Hamaradža

Katka Jonisová je takým malým klenotom VŠMU.

Chcem dvojku po 40tich rokoch, v ktorej by sa filmári (stará generácia i tá súčasná) vyjadrovali napríklad k Video on demand.

Človeku sa ani nechce veriť, že tvorca temného Eraserheada dal tri roky po ňom život takémuto krásnemu, jemnému, krehkému a pomerne priamočiaremu príbehu. Po desiatich rokoch zhliadnuté druhý krát a znova som bol očarený. Poklad.

Film som prvýkrát videl 8 rokov po udalostiach, ktoré zobrazuje (ktoré som vtedy nevnímal, keďže som v roku 2012 mal 15 rokov a politika má príliš nezaujímala.) Toto sledovanie malo veľmi pochmúrny nádych. Vláda sa odvtedy vymenila, no situácia vyzerá stále rovnako, človek dostáva pocit že sa my, naivný, hlúpy, zamindrákovaný a konfliktný národ, nikdy nepoučíme. Čo sa formy týka, bola klasicky "Piussovská" - dramaturgicky neujasnená, rozhádzaná. Zobrazenie udalostí v dokumente bude mať však nepochybne každým ďalším rokom od premiéry väčšiu historickú váhu.

Podľa Wernera Herzoga jeden z top 5 vrcholov dokumentárneho žánru. Dobrý komentár uživateľ "tigre".

Podľa Wernera Herzoga jeden z top 5 vrcholov dokumentárneho žánru. Morris je nepochybne priekopník poetického-dokumentu, ktorý sa oprostuje od filmov s čisto informačnou hodnotou a hľadá v tomto žánri niečo viac. Nepochybujem, že aj on bol jednou z Korineho inšpirácií pri tvorbe Gumma.

Na režisérovom prístupe k aktérom-starým rodičom ako i materiálu nemôžem asi nič vytknúť - ten bol v podstate veľmi profesionálny. Asi iba samotná téma ma (ako nezaujatého pozorovateľa, ktorý nepozná ľudí o ktorých film je) dostatočne nezaujala, "nestrhla". Aj tak ale určite palec hore tvorcovi a držím palce v ďalšej tvorbe.

Za mňa určite jeden z najlepších a najsofistikovanejších filmov od Coenovcov. Minimálne najosobitejší.

Ťažko hodnotiť. Tragédia ma samozrejme nenechala chladným, znepokojila, či možno až šokovala (podobným spôsobom ako napr. Dreiserova Americká tragédia, čo bolo samozrejme neporovnateľne komplexnejšie dielo) - zároveň som však väčšinu času rozmýšľal, prečo sa voyeursky musím pozerať na tragédiu týchto rozmerov, čo mi tento krutý dokument má dať (neobsahuje takmer žiadnu analytickú rovinu, pýtajúcu sa, čo je zlé s touto spoločnosťou, prípadne väčšiu psychologizáciu páchateľa ako obsahovali napríklad spomínaný Dreiserov román alebo Zvjagincevov film Bez Lásky). Nakoniec som dospel k tomu, že najskôr ide o pomerne nevkusnú celovečernú zábavu pre masy, s "príjemnou" 80minútovou stopážou a precíznou rozprávačskou štruktúrou, parazitujúcu na boľavej tragédii (a zároveň ju samozrejme speňažujúcou), z ktorej nikto nevyšiel ako víťaz, iba mnohí ako porazení, s doživotnou traumou a puknutým srdcom. Prečo na to dala ubolená rodina súhlas (kvôli peniazom?) a prečo sme my ako diváci ochotní sa na to pozerať ako na akúsi morbídnu formu "zábavy"? Kvôli záverečným trom vetám - "Každý deň sú v Amerike zavraždené tri ženy partnerom"? Čo je to za analýzu? Čo je to za prínos dokumentaristu k téme? 2,5*

Prírodopisný dokument s tak precíznou dramaturgickou štruktúrou, až musí človek pochybovať o jeho autenticite. Má však peknú myšlienku a ja mám pre zvieratká slabosť. 3,5* (Zaokrúhlené dolu, po zhliadnutí tohto fantastického (!) rozboru: https://www.youtube.com/watch?v=whb4unrhy44 Aj tak si však myslím, že film má svoj význam, minimálne pre ľudí, ktorí ma v roku 2020 stále presviedčajú o tom, že zvieratá nemajú rozum, či emócie)