Sancty

Skvelo vystihnutá atmosféra luxusného hotela s panoptikom excelentne stvárnených postavičiek. Za kvalitný scenár s množstvom podozrivých, funkčnou zápletkou a parádne napísanými dialógmi oba palce hore. Napínavé, nenudiace. Úplná spokojnosť.

Pôvodný seriál Hříšní lidé města pražského nemám, až na pár častí, napozeraný. Prvý celovečerák nazvaný Pěnička a Paraplíčko som kedysi dávno určite videl, niektoré scény sa mi matne vybavujú, lenže na hodnotenie je to málo (bohužiaľ sa mi nepodarilo zachytiť ani dvd v trafike). S nasledujúcim filmom som mal ale väčšie šťastie. Partie krásneho dragouna je výborná detektívka presiaknutá dobovou atmosférou, hereckými majstrami z (nielen) vtedajšej doby a vtipom kolísajúcim na hrane medzi komédiou a fraškou. Aj keď sa môže javiť, že detektívi zo "Štvorky" sú tentokrát iba do počtu, práve oni sú balansom, aby to celé nespadlo na jednu alebo druhú stranu.

Objektívne si film nezaslúži ani ten odpad, pretože všetko čo mám na filmárčine rád, každučký element, je tu na tom horšie ako zle. Lenže počítať Krysy medzi "ostatné" filmy by bolo hlúpou chybou. Toto je nefalšovaný taliansky trash a rovno od toho najpovolanejšieho. Dej filmu je zasadený do ďalekej budúcnosti, presnejšie do roku 225 po Bombe (A.B.), čo je 2240 po Kristovi (čiže nie ako je napísané v oficiálnom texte distribútora). Zem je spustošená, ľudstvo prežíva pod povrchom. Potomkovia Nových primitívov, ľudí, ktorí pred sto rokmi vyliezli späť na povrch a ostali tam žiť, narazia na zdanlivo opustené miesto. Počas prehliadky jednej z budov objavia debny so zachovalými potravinami, v suteréne zas v laboratórnych podmienkach vypestované rastliny a pitnú vodu. Hotový raj. Ibaže radosť z nálezu sa ukáže byť predčasná. Na skupinu si brúsi zúbky pazúrkovitá, v tme červenými očami svietiaca, smrť... A na diváka hodinu a pol neuveriteľných dialógov, maximálne prehrávajúcich hercov a kvantum mizerných scén.

Z priemerného textu priemerný film. King zadaptoval vlastnú poviedku Nákladiaky (Trucks) zo skvelej hororovej zbierky Nočná smena (Night Shift), prezliekol jej tričko naruby, pridal hard rockových AC/DC a natiahol stopáž na úmorných 97 minút. Základná premisa ostala: pár ne/šťastlivcov na benzínke uväznenia nákladiaky, ktorých cieľom už nie je slúžiť stvoriteľom, ale zotročiť si ich. Vzdorovitých jedincov eliminovať, najlepšie rozdrvením pod kolesami vlastných návesov alebo zoči voči kovovým maskám ťahačov. To čo je v písanej verzii skryté a čitateľ iba tuší, je vo filme odhalené. Týka sa to hlavne príhod postáv pred príchodom na benzínku. Takisto je vysvetlená príčina prečo sa stroje začali samovoľne spúšťať, štartovať a napádať ľudí. Zatiaľ čo má poviedka vážnejší podtón a znepokojujúci záver, film to všetko postráda. Našťastie sa neberie ani na chvíľu vážne (dobre, chvíľu áno, v scéne parný valec vs chlapec na bicykli), tým pádom je z neho miestami viac zábavné ako nudné béčko. 5/10

Presne ten typ filmu, pri ktorom si poviete, že je tak blbý až je zábavný. Hlúčik infantilných postáv uzavrie v supermarkete digitálna tsunami, medzi zaplavenými regálmi číha ešte digitálnejší veľký biely žralok a tesne nad hladinou sa pohupuje potrhaná iskriaca kabeláž. Fajn atmosféra zatopeného obchodiaku a podzemnej garáže, slušné masky mŕtvol, tĺčik na mäso a tri A4 (s)prostých dialógov. Jedna vec mi pri sledovaní skutočne naháňala strach; kosť (doslova, brr) hlavného, výčitkami svedomia poznačeného, geroja. 5/10

Absurdné, úchylné a nenormálne zábavné. Necelých 210 minút britského čierneho humoru, bravúrnych dialógov a choromyseľných indivíduí. Kde inde sa na jednom mieste objavia jednoruký vulgárny klaun, slepec vlastniaci jedinečnú zbierku plyšových hračiek, lilipután s minulosťou pornoherca ovládajúci telekinézu, pôrodná asistentka dojčiaca nácvikovú bábiku alebo vražedné duo matky a masovými vrahmi posadnutého syna? V skutočnosti je to všetko oveľa oveľa šialenejšie. Spočiatku tento mix žánrov pôsobí dosť trápne (ja som mu prepadol až po tretej časti) a áno, naozaj nie je pre každého, ale vytrvalcom ponúkne osudnou chvíľou poznačené pozoruhodné postavy, premyslený dej a v neposlednom rade okrem odkazov na popkultúru aj skvelé hudobné čísla. Sem sa s ďalšou sériou!

Dredatí Jamajčania, voodoo rituály, rozpučené buľvy, zlámané kosti, trefné hlášky. To sú znaky mojej najobľúbenejšej seagalovky, ktorá, bohužiaľ rovnako ako jej predchodcovia, neprináša do akčných vôd nič nové. To je jediná výhrada voči nej.

Akčná šeď v ktorej museli triky zostarnúť už druhý deň po premiére.

Bezvýznamná kvapka oleja na rozpálenej panvici, ktorá ani potom, čo je s celým obsahom chrstnutá na čakajúceho diváka, nezasiahne cieľ a nezoškvarí mu kožu na tvári.

Pre väčšinu zrejme zbytočnosť. Ja mám ale tieto doplňujúce príbehy, ktoré osvetľujú minulosť vedľajších nedôležitých postáv rád. V tomto prípade je tou postavou rozpolená mŕtvola z pilotnej časti prvej série.