giaruj

Matej Čačík, syn Márie Podhradskej je jediné dieťa, ktoré sa doteraz objavilo vo všetkých častiach Spevankova. Tu hrá Čmeliaka juniora a má 14 rokov. Spolu s ním hrá druhého Čmeliaka juniora Marek Čanaky, ktorý ale vynechal piatu časť.

Film je výsledkom doplňovaných verzií a piesní. Nahrávka z roku 1969 má 30 minút a obsahuje aj motív, ktorý bol použitý v muzikáli Jesus Christ Superstar (1973). Ide o motív, keď je Ježiš pred Pilátom. V Jozepfovi je to scéna príchodu do Egypta, pred vstupom Putifara. Do filmu sa motív ani pieseň nedostala, hoci divadelné predstavia ju obsahujú. Je súčasťou aj slovenskej verzie, ktorú režíroval Jozef Bednárik.

Jospeh je "druhým" muzikálom z dielne Webber - Rice. Prvým bol "The Likes of Us" (1965), ktorý mal premiéru až v roku 2005, takže verejným debutom je práve Jospeph. Tretím muzikálom je Jesus Christ Superstar (1973), ktorý mal však od začiatku pevnú štruktúru, obsadenie a rozsah. Jozeph je príznačný pre svoje variácie a možnosti obmien.

Film je koncipovaný ako výchovný koncert pre deti. Zdôrazňujú sa tak rôzne štýly piesní ako Rock´n´roll, francúzska balada, paródia šanzónu, jazz či rockovú vlnu 50 rokov. Učitelia sú zároveň aj hercami. Pieseň "Close Every Door" vyšla ako samostatný singel. Dostala aj mnohé variácie na tému židovského holokaustu.

Pôvodný muzikál mal premiéru 1. marca 1968. Vtedy šlo o dvadsaťminútové dielo s minútovými skladbami. O polroka mal už niečo cez polhodinu. Nahrávka z roku 1972 rovných 50 minút, no stále neboli súčasťou "Prologue a Any Dream Will Do". Tie prvýkrát zazneli až v roku 1982. Najväčší posun počuť a vidieť v piesni "Those Canaan Days", ktorá s tanečným číslom má cez sedem minút.

V ranných fázach sa scenár pripravoval podľa predlohy knihy "Popol všetkých zrovná" Dominika Dána z roku 2007. Postupne ale vypadol detektív Richard Krauz, nasledovali ďalšie zásahy do predlohy, až vznikol úplne iný príbeh a ten tvorcovia prispôsobili skutočným udalostiam.

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami, ktoré sa odohrali v deväťdesiatych rokoch minulého storočia na území novo vzniknutej Slovenskej republiky. Vtedy šlo o jednu z najväčších politických káuz, do ktorej boli zapletení najvyšší štátni predstavitelia. Nad kauzou dodnes visí otáznik v zmysle udelených tzv. Mečiarových amnestií. Proces výroby filmu výrazne dopomohol k ich riešeniam. Tie nadobudli výsledok 5. apríla, kedy Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie o zrušení amnestií a 31. mája osem z desiatich ústavných sudcov rozhodlo, že parlament zrušením neporušil Ústavu.

Vo filme odznie skladba "Sad Love Valse" od slovenskej huslistky Barbory Botošovej, vnučky Jána Berkyho Mrenicu. Vo filme sa Barbora Botošová a kapela Bohémiens objavia ako komparz.

Napriek odlišnému vypointovaniu (bez templárskeho motívu) sa záver odohráva, rovnako ako kniha, na vlakovej stanici, kde dochádza k úmrtiu. V knihe ide o dcéru Karola Kloknera. Vo filme je to iná postava.

Arcibiskup vo filme je v knihe spomenutý priezviskom Jastrab. Dominik Dán totiž postavy podobné s realitou v románoch šifruje veľmi okato (Mlynská dolina – Pekárska dolina, SIS – ISI, Róbert Remiáš – Róbert Eliáš a podobne). Tvorcovia filmu meno arcibiskupa zámerne vynechali. Ide o postavu podobnú s arcibiskupom Sokolom, ktorý mal koncom 90. rokov aféru s otvorením zväzkov ŠtB, kde figuroval ako spolupracovník. Román a teda aj filmová línia ohľadom spisu ostala zachovaná.

V slovenskom dabingu účinkoval mladý Róbert Roth a piesne neboli naspievané, ale odrecitované.

Poleptko sa dočkal aj zvukového remaku. Naštudovali a nahrali ho Richard Čanaky a Mária Podhradská v roku 2010.

Polepetko sa dočkal aj českej verzie s názvom Polepeta. Jeho muzikálovú verziu nacvičilo divadlo JAKO pri Masarykovej univerzite v Brne a divadlo Piškot v Liberci. Na objednávku Štátnej opery v Banskej Bystrici trojica Stoličný, Štrasser, Bázlik pripravila opernú verziu, ktorá mala ako detská opera premiéru v roku 2003. Vo februári 2009 prebehla premiéra opery Polepetko na opernej scéne Štátneho divadla v Košiciach.

Po úspešnej TV inscenácii vznikla štúdiová nahrávka, ktorú vydal OPUS. Muzikál Polepetko sa dostal do výberu OPUS 100 – Sto zásadných albumov populárnej hudby.

Polepetko vznikol ako rozhlasová hra pre deti v roku 1978. Autorom bol Peter Stoličný a autor textov Ján Štrasser. Hlavnú úlohu v nej hral Michal Dočolomanský a ešte tu nevystupovala Pletana. V televíznej podobe nastali zmeny v hudbe, ale texty a dejová línia sa zachovali.

Keď si psy posielajú štekaním telegram o stratených šteňatách, môžeme vidieť všetky psie hlavné postavičky z filmu Lady and Tramp (1951). Scéna začína s fúzačom Jockom a končí Trustym. V útulku sú Peg a Bull, na ulicu vybehne Lady v diaľke vidno Trampa.

Film nesmel byť verejne premietaný na festivale v Cannes v roku 1953. V Spolkovej republike Nemecko bol film v neskrátenej verzii premietaný až v roku 1980.

Film sa nakrúcal v provizórnych ateliéroch v budove Československého rozhlasu. Ateliéry získali vtedy prívlastok “najmenšie filmové ateliéry na svete“. Miestnosť mala rozmery iba 13 x 17 metrov.

Na polnočnú premiéru v Denveri čakali davy ľudí, ktorí boli za lístok ochotní zaplatiť až sto dolárov.

Zháňanie peňazí na jeho realizáciu trvalo štábu 3 roky.