Sedliak

Jim Jarmusch prichádza s ďalšou melancholickou sondou do životov znudených a pesimistických ľudí (upírov v tomto prípade), kde nič súčasné nie je dosť dobré a to, čo je zašlé, sa glorifikuje. Vidno to napríklad na fotografiách, ktoré visia na stene v dome hlavnej postavy, upíra Adama. Ja som identifikoval zo žijúcich osôb Iggyho Poppa a Neila Younga (určite Jimovi dobrí priatelia) a zvyšok tvoria umelci a vedci už nežijúci. Ne-život je hlavnou témou celého snímku. Adam neznáša ľudí (zombie), neznáša dnešnú dobu a uvažuje nad ukončením ne-života a nebyť jeho nesmrteľnej družky Evy, asi by to tu už zabalil. Je otázne, či má zmysel sa na tento nezáujem k svetu vôbec pozerať. Kvôli hereckým výkonom určite áno (Tilda je samozrejme magická ako vždy, Hiddleston možno až príliš apatický), ale tým hlavným motívom k pozeraniu je atmosféra, ktorá pôsobí niekedy priam magicky (Adam a Eva jazdiaci po prázdnych cestách vyľudneného nočného Detroitu). Pre Jarmuschov fanklub extáza, pre bežného diváka dve hodiny nudy. Ja sa cítim niekde medzi.

Sakra k tomuto nejde naozaj nič napísať, lebo všetko už napísané bolo. Ten príbeh je tak krásne banálny, ale hodí sa to k tej atmosfére slnečnej pláže. Všetci ospevujú Sama Rockwella, ale to, že chudák Steve Carell tu musel hrať takého slizomila, to nikoho netrápi :). Odporúčam všetkým, ktorým robili v škole spolužiaci zle a tím, ktorí nechodievali von, ale radšej boli celé leto zalezení doma.

Prekvapujúco príjemne strávená hodinka a pol. Dlho som uvažoval nad štvrtou hviezdou, ale keď som dal 4* "The Way Way Back", tak tu som musel dať o jednu menej. Odporúčam najmä zatrpknutým fachačom v korporáciách, ktorí príliš skoro zabudli, že niekdy stojí za to, urobiť si vlastné pravidlá.

Čím je človek starší, tým ťažšie asi hľadá cestu k podobným príbehom. Aj keď o príbeh v tomto prípade moc nejde. Pohanský bojovník Jednooký a jeho púť za niečím, skrývajúcim sa v hmle. Spoločníkmi na ceste sú križiaci. Bojovníci, ktorí sa v mene Božom vydali nájsť slávu a bohatstvo. Interakcia medzi postavami je v podstate nulová, sám Jednooký nerozpráva vôbec a ostatné dialógy sú dosť minimalistické, čo sa ale hodí k dobe, v ktorej sa film odohráva a k drsnému severskému prostrediu. Anuláciou dialógov sa snaží Refn upriamiť pozornosť diváka na jeho vizuálny um a mystickými snovými vsuvkami chce zas svoje dielo posúvať viac do filozofickej roviny. Ale dá sa to ešte chápať ako film, tak ako film chápeme v tejto dobe? Experimentálna tvorba? Filozofická etuda o náboženstve? Určite veľmi náročné pozeranie.

Nič výnimočné som nečakal a nič výnimočné som ani nedostal. Knižnú predlohu som začal čítať raz a to v práci v kníhkupectve, ale veľmi skoro som zistil, že toto nebude téma pre mňa, takže nakoniec som knihu vrátil do regálu a seba do sekcie beat generation. Podobne ako kniha ma minulo aj filmové spracovanie s Robertom Redfordom, ktoré som nevládal dopozerať. Osud chcel, aby som dal Gatsbymu ešte jednu šancu a ja som sa vydal na púť do filmového klubu, aby som si pozrel 3D Lea v ružovej košeli. Dejovo som sa opäť necítil príliš oslovený, ale vďaka naozaj pestrému vizuálu a hodiacej sa hudbe, bola moja pozornosť neustále venovaná filmu. Ale nebol som tam. Na tom mieste. V tom čase. Bol som len divákom v kine, ktorý sa kochal peknými farbami na plátne. Postavy ma príliš neoslovili, alebo mi opäť niečo uniklo. Ako historická freska medzivojnových Spojených Štátov asi ťažko použiteľné a ako milostný príbeh príliš neosobné. Napriek malému hodnoteniu neľutujem peniažky za lístok. Divák v kine bol spokojný. Fanúšik filmu nie.

Dôležitý dokument o situácií na Slovensku. Robený viac sugestívnou formou, tak trochu od srdca autorky. Je to žiaľ na úkor formy dokumentárnej, ale človek nemôže mať všetko a ja robiť dokument o krutých a cynických obludách v talároch, asi by som im narval tyč k mikrofónu meter do análu, aby sa konečne trochu uvedomili. Hrôza, strach, hnev a nakoniec beznádej ma sprevádzali počas pozerania. Dobre Zuzana Piussi.

Pôvodne som dával 4*, ale keďže práve som začal pozerať Shippuden, ktorý je v mnohom vyspelejší, musel som hodnotenie znížiť. Ak by som hodnotil len kostru hlavného príbehu, tak je to nehorázne maximum, bohužiaľ veľké množstvo z 220 dielov sú úplne zbytočné a hlavne stupídne časti, v ktorých sa hlavný dej vôbec neposúva. Príbeh sa točí okolo hlavnej postavy - malého bojovníka Naruta, ale postupom času dostanú priestor aj jeho spolupútnici, ktorí sú omnoho zaujímavejší. Svet nindžov v Narutovom svete je tak trochu návykový, pretože každý nindža ovláda špeciálne techniky, ktoré postupne zdokonaľuje a keď si niektorú z postáv obľúbite, budete chcieť vidieť jej progres. Škoda toho enormného množstva nudných dielov, ktorými sa musíte prehrýzť, aby ste sa dostali ku koncu a následne absolvovali ten istý kolotoč odznova, pretože Shippuden vás už čaká a zvedavosť nepustí, ale to už je iná pesnička.

Obrovská nuda. Je to ako pozerať Discovery channel, len s tuctom slávnych hercov. Keď dokázal Fincher urobiť perfektný film o internetovej stránke, ako je možné, že to Spielberg nedokáže o hlasovaní k dodatku ústavy? Je to koniec najslávnejšieho režiséra? Určite nie. Ale je to jednoznačné sklamanie, pretože spolupráca s Day-Lewisom sľubovala nevšedný zážitok. Ak bolo v úmysle do-vzdelať populáciu v historických faktoch, tak dobre, ale nech sa to nesnaží tváriť ako najdôležitejší film všetkých čias. Dvanásť nominácií na oscara je výsmech a znak impotencie Americkej filmovej akadémie, ktorá sa tak urputne snaží byť politicky korektná, až sa obyčajný chalan z Bratislavy musí popod fúzy smiať. Neviem komu film odporučiť, historici si ho určite pozrú, študenti filmových škôl si ho určite pozrú. Ja si ho určite znovu nepozriem.

Veľmi bolestivý horor. Bolestivý pre oči diváka. Idiotské historky, kde v každej čakáte na smrť úbožiakov ako na spasenie. Priznám sa, videl som len prvé tri poviedky, potom mi začali bolesti očí a hlavy. Jednu hviezdu dávam za tu slušne rozbehnutú sexuálnu scénu, ktorá sa pekne zvrtne (prvá poviedka), potom sa začal stupňovať vplyv zfetovaného kameramana, ktorý v tretej poviedke našiel snáď kinematografický vrchol, pretože sa tam spojil so zfetovaným zvukárom a spoločne si to tam chalani solídne dávajú. Myslel som, že aspoň priateľka sa bude báť, ale zaspala behom druhej poviedky. Celé zle.

Dokáže byť agent James Bond v dnešnej (čítaj: Nolanovskej) filmovej dobe zaujímavý bez toho, že by sa stal recyklačným materiálom, nablýskaným produktom bez pridanej hodnoty, slúžiaci len na ťahanie peniažkov z vreciek tradícií-chtivých divákov? Majitelia značky si povedali, že keď to dokázal Batman, musí to dokázať aj ich super-hrdina. Koncept je podobný. Namiesto Gothamu Londýn, geniálny, krutý a vyšinutý nepriateľ, hľadanie zašlej sily. Ale Bond nie je komiksová postava, možno ňou bol v minulosti, v časoch vybuchujúcich žuvačiek a laserových hodiniek, ale od Casina Royal nastúpil na realistickejší dizajn. A mal sa ho držať, pretože Casino Royal je úžasné po všetkých stránkach. Skyfall má silné momenty, ale celkový dojem sa postupne vytráca spolu s vitalitou Daniela Craiga. Nechal som si pár dní na uležanie, ale márna sláva, viac ako tri hviezdy dať nemôžem. PS: Všetci ospevujú koniec, ktorý bol podľa mňa úplne mimózny a pokazil dojem z celkom dobre rozohranej kriminálky.