Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Horor
  • Krátkometrážní
  • Drama
  • Akční
  • Thriller

Recenze (2 800)

plakát

The Midnight Man (2016) 

Tak toto beriem všetkými desiatimi, dostal som všetko, čo od hororovej novinky čakám. Už to nečakané zmasakrovanie detí na začiatku svedčilo o odvahe režiséra. Zápletka jednoduchá - tajomná hra, ktorá privolá zlého démona. Ten sa celkom podaril, ale omnoho väčšie zimomriavky mi tu privodila Lin Shaye. Tá bola miestami až odporne desivá (v dobrom slova zmysle) a po tomto výkone by som ani nezaspal, keby som si ju nepridal medzi top herečky. Temný, napínavý horor, s vynikajúcim gore!!! Dokonca aj celkom solídny Insidious 4 sa môže skryť. Ale jasné, to najlepšie sa do našich kín nikdy nedostane (nakoľko by to bolo pre 13-ročné deti asi dosť veľké sústo).

plakát

The Open House (2018) 

Veľmi rozporuplný horor. Ani neviem, či dobrý alebo zlý. V každom prípade dosť vyčerpávajúci. Prvá hodina atmosférická prechádzka po strašidelnom dome, no okrem nejakého buchnutia či miznutia vecí sa tam nedeje absolútne nič. Tu si najskôr zgustnú fandovia (pre mňa dosť nudných) hororov ako Innkeepers či House of the Devil. Pre mňa síce zdĺhavé a monotónne, ale zvedavosť narastala. Výsledok? Po obsahovej stránke za 0%, horšie to už dopadnúť ani nemohlo. Ako keby Netflix nevedel, kam danú látku dotiahnuť. Ale všetko má svoje pre a proti, takže napriek tomu to konečne aspoň poriadne "ožilo". Čo je tiež lepšie ako nič. Horor plný protikladov, pri ktorej divák dostane kombináciu nádherne atmosférickej nudy skombinovanú s akčnou a našťastie brutálnou stupiditou.

plakát

Vurdalaki (2017) 

Béčková historická fantasy upírina. A ako to už býva, opäť stačí zlikvidovať hlavného bossa a zachrániť jednu pipinku z jeho pazúrov. Chabé masky, minimum krvi, kvantum lacného CGI, nejaká nutná akcia či smiešne súboje. Sledovateľné možno (ledva), ale ináč nič, čo by stálo za zmienku.

plakát

Mamka a taťka (2017) 

Hororov, kde deti zabíjajú svojich rodičov, tu už niekoľko bolo, tak prečo to neskúsiť opačne, že. Proti nápadu nemám nič, ale takmer všetko ostatné mi vadilo. Nicolasa nepovažujem za zlého herca, ale v tomto filme ma viac iritoval ako bavil. Odľahčený štýl je fajn, ale toto bolo podľa mňa až príliš. Kto čaká masaker detí, sa samozrejme nedočká, gore žiadne, napínavé to tiež nie je, a vtipné ani omylom. Najviac ma vyložene srali flashbacky, najmä keď vyskočili počas nejakej akčnej scény. Načo to bolo dobré? Prvá hodina bola len pobehovanie a nuda. Ešte že Lance Henriksen to zachránil, takže v závere to celkom ožilo. Inými slovami, akonáhle ma to začalo baviť, už aj nasledoval koniec. Sklamanie na celej čiare s niekoľkými dobrými momentami v záverečnej tretine.

plakát

Ég man Þig (2017) 

Po dlhej dobe niečo, čo sa dalo pozerať a dokonca sa mi aj celkom páčilo. Dve dejové línie v jednom filme: V prvej línii vystupuje manželský párik a ich kamarátka, renovujú starý dom, ktorý skrýva malé tajomstvo a zjavuje sa im duch. V druhej línii máme doktora, ktorý vyšetruje viaceré podivné úmrtia. Tie súvisia s nezvestným chlapcom, ktorý zmizol pred mnohými rokmi, a očividne aj so zmiznutím jeho vlastného syna. Malý, pekný, mysteriózny, atmosférický, duchársky hororík s výbornou hudbou a prostredím, ktorý ma upútal už len samotným príbehom. Rozuzlenie dokonca prekvapilo, čo sa často nestáva. Nie je totiž bežné, aby do seba príbehy tak pekne zapadli. Vlastne som nenašiel nič, čo by mi vadilo. Privítal by som len pritvrdenie aj po hororovej stránke (ľakačky by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky). Komu sa páčil povedzme španielsky „Hierro“, príde si na svoje aj tu. Ja som spokojný.

plakát

Black Hollow Cage (2017) 

Príbeh o jednorukom dievčati, ktoré žije v dome uprostred lesa so svojim nenávideným otcom a psom, ktorého berie za svoju matku. Jedného dňa objaví v lese portál a pomocou neho bude musieť zmeniť minulosť. Nápad bol celkom fajn, prostredie mi prišlo zaujímavé, proti hercom taktiež nemám výhrady. Len je to strašne monotónne, spomalené, takmer ma to uspalo. Rozbeh filmu je jeden nekonečný príbeh. Sci-fi možno áno, rodinná psychologická dráma asi tiež, horor naozaj len veľmi, ale veľmi okrajovo. Aj keď k nejakým vraždám dôjde. Za mňa celkovo skôr nie, keďže som sa väčšinu stopáže prenudil, aj keď možno sa nájdu takí, ktorí to ocenia. Za istú nevšednosť či originalitu si to aspoň malú pozornosť zaslúži.

plakát

Captive (2016) odpad!

Už ma unavujú tie SAW- napodobeniny, kde je skupina ľudí niekde zavretá a vedú nezmyselné dialógy o tom, prečo sa tam dostali a ako sa dostať preč. Teraz sú dokonca infikovaní a menia sa na vraždiacich hajzlíkov, takže sa likvidujú medzi sebou. Aký šok! Je tu pár užívateľov, ktorí kurvia hodnotenia každému druhému hororu, takže týmto by som to odporučil. Určite by filmu udelili plných 100%. Pre tých normálnych - katastrofálne zrežírované aj zahrané, mizerná kamera a herci, chabé masky, nulové gore. Pojem toxický odpad je už slabé slovo. Možno je to to najhoršie, čo som vôbec videl v hororovom žánri za posledné roky (ak nerátam kadejaké amatérske home videá).

plakát

Sibirskij potrošitěl (2016) 

Tak sa nám aj Rusi rozhodli nakrútiť nejakú tú torture porcovačku o sériovom vrahovi, ktorý si vo svojom byte užíva také malé krvavé orgie. Unesené slečinky sem tam dostanú pláci pláci (v lepšom prípade), alebo fľašou či sekerku do hlavy v tom horšom, pričom príde na rad píla a skončia pekne naporcované v polievočke. Záporák má u mňa plusy, pretože pôsobil dostatočne presvedčivo a chladnokrvne. Ináč je to taký nízkorozpočtový pokus, takže kvalitné gore som v tom ani veľmi nečakal a po nejakom čase to už začne aj nudiť. Celé k videniu na youtube...

plakát

Stirring (2018) 

Budem stručný. Klasický podpriemerný slasher, pri ktorom môžem oceniť iba celkom schopné vraždy. Krvou sa našťastie nešetrí. Všetko ostatné - scenár, príbeh, dialógy, herci či hudba - totálna katastrofa. O nejakej atmosfére či nedajsatan napätí sa tu nedá hovoriť ani vo sne. Mnohé staré slashery boli omnoho lepšie, tam diváka aspoň občas mrazilo. Tieto návratky mi prídu úplne zbytočné. Utrpenie to ale vyložene nebolo.

plakát

Kodomo cukai (2017) 

Už ani nepredpokladám, že by bol tento režisér schopný stvoriť niečo sledovateľné v duchárskom žánri. Nudná, rozvláčna, ubíjajúca kravina. Je síce pekné, že Šimizu lipne na duchoch mŕtvych detí, ale atmosféru nedokáže vytvoriť ani keby čo bolo. V tomto prípade dokonca pokurvil aj celkom schopný námet. Záhadný cirkusant, ktorý sa objavuje týraným deťom, s nimi uzatvorí pakt, a následne tyranskí rodičia umierajú za záhadných okolností. Detskí duchovia však vyzerajú na smiech (napudrované ksichty a biele oči, no tohto by som sa nebál ani v minulom storočí), vraždy pochopiteľne veľmi neukazujú, zľaknúť sa nedá ani raz. Vizuál snaživý, vyfarbičkovaný, s mnohými peknými filtrami, no týmto to končí.