Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Horor
  • Krátkometrážní
  • Drama
  • Akční
  • Thriller

Recenze (2 826)

plakát

Bao gao lao shi! Guai guai guai guai wu! (2017) 

Je síce pravda, že tí zákerní teenageri sa chovali omnoho horšie ako samotné monštrá. Aby som však tento horor mohol s plnou vážnosťou pokladať aj za sociálnu drámu, pri ktorej by sa mal divák nad istými vecami zamyslieť, musel by byť tento film nakrútený vo vážnejšom duchu. Ten odľahčený štýl mi tu nesedel, dokonca som mal pocit, že to skĺzne do komédie. A ani vlastne netuším, či to režisér zamýšľal. Masky tých dvoch upíriek (?) sú vynikajúce, efekty pekné, na krvilačné sestry sa pozerá dobre. Keď však dej ťahali iba samotní študenti, bolo to dosť otravné. Najviac v prvej polhodine. Cez 3 hviezdy ma to nepustí kvôli vraždám mimo záber. Pretože na to, koľko bolo tých hajzlíkov zmasakrovaných, mi to prišlo naozaj slabé (gore vlastne nulové) a striekance či potoky krvi mi nestačia. Najmä keď si predstavím, aký masaker z toho mohol byť, keby sa tvorcovia trochu viac odviazali.

plakát

Vuelven (2017) 

10-ročnému dievčisku sa objavuje duch jej mŕtvej matky, a tak utečie z domu a pridá sa k detskému gangu, ktorý sa však stane terčom drogového kartelu. Na tento horor som sa tešil, lebo vyzeral celkom neštandardne, navyše ho istí zahraniční recenzenti prirovnávali k Del Torovej tvorbe. Teraz po skončení sa tomu môžem iba schuti zasmiať. Umierajú tu deti, OK, fajn. To mi nevadilo, práve naopak. Aspoň si citlivejšie povahy môžu povedať, aké máme šťastie, že nepoznáme až taký skurvený život ako je v Mexiku. Lenže prečo by ma to malo trápiť? Čakal som od toho nejakú temnú dark fantasy s peknými trikmi, ale to sa objaví naozaj len v minimálnej miere. A dívať sa na tlupu ukričaných malých cigánčat, ako pobehuje po smetisku, naozaj nemám záujem. Pokiaľ chcel režisér divákov vydierať citovo, tak v mojom prípade to nevyšlo, a o nejakej hororovej stránke či snahe tvorcov vydesiť sa tu ani nemusíme baviť.

plakát

Živí mrtví (2010) (seriál) 

Po niekoľkoročnej pauze som dohnal všetky resty behom týždňa. Ak to mám brať globálne, prvých 6 sérií je vynikajúcich (jasných 5 hviezd), no od siedmej, teda od „objavenia“ Negana, sa mi to akosi prestáva páčiť. A nie kvôli Neganovi, lebo naozaj ho pokladám za vynikajúceho záporáka, a rozmlátenie niektorých hlavných postáv je asi to najlepšie, čo som videl. Ale tá nekonečná hra na vojačikov ma už začína unavovať. Asi 20 častí už seriál stojí na jednom mieste. Drísty, prestrelky, súťaž kto ďalej dociká, občas zomrie nejaká hlavná postava aby sa nepovedalo. Tvorcovia by si mali veľmi rýchlo uvedomiť, že seriál sa volá „The Walking Dead“, no momentálne to s týmto názvom už veľa spoločného nemá. Nemŕtvi sú už úplne nepodstatní a figurujú len ako pozadie na vytvorenie akej takej atmosféry, čo je v mojich očiach veľký problém. Ďalším klincom do rakvy je zabitie Carla. Nie preto, že by mi bol ten mladý hipisák nejako sympatický, ale rozpadol sa tu ďalší podstatný pilier, na ktorom seriál stál od úplného začiatku. V tomto momente naozaj netuším, či scenáristi dokážu ešte vymyslieť niečo, vďaka čomu by sa to celé pozbieralo (začínam pochybovať), a rovnako začínam veriť v skoré ukončenie, kým sa to neprepadne do naprostých sračiek. Bolo by to rozhodne lepšie riešenie, ako to celé pokurviť len kvôli umelému naťahovaniu donekonečna. Hodnotenie zatiaľ nechám nezmenené, lebo napriek všetkému je to v mojich očiach stále jeden z najlepších hororových seriálov. No kúzlo je preč, takže mi hrozí nebezpečné „sledovanie zo zotrvačnosti“.

plakát

Children of the Corn: Runaway (2018) 

Jubilejné desiate pokračovanie Kukuričných detí, a na moje počudovanie celkom dobré. V porovnaní s debilnou deviatkou „Genesis“ to bolo pre mňa až pohladenie po duši. Blondínka pochádzajúca z Gatlinu, ktorá kedysi patrila k vraždiacej detskej sekte, ako tehotná utiekla a po rokoch sa jej podarilo aspoň ako tak usadiť v malomeste a nájsť si prácu. No musí bojovať aj o život svojho syna, pretože deti sa chovajú akosi divne a mŕtvol pribúda. Takže minulosť sa vrátila. O tejto časti sa našťastie konečne nedá povedať, že by s Kukuričnými deťmi nijako nesúvisela. Scenár nie je síce úplne ideálny a pomaly to speje k predvídateľnosti, no záverečné minúty ma aspoň trochu prekvapili. Vrážd je našťastie dostatok a film ma nenudil, čo sú vlastne najväčšie plusy. Keby boli všetky novšie pokračovania (čiže od štvorky vyššie) aspoň na takejto mierne nadpriemernej úrovni, tak by séria v takomto bahne určite nebola.

plakát

Musa (2017) 

Lepšie ako tabletky na spánok. Netuším, do čoho investovali tých 5 miliónov, do masiek a gore asi ťažko. Dvaja hlavní hrdinovia s rovnakými nočnými morami len pátrajú a pátrajú, až sa napokon dopátrajú, ale jedna zakrvavená mátoha, ktorá znenazdajky vyskočila z vane, už celkový dojem zlepšiť nemohla. Technicky samozrejme dokonalé, ale súčasne aj dlhé, nudné, bezduché a prázdne. Nebola tam vlastne ani jediná scénka, ktorá by ma nejako oslovila, alebo aspoň vytrhla z driemot. Emócie to nezanechá žiadne a ráno si už ani nebudem pamätať, o čom to bolo. Tie konverzačné kriminálky vydávajúce sa za horor už začínam nenávidieť. Balagueróv najhorší film.

plakát

Siembamba (2018) 

Ani neviem, čo inteligentné mám k tomuto hororu napísať, aby som na to niekoho veľmi nenalákal, pretože toto bude najskôr jeden z tých hororov, ktoré mi sadli čisto subjektívne. Asi najskôr preto, lebo som ho po prečítaní obsahu vopred odsúdil. Koľko tu už bolo v poslednej dobe kúskov o drbnutých matkách, ktorým sa zjavujú prízraky a trpia popôrodnými depresiami? Takže som vlastne nič nečakal. Ale režisér mi dokázal, že dokáže pracovať aj s minimálnym rozpočtom (ktorý je cítiť na kilometre). Autoritatívna matka, pomätená dcéra, dom na konci sveta. A môže sa začať psychologické peklo. Filmu by sa asi dalo vytknúť množstvo vecí. Historicko-duchárska rovina totiž absolútne nefunguje a po skončení filmu ma iba napadlo, čo to bolo zase za šialenstvo. To súvisí najmä s častým mixovaním predstáv s realitou, takže niekedy z toho divák veľmi múdry nie je. No na rozdiel od nedávneho Still/Born, ktorý ma takmer unudil na smrť, sa aspoň vkuse niečo deje. Atmosférou a celkovou depresívnosťou si ma snímok získal. Účel splnený.

plakát

The Black Gloves (2017) 

Psychiater sa nasťahuje do obrovského odľahlého sídla, aby pomohol mladej baletke, ktorú prenasleduje Owlman a okrem toho je pod vplyvom svojej protivnej učiteľky tanca. Čoskoro sa však začnú halucinácie zjavovať aj jemu. V porovnaní s predchádzajúcimi dvoma snímkami režiséra je tento určite najzvláštnejší. No súčasne aj najslabší. Čiernobiely filter, melodická hudba aj vo vypätých pasážach, mierne afektované herecké výkony (predovšetkým tá učiteľka so svojím škrekľavým hlasom dokáže liezť pekne na nervy, aj keď ten jej ksicht sa do hororu hodil výborne, žeby inšpirácia francúzskym Livide?). Chvíľami mi to pripomínalo viac divadelnú hru ako film. A to je súčasne aj jeho najväčším problémom a najväčšou slabinou. No atmosféru sa podarilo vytvoriť slušnú, a premena na nebezpečnú čiernu baletku ala Black Swan v záverečnej tretine bola naozaj výborná. Takže je veľká škoda, že takýchto scén nebolo viac. Samotný Owlman mohol taktiež dostať viac priestoru. Na nezávislé pomery je to ale stále celkom fajn a balet pre mňa začína byť vďačná téma na horor.

plakát

Trench 11 (2017) 

Skupina anglických vojačikov sa vydá na expedíciu do nemeckého zákopu plného prekvapení, zatiaľ čo ďalšia skupinka Nemcov má za úlohu tunel zničiť a zahladiť všetky stopy. Sú tam totiž infikovaní. Tí síce vyzerajú mierne zmutovane a pásomnice, ktoré z nich vychádzajú tiež nie sú úplne na zahodenie, lenže horor to z biedy nevyťahuje. Mohlo to byť buď poriadne akčné, lebo masakráž mutantov by mi rozhodne nevadila, alebo to mohlo byť napínavé a atmosférické, lebo samotné prostredie si to pomaly až pýtalo. Ale ničoho z toho sa divák nedočká. Nájazdov infikovaných je minimum, akcia takmer žiadna, väčšinou nudná konverzačka a prechádzka po tuneloch. Či budú Nemci s Britmi spolupracovať, alebo sa navzájom vystrieľajú, mi bolo ukradnuté. Len málo vojnových hororov je dobrých, tento medzi ne patriť nebude.

plakát

Pengabdi Setan (2017) 

Remake podareného hororu z 80 rokov, A môžem povedať, že svojou kvalitou predbehol originál. Niet sa čomu diviť, keď je režisérom tvorca skvelého Modus Anomali. Aj v tomto prípade vytvoril parádnu atmosféru. Hororík o chudobnej rodine prenasledovanej zlým duchom po smrti ťažko chorej matky. Celá prvá hodina je naozaj bravúrna. Tam je toľko funkčných ľakačiek, že som každú chvíľu vyskakoval a následne to rozdýchaval. Kto má rád tie ázijské šoky, tak si príde na svoje. V záverečnej tretine je škoda, že to celé ustalo, hraje sa viac na efekt (nie vždy je to úplne vydarené) a na rozuzlení teda mohli popracovať trochu viac (ale aspoň sa tam posnažili maskéri). Súčasné hodnotenie na imdb 8.1 pokladám za zaslúžené. Možno aj to najlepšie, čo som videl z tejto krajiny v posledných rokoch.

plakát

Xibalba (2017) 

Expedícia do jaskýň sa pre hlavných hrdinov zmení na boj o život, keď budú musieť čeliť vraždiacemu démonovi. Ďalšia úplne zbytočná novinka, ktorá skôr zaujme pekným posterom ako samotným filmom. Síce môžem pochváliť krásne prostredie jaskýň, ale to je všetko. Vyše hodiny sa nedeje nič. Po nejakých 70 minútach si tvorcovia asi uvedomili, že ide o horor, tak sa behom záverečnej 15-minútovky snažili čím rýchlejšie likvidovať jednu postavu za druhou. No lenže všetko je mimo záber a samotná príšera je skôr na smiech, takže ju pre istotu ukazovali len v rýchlych zostrihoch. Nečakať atmosféru, nečakať krv, nečakať pekné masky, nečakať ďalší Descent!!!