Sedliak

Ja neviem, čo tu mám vlastne hodnotiť. Schválne som nehviezdičkoval hneď po pozeraní a nechal som si čas, aby som si mohol Avatara pozrieť znova. Ale ja to už nechcem znova pozerať. Ten film je pre malé decká. Jasné že z kina som odchádzal ako vykúpaný v ambrózií, ale to bolo vďaka tomu fantastickému svetu, nie vďaka hercom alebo príbehu. Dávam *** za nevšedný zážitok a z úcty všetkým, ktorý dávali maximum, ale pripájam zároveň výzvu, aby títo svoje hodnotenia ešte raz zvážili, lebo momentálnych 83% je podľa mňa prestrelených.

This Must Be the Place sa oplatí vidieť hlavne kôli Seanovi Pennovi. Píše sa to tu snáď v každom komentári a je to sakra pravda. To, že je Penn jeden z najlepších hercov v celej Hollywoodskej historií dokázal už v Tajomnej rieke, ale až v tomto filme dokazuje svoju absolútnu umeleckú univerzálnosť. Cheyenne je naozaj bizarná postava, ktorá si moje sympatie získava naozaj pomaly, ale od poloviny stopáže som bol už jeho oddaný fanúšik a prežíval som jeho cestu za ... za čím? To som už zabudol. Viem, že tam bol nejaký starý nácek a nejaká satisfakcia a posmrtné naplnenie otcovského odkazu. Ten príbeh vyšumel. Cheyenne zostal. Sean Penn vládne. Nemám rád Talking Heads.

Toto je vtipný film! Konečne niečo, čo sa nemusím báť pustiť na domácej žúrke (pre slovensky nehovoriacu časť databázy: žúrka = mejdan, mejdlo, party, Michal David s kilom koksu v baťohu). Mrzké biele tváre pánov Tatuma a Hilla boli ako stvorené na to, aby spoločne fetovali a zle robili v školských laviciach a mrzká čierna tvár Ice Cuba je ako stvorená na to, aby im nakopávala zadky. Odporúčam pozerať s priateľmi, chladeným pivkom, pizzou a vzhľadom k tomu, že je vo filme použitá aj rekvizita korejského ježiška, je dovolené užiť ľubovoľnú drogu.

Úchylný domovník nachádza zmysel života v robení zloby svojmu okoliu, no hlavne krásnej susede Clare, ktorá je ale imúnna voči každému nešťastiu, ktoré na ňu narafičí. Domovník Cézar je ultimatívny Bad Guy, hraje falošnú hru, usmieva sa, len keď niekto iný trpí a dáva porno dvd-čka malým dievčatám. No dá sa mu nefandiť?

Další jednohubkový Woody. Dekadencia umelcami preplneného Paríža (po polnoci) mi je cuzdia takisto ako životný štýl amerických snobov, ale rád som sa nechal vcucnúť do príjemnej atmosféry mesta plného príjemných ľudí. Herci si postavy užívali a celý čas som si predstavoval Woodyho, ako sa pri natáčaní usmieva. Pán Wilson sa možno až príliš snaží napodobniť Woodyho dikciu a nedáva do filmu okrem svojho raťafáku nič zo seba (to je joke ... mám toho nosatého típka celkom rád :), ale film nesie na svojich bedrách s očividnou radosťou z toho, že mu dal jeden z najväčších velikánov kinematografie šancu zahrať si v kvalitnom filme.

Dokonalý filmový zážitok. Drive som si napálil na hard disk v hlave a viem, že tam bude uložený na dlhú dobu.

Najneobyčajnejší obyčajný film roku 2011. Príjemne "gordon-levittovský" Gordon-Levitt a zábavne "rogenovský" Rogen sú dvojka do (ne)pohody. Adamovi nejde karta (rakovina, vzťah s priateľkou, vzťah s matkou), ale priazeň diváka si získava pomocou svojho parťáka Kylea a terapeutky Katherine s nadhladom, z ktorého sa ani nachvíľu nestáva trápny výsmech, ako sa to pri filmoch s podobnou tematikou stáva. Veľmi som Adamovi fandil počas celého filmu a pri konci som sa doslova modlil za happy-end. Ideálny film na zimný večer s priateľkou a/alebo bluntom a/alebo pohárikom červeného.

Mrzí ma, že ten emocionálny dopad to na mňa malo asi menší, ako na ostatných hodnotiacich, ale ja som Warriora až tak neprežíval. To, kam celý film smeruje sa dá odhadnúť v tretine a aj samotné veľké finále sa ma príliš nedotklo. Postava Toma Hardyho je neprístupná a pan učiteľ Edgerton je síce sympaťák, ale jeho cestu do ringu veľkého turnaja mu proste neverím. Nie som expert na bojové umenia, ale dostať sa medzi top 16 fighterov v zmiešaných štýloch po dvoch týždňoch tréningu? Svetlý bod Warriora som nečakane našiel v civilnej línií, ktorú ťahá predstaviteľ starej školy Nick Nolte, ktorého som považoval za jedného z najfádnejších hercov, ale to, čo predvádza vo Warriorovi, stojí za pozretie. Dám filmu ešte jednu šancu neskôr a pokúsim sa nájsť to, čo ten film dotlačilo do top ten na csfd, pretože zatial zastávam názor, že tam nemá čo robiť.

Odkazy na pôvodnú Planétu opíc robia z tohoto filmu plnohodnotného člena tejto, už skoro zabudnutej filmovej série. Dobre obsadení herci, hlavne slizomil Felton a minimalistický Franco, ktorý si je vedomý, že v tomto filme nieje ten najdôležitejší a iba zdatne sekunduje a vytvára priestor pre digitálnych mágov z Weta Studios, ktorí vdýchli život jednému nahnevanému opičiakovi. Na akciu si treba počkat až na záverečnú polhodinku, dovtedy sa bude Cézar mentálne a fyzicky vyvíjať, ale film som prežíval od začiatku (mláďa), až do akciou našlapaného finále (alfa samec). Odporúčam všetkým primátom (film sa páčil celej mojej rodine)

Ostal mi zlý pocit po dopozeraní Blue Valentine. Ostal a nechcel sa stratiť, myslel som na ten film este pár dní a neboli to pekné myšlienky. Postavy prechádzajú genézou manželstva od zamilovaného spoznávania sa, až po trpké vytriezvenie do rutiny a apatie každodenného života a nenaplnených snov . Nečakal som, že film s tak fádnou témou ma zasiahne tak, že úplne podkope moje naivné ideály o láske a manželstve. Neodporúčam pozerať čerstvo a šťastne zamilovaným.