ricci.s

Joko Anwar je podľa mňa jeden z najlepších indonézskych režisérov, takže od jeho seriálu som si sľuboval veľa, a hoci sa nejedná o vyložene zlý seriál, očakávania boli predsa len vyššie. Prvá časť s peknými monštrami  bola dokonca najlepšia a nastavila latku vysoko, no tá potom nasledujúcimi epizódami stále viac klesala, až kým to opäť neožilo v mierne nechutnom, kanibalskom závere. Čiže stručne povedané, časti 1 a 7 sú najlepšie, tesne nad priemerom sa ešte držia časti 2 a 6. Druhý segment o diabolskom spratkovi sa javil možno ešte nádejnejšie, ako napokon bol, už len vďaka podarenému nápadu, zaujímavý je aj boj zhypnotizovaného chudáka so zdravým rozumom v psychologickej „šestke“.  Ostatné je skôr priemerné, až na 4. epizódu, z ktorej sa vykľula nudná hlúposť. Pokus o prepojenie a súvislosti jednotlivých epizód v úplnom závere za veľa nestojí, celé je to unáhlené, ako keby to tvorcovia už viac nechceli naťahovať, takže ostalo len pri tom pokuse.

Mladík sa po rokoch vracia do svojho rodného „domu“. Presnejšie, do škaredého paneláku, po tom, čo si jeho pomätená matka odrezala jazyk, pokúsila sa o samovraždu a leží v kóme. No a už  od detstva vidí duchov. Keďže je jedno poschodie očividne prekliate a ľudia tam bežne páchajú samovraždy, jeho schopnosť sa mu vrátila. Nečakal som od toho nič, napokon som relatívne spokojný. Konečne horor z Ázie, ktorý sa aspoň pokúša vydesiť. Občas sa to celkom darí, inokedy menej, ale pár dobrých momentov to malo. Mohli však viac popracovať na rozuzlení, ktoré nemalo hlavu ani pätu, takže výsledný dojem je skôr rozporuplný.

Duchársky horor o tehotnej ženskej, ktorá sa nasťahovala do nového domu a má pocit, že v ňom nie je úplne sama. Napokon sa musí postaviť starej rodinnej kliatbe. V prvej polovici sa tehuľa väčšinu času prechádza po dome, pričom občas sa niečo mihne, prebehne okolo nej, alebo počuje divné zvuky. Trochu monotónne,  režisér to hrá na atmosféru, ale mohol sa aspoň pokúsiť desiť nejakými poriadnymi šokmi. Ku koncu filmu sa odhalí celé pozadie príbehu, ktorý nie je vyložene zlý, ale prišlo mi to celé dosť obyčajné, a hoci pribudne aspoň nejaká akcia, je to stále málo. Na nemecké pomery to možno celkom ušlo, ale nadšený asi nebude nikto. Chcelo by to buď gore, alebo strach, alebo aspoň štipku vynaliezavosti, ale na to tvorcovia očividne zatiaľ nemajú.

Štyri páriky, ktorým to neklape, sa vyberú na zasnežený ostrov, aby tam plnili rôzne úlohy a napravili svoj vzťah. Základ je najmä byť k sebe úprimní a verní, čo je v prípade mnohých dosť veľký problém, takže nadržaný démon Succubus sa má na čo tešiť. Rusko svojimi horormi dieru do sveta neurobí, ale stále je to omnoho lepšie ako množstvo amerických noviniek, ktoré dennodenne vychádzajú a človek ich môže hádzať rovno do koša po pár minútach. V tomto prípade funguje dokonca aj atmosféra, nakrútené je to po technickej stránke pekne, masky sú fajn, prostredie pôsobivé, démon vyzerá k svetu a na svoje si prídu aj milovníci pekných ženských, nakoľko erotických scén a stoporených bradaviek je v horore neúrekom.

Raz za uhorský rok sa mi stane, že vyhrabem niečo úplne neznáme ani neviem odkiaľ a vykľuje sa z toho jeden z najzaujímavejších filmov, a to dokonca z krajiny, ktorá v hororovom žánri nikdy nevynikala. Práve toto je jeden z nich. Dokonca som ho ani nehľadal, on si našiel mňa. Dvaja hlavní hrdinovia, Kema a Max, ktorí sa vôbec nepoznajú, sa nedopatrením ocitnú v neznámom byte na jednej narodeninovej párty. Odrazu však všetci hostia zmiznú a obaja sa ocitnú uväznení – v byte, v ktorom neexistuje čas, v ktorom sa mení vzhľad izieb, kde čakajú na pomoc duchovia mŕtvych detí a celé je to zaobalené do čarodejníckeho motívu. Znie to zaujímavo? Myslím, že áno. Film má síce označenie thriller, ale nemusel by sa hanbiť ani za nálepku horor. Tvorcovia tu síce mali až príliš veľa nápadov, takže mi to v záverečnej tretine prišlo až príliš prekombinované, čo ale nič nemení na veci, že ma to dostatočne vtiahlo a bavilo.

Skupina utečencov je uprostred oceána zachránená bohatými snobmi len preto, aby si na nich mohli na ostrove s chuťou zaloviť. Hlavnej hrdinke však ide aj o záchranu syna, takže sa z nej stane hotová Terminátorka. Akčný survival, ktorý nemôže prekvapiť scenárom či prekvapivými zvratmi, a tak prebieha postupná (krvavá) eliminácia kladných či záporných postáv presne podľa predpokladov, ale mŕtvol je našťastie dosť, film nenudí a rýchlo ubehne. Vlastne je to lepšie, ako som si spočiatku myslel, keďže 90% neznámych noviniek stojí za prd.

Tak ja som tento rok videl aj omnoho väčšie zverstvá, ale to nič nemení na veci, že film za veľa nestojí. Jedná sa o remake solídneho, no nedoceneného hororu The Boy Behind the Door, ktorý sa mi páčil, a keď čítam jeho komentáre, tak tí premúdrelí intelektuáli, čo tam sypali odpady, by mali skúsiť toto, aby videli ten rozdiel. Zatiaľ čo americká verzia dokázala šikovne pracovať s atmosférou a napätím, Indonézia prekvapivo zlyháva na celej čiare. Už len samotná hudba je peklo! Pri sledovaní neschopnej záporáčky som si spomenul na Toma a Jerryho, ktovie prečo. Ale musím uznať, že je umenie 2-3 opakujúce sa scény natiahnuť na hodinu a pol.

Tentokrát nám pavúčik spadne z vesmíru. Malé dievča si z neho spraví domáceho maznáčika, pomenuje ho Sting a začne ho pekne vykrmovať. Čím viac ho však kŕmi, tým viac pavúk rastie a zvyšuje sa aj jeho apetít. Kam to bude viesť, je myslím jasné. Škoda, že bol pavúk iba jeden. Tým pádom nedôjde až k takej akčnosti, ako by som si želal - predpokladám, že bude film často porovnávaný s nedávnou francúzskou peckou Vermines, no Sting  tento súboj podľa očakávania prehráva, hoci stále sa jedná o pekne nakrútenú a zábavnú pavúčiu vyvražďovačku.

Francúzska fantazmagória na tému večného zatratenia. Úvod je vynikajúci, dokáže diváka navnadiť na prechádzku peklom, takže som si hovoril áno, toto bude horor pre mňa. Len potom sa to prehuplo na akýsi typ antológie, v ktorej sledujeme osudy ďalších mŕtvych počas ich života a radosť okamžite padla na dno. Príbeh o nesympatickom decku a jej mutantíkovi mi prišiel ešte ako tak zvládnutý, ale ten ďalší segment o debilnej matke a jej konverzačky s mŕtvou dcérou ma takmer unudili k smrti. Zachraňuje to démonická záverečná tretina. Celkovo zaujímavý film s fajn nápadom, avšak omnoho vyšším potenciálom.

Najpomalší zombie horor všetkých čias je na svete a pochybujem, že ho niečo v najbližších rokoch predbehne. Žiaľ, forma opäť víťazí nad obsahom - takto to dopadne, keď dajú zombíkov do rúk ženskej. Je síce pekné, že chcela byť originálna a vytvoriť emočne silný horor bez akcie a brutality, ale naozaj mohla zvoliť trochu záživnejší spôsob. Príbeh o troch nemŕtvych, ktorí sa vrátia do svojich rodín, mohol byť teoreticky zaujímavý, keby sa postavy aspoň trochu rozvíjali, keby sa zombíci aspoň nejako prejavili, prípadne keby mal film aspoň nejaké zaujímavé zvraty, vyvrcholenie či rozuzlenie. Keby bolo keby... ale nebolo. Jedno zamordovanie úbohého králika to nezachráni. Možno to pre niekoho bude melodramatický umelecký orgazmus s chladnou severskou atmosférou, no pre mňa to bolo len mŕtvolne nudné.