Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Dokumentární
  • Komedie
  • Krátkometrážní
  • Animovaný

Recenze (1 147)

plakát

Vetřelec: Vzkříšení (1997) 

Tento diel som v detstve videl pravdepodobne najviac krát, vzhľadom k tomu, že ho môj strýko mal nahratý na VHS-ke. Bolo mi však samozrejme treba oživiť si ho. Štvorka oproti trojke síce zaostáva v bezútešnej atmosfére, no vynahradzuje to bohatým, košatým a rýchlym dejom, v ktorom síce nie všetko dava úplne zmysel, no nevadí to, minúty odsýpajú veľmi príjemne, scénografia je úžasná (na Cronenberga pripomínajúce rôznorodé mutácie som sa nemohol vynadívať), alieni po trojke konečne vyzerajú ako alieni a postavám divák fandí. Celkovo veľmi slušná zábava, cítiť v nej Whedonov "nehĺbavý" scenár. Že je neporovnateľná s kultovými prvými dvoma dielmi sa nemusíme ani baviť.

plakát

Werckmeisterovy harmonie (2000) 

Kniha, ktorú som nedávno dočítal, mala taktiež hlboký filozofický presah, akurát sa vo svojej ťaživosti a ťažkopádnosti pre mňa (ako pomalého čitateľa) ťahala niekoľko týždňov. V tomto smere ju film presahuje, pretože nie len, že má pri rovnakej hĺbke rozumnejší rozsah a svižnejší štýl (jasné, znie to trochu paradoxne pri jedenásťminútových záberoch), ale najmä oplýva prvkami, ktoré kniha nemala - a to je fantastická čiernobiela kamera (!) s úžasne komponovanými dlhými zábermi, nahradzujúcimi Krasznahorkaiove nekonečné (20 riadkov trvajúce) vety a jemný, presný hudobný motív. Je to podobných 5 hviezd ako som dal napríklad Nebu nad Berlínom - nebola to úplne moja šálka kávy, vo svojom naračnom minimalizme to pravdepodobne nikdy nebude môj obľúbený film, no jeho kvality sú nespochybniteľné a absolútne. Tarrov film pripomína tú veľrybu - je rovnako ťaživý, mŕtvolný, zapáchajúci rozkladom, no zároveň nežný, krehký a svojím spôsobom monumentálny.

plakát

Černý telefon (2021) 

Tretia hviezda nie je za generickú (hoci celkom napínavú) hororovú linku s vrahom, ale kvôli sympatickým a milým detským postavám, pripomínajúcim napr. decká zo Stranger things alebo It z 2017.

plakát

Erupce lásky (2022) 

Veľmi vyvážený mix dokumentu edukatívneho, zábavného, biografického a emotívneho. Šlape to na jednotku.

plakát

Predátor: Evoluce (2018) 

Unpopular opinion: Sralo ma to menej ako Antalovi Predators. Toto sa aspoň nebralo tak veľmi vážne - zvažoval som tretiu hviezdu.

plakát

Sirotek: První oběť (2022) 

Spoilery. Oceňujem zvrat v polovici filmu - potešilo ma, že sa nemusím pozerať 100 minút na recykláciu pôvodného námetu z 2009. Tento posúva postavu Esther (S čudesne staro-mladou Fuhrman) do ďalšej roviny, nachádza jej rovnocenného súpera. Negatívom potom bude, že dvojica antagonistov nie je žiadnym spôsobom psychologicky uveriteľná, vďaka čomu sa celá zápletka stáva absolútne nepravdepodobným konštruktom. Podobnými sa vyznačuje napríklad aj Haneke, akurát u neho je to dômyselná autorská výpoveď, nie žánrový výplach. Koniec koncov je to v podstate blbosť, korunovaná prazvláštnym (a nefunkčným) nápadom, točiť pokračovanie filmu s o 13 rokov staršou, dnes už očividne dospelou herečkou, ako prequel. Stiles, Sutherland aj Fuhrman sa pritom snažia ako vládzu - škoda že je to nezmysel v prvom rade na papieri. Ako jednohubka však ok, neurazilo ma to. 2,5*

plakát

Predátor: Kořist (2022) 

Spolu s Predatorom 2 pravdepodobne najdôstojnejšie pokračovanie klasiky. Stále je to iba ľahká zábava, na ktorú by som pravdepodobne nešiel do kina, no ako video on demand scifičko na jedno pozretie je to tak dobre natočené, výrazovo čisté a pohlcujúce, že priam nemám čo vytknúť. Trachtenberg je majster šróbovania čudesne nesúvisiacich príbehov na známe frenčajzy. 3,5*

plakát

Predátoři (2010) 

Schématické, papundeklové, vážne sa berúce béčko, plné rádoby drsňáckych kecov a rádoby šokujúcich plot twistov, ktoré by sa dalo tolerovať niekedy v 80s, no dnes už nie - a najmä nie s 40miliónovým budgetom. Nie len, že sa to nedá porovnávať s originálom, ale ešte aj tí AVP mi spravili väčšiu radosť (ale zas, sledoval som ich ako dvanásťročný a vtedy bol tento crossover mojím splneným snom, takže tu mi už nepochybne chýba objektivita).

plakát

Všechno, všude, najednou (2022) 

Čo sa mi páčilo: Prvá hodina, spoznávanie milých a komplexných postáv a pravidiel fungovania fikčného sveta. Čo sa mi nepáčilo: Prekombinovaná druhá polovica a najmä (!) nadmerne detinský (a tak veľmi "americký") humor - miestami mi bolo naozaj veľmi trápne. Daniels sa aj tentokrát (po swiss army man) ukazujú ako tvorcovia plní kreativity a originálnych nápadov, schopní viesť divácku pozornosť - no nemajú cit pre mieru. Je to po všetkých smeroch strašne príliš.

plakát

Elvis (2022) 

Zhodou okolností zhliadnuté na 45. výročie Elvisovho úmrtia. Stále je to na môj vkus trochu príliš hollywood (rozumej bezpečné, na istotu hrajúce), no i tak o vesmír ďalej ako bezobsažné Bohemian Rhapsody. Súboj detsky priezračnej vášne a dušu rozkladajúcej komercie je večný motív. Je to parádna práca režijne, herecky aj strihom (ten je tu asi najvýraznejší). Po dlhšej dobe ma skutočne pohltil príbeh. Urobilo mi to radosť.