Defaultovna

Pekné a nápadité. Očakávané slzavé údolie sa dostavilo v menšej miere než som sa obávala - snímke udeľujem 8 Večných svitov nepoškvrnenej mysle z 10. Ústredná dvojica bola úchvatná, originálne spracovanie sa mi pozdávalo tiež. I keď nemuselo to byť celé tak natiahnuté.

K zhliadnutiu toho skvostu ma priviedol videoklip kapely Blur (skladba To the End). Výborný atmosferický trip pod taktovkami Resnaisa a Grilleta mi sadol na jesenný pondelkový večer ako uliaty. "Príbeh" sa dá chápať vo viacerých rovinách - je na divákovi, jeho imaginácii a schopnosti asociovať jednotlivé fragmenty dejovej linky a vytvárať z nich akúsi príbehovú koláž plnú nejasností a tajomna. Mrazivý hudobný podmaz a krásne zacyklené dialógy sú čerešničkami na torte. 9/10.

Jediné, čo sa tomuto filmu nedá vytknúť, je koncept, ktorý ma zaujal. Moja návšteva kina mala byť odpoveďou na otázku, či som schopná vydržať dve hodiny sledovať príbeh hluchonemých ľudí, zahraný hluchonemými ľuďmi, bez akéhokoľvek záchranného kolesa v podobe titulkov. Vydržať som síce vydržala, ale výhrad voči tomu, čo som mala možosť vidieť, je neúrekom. 1) Chabé herecké výkony a vyslovene zle zahraté niektoré scény (najmä neústále sa opakujúce ruvačky). 2) Samoúčelné a na city hrajúce násilie korenené totálnou absenciou čohokoľvek pozitívneho, čo po čase zunuje a lezie na nervy. Ešte aj tá sľubovaná láska z oficiálneho distribučného textu má pachuť únavnej depresívnosti a nesympatickej vulgarity. 3) Stopáž pridlhá na to, aby dokázala vhodne zafungovať v kombinácii s dejovou linkou. Celé to mohlo mať pokojne aj o pol hodiny menej. 4) Nulový počet postáv, s ktorými by sa divák mohol aspoň trochu stotožniť, identifikovať sa nimi a prostredníctvom nich na celý príbeh nazerať. Takto som ostala len hluchonemou pozorovateľkou emočne impotentných charakterov. 5) Fakt, že keby išlo o hovorený film, bola by to exploatačná nuda.

Celkom príjemná (ne)romantická jednohubka s niekoľkými veľmi vtipnými momentami a jednou vizuálne dokonalou, takmer až videoklipovou scénou. Adéle Haenel dodala hlavnej hrdinke rozkošnú neohrabanosť, ktorú som jej verila každou sekundou. Výborný výkon. Len škoda, že o niekoľko dní si na tento film už ani nespomeniem, chýba mu potenciál zapamätateľnosti. 6/10.

Forma zvíťazila nad obsahom, čo však v tomto prípade nie je na škodu. Dej jednoduchý a lineárny, s niekoľkými metaforami a záverečnou symbolikou, no o to viac atmosferický so sympatickými postavami (Jozef to vyhral na plnej čiare!) a príjemnými obrazmi starej Bratislavy. Andrej a Vanda rozohrali romantický príbeh, ktorý bol už od začiatku odsúdený na neúspech, na druhej strane, evolúcia ich vzťahu prebieha prirodzene a plynulo až k vyvrcholeniu na horskom svahu. Pol hviezdičky navyše s milým cameom Zeljenku, Lasicu a Satinského. Idem si pustiť Beatmen a rozmýšľať nad tým, ako každý z nás má pred sebou akýsi Nylonový mesiac, ktorý láka svojou príťažlivosťou, no je premenlivý a neuchopiteľný tak ako Vanda pre Andreja, alebo pracovné povýšenie pre starého Vinca. 8,5/10.

Naozaj netuším, ako hodnotiť podobné filmy. Je pravda, že kvalita snímku je nepopierateľná a dialógy sú miestami skvostné, na druhej strane, niektoré scény boli bolestne dlhé, hluché a strácali sa samé v sebe. Každopádne je to ale zaujímavý a zhliadnutiahodný film, ktorý nenudí. PS: Trier sa môže schovať.

Konečne viem, prečo vznikla pieseň Forever young, tu bola totiž tak brilantne použitá, že mi až nabiehali zimomriavky.

Konečne dobehnutá klasika. Lepšie neskôr ako nikdy, povedala som si v jeden sychravý večer, otvorila si fľašu bieleho vína a pustila si túto sci-fi lahôdku. A večer sa razom stal ešte sychravejším. Silné stránky filmu: 1) NESKUTOČNÁ atmosféra, ktorá mi nedala dýchať celé dve hodiny. 2) hudba od Vangelisu, skvelo dopĺňajúca každú jedinú scénu. 3) Posledná "Time to die" scéna (ronila som slzy ako krokodíl). Slabším bodom sa pre mňa ukázala linka s Rachael, ktorá tak trochu pokrivkávala za dejom. Nič, idem si ja dopiť to víno a rozmýšľať o smrteľnosti. Cheers.

Videla som síce len 10 minút, no dovolím si samu seba označiť za kompetentnú hodnotenia aj na základe takejto chabej, no o to trpkejšej skúsenosti. Len ťažko povedať čo je horšie: Táto kinematografická žumpa, alebo fakt, že má toľko priaznivcov.

Mám rada takéto nenápadne pekné heart-warming filmy. Iste, bolo tam plno klišé a niekoľko facepalm momentov, no všetky postavy boli natoľko sympatické (Allan a Nicole na hrad!), že sa mi nedalo virtuálne sa s nimi nespriateliť a nevychutnávať si ich životné peripetie. Pol hviezdičky navyše za príjemný, typicky kanadský soundtrack, ktorý ľúbivo dopĺňa jednotlivé scény a donútil ma pohmkávať si ešte niekoľko hodín. 8,5/10.