Sancty

Tak toto už išlo mimo mňa. A to aj napriek tomu, že mi tu bolo povedomých viacero scén, takže som tento diel asi niekedy dávno ako jediný videl. Ani sa nečudujem, že mi vyšumel z hlavy. 90. roky sú pre mňa dlhodobo filmovou mizériou, kedy nevznikalo nič svetoborné (na tých pár výnimiek by mi postačili prsty na jednej ruke). Kúzlo prvého Poliša je preč, drive druhého tiež. Nebyť Axela Foleyho, povedal by som, že ostala len pachuť všetkého čo robilo túto sériu svojskou. Murphy sa až príliš drží pri zemi. Je tu síce celkom dosť akcie lenže tá nikdy nebola prednosťou. Tretí Poliš jednoducho nemá chute a aj keď stále profituje z nezabudnuteľnej postavy ani tá už nedokáže potiahnuť celý film.

Už som sa tak nebavil. Všetkého je síce dvakrát viac ale ide to v identických šľapajach predchodcu. Ak by som najskôr videl túto časť asi by som tento komentár napísal k prvému Polišovi len v opačnom garde.

Kráľovsky som sa bavil. A to dnes, v deň premiéry štvrtého dielu, na štyridsať ročnom filme, s vedomím, že mám túto sériu zmáknutú. Nemám! Už úvodná naháňačka ulicami Detroitu, ktorá je mimochodom fantastická, mi rozsvietila maják, že síce som na známom území ale nemám ani šajnu čo tam. Scenár je z ranku „moc sa s tým neser a napíš mu to na telo“ a tak to aj vyzerá. Murphy je tu jednoducho king. Z postavy Axela Foleyho, mlátiča prázdnych rečí a sympaťáka, ktorému by ste zverili vlastný život (blázni), vytvoril, a o tom nepochybujem, kultovú postavu. Veď kto by o ňom aspoň raz v živote nepočul. Ja som tiež doteraz žil v presvedčení, že poznám policajta v Beverly Hills, viem kto je Axel F. a na prvú fláknem správne tóny nezabudnuteľného Faltermeyerovho motívu. Napriek tomu si nemyslím, že priťahuje všetku pozornosť. Sekunduje mu totižto dvojica na prvý pohľad popletených policajtov, Taggart a Rosewood, medzi ktorými funguje taká parťácka chémia akú vídať v buddy movie.

Občas obdivujem sám seba akým kravinám som schopný obetovať čas. Chápem, že je to nízkorozpočtový film ale aj ten by mal aspoň nejaké mantinely. Veď scenár je len prvotná myšlienka aká napadne človeku aspoň raz v živote (ba skôr niekoľkokrát týždenne). Skupinu ľudí v lese niečo alebo niekto loví. No tak, tento námet dostatočne vyťažil už Predátor.

Takže takto: neviem, ktorého blbca napadlo vyvoniať sálu hajzlovou dezinfekciou. Po dvadsiatich minútach mi prišlo tak zle, že som musel doslova zdrhnúť zo sály aby som nevrhol rovno pred plátno. Ako bonus ešte aj slovenský dabing. Za tú nevšímavosť si môžem iba sám.  Ponaučený až tak, že ma tam už neuvidia. Repete streda v Trenčíne.

Nebyť fantastickej Herbertovej predlohy, ktorú mám rozčítanú práve medzi prvou a druhou filmovou časťou, išiel by som s hodnotením pravdepodobne nižšie. Rozhodne ide o lepšiu adaptáciu ako túto Lynchovinu ale z kina som aj tak neodchádzal nadšený. Skôr akýsi prázdny, bez jediného zrnka piesku v ponožkách. Pritom nič výrazne rušivé sa nevynorilo. Možno tak mdlé akčné davové scény? Herecky fajn obsadené i zahrané, trikovo slušné a dokonca hudobne akceptovateľné. V obnovenej premiére, za ktorú mimochodom ďakujem, pretože pôvodná mi unikla a už som vo veľké plátno ani nedúfal, s jednoznačne najlepšou scénou po záverečných titulkoch a to so skrotením piesočného červa.

Až do príchodu ústrednej dvojice na benzínku som sa nevedel zbaviť pocitu, že sledujem niečo strašne amatérske a nie Cronenberga. Tam som však konečne naskočil na režisérovu hru a do konca filmu vo mne už len silnela myšlienka, že Inception nakoniec nie je až taký scenáristický zázrak. Potešil ma Ian Holm v scéne s opravou game-podu, ktorá priamo odkazuje na pitvu facehuggera vo Votrelcovi.

Jedna z našej rodinnej rozprávkovej trilógie spolu s Mimi a Lízou a medveďmi. So synom na tom fičíme, zaobstarali sme si aj knihu. Originálne, zábavné, súrodenecké. Plnému počtu bráni pár drobných výčitiek, ktoré vidím ako dospelý.

Jedna z našej rodinnej rozprávkovej trilógie spolu s drobcami a Mimi a Lízou. So synom na tom fičíme, zaobstarali sme si aj knihu. Originálne, zábavné, mňamózne. Plnému počtu bráni pár drobných výčitiek, ktoré vidím ako dospelý.

Jedna z našej rodinnej rozprávkovej trilógie spolu s medveďmi a drobcami. So synom na tom fičíme, zaobstarali sme si aj knihu. Originálne, zábavné, empatické. Plnému počtu bráni pár drobných výčitiek, ktoré vidím ako dospelý.