isto to nebude baviť každého, lebo dej je pomalý, vysvetľuje a opakuje sa, niekedy to pripomína detektívku s pomalým a precíznym odhaľovaním motívov a zákutí ľudskej duše.

the larch...the larch..I swear to tell the truth, the whole truth and nothing but the truth. So anyway...I mean, they're not even married or anything they're not even divorced. And he's in the k.g.b. - Well, I mean, your witness is dead. Yes, my lord... Well,uh, virtually, my lord. He's not completely dead? No, he's not completely dead, my lord, no. But he's not at all well. milujem...a John Cleese ma môže adoptovať....the horse chestnut

Hilarious (mostly). Priamy prenos u nás na Slovensku dávali len v Martine a Kremnici a tam sa mi ísť nepodarilo, ale svoje čaro malo aj reprízované premietanie v kine, to už som si ujsť nenechala. (Lumiere - 14.8.2014)

(Lumiere - 31.5.2017)

Po druhom pozretí v kine /aj keď v horšej kvalite/ ešte lepší zážitok ako prvý raz. Určite tomu pomohlo veľké plátno, ale aj moja rastúca láska k Fišerovej hudbe, vďaka ktorej som mala pocit, že som na komornom koncerte psychedelického symfonického orchestra. Jeho hudba krásne podfarbuje a zvýrazňuje niektoré dejové momenty. Sympatické herecky, kostýmovo, scenáristicky, dialógovo, vizuálne. Veľmi vtipné momenty s doktorom a sestričkou, zákerná špehúňka Viktória, úžasné prostredie - cit pre kulisy aj pohľad kamery očami mačky. (druhý raz, Kino Lumiere - 18. 02. 2013)