corpsy

Azda najrýchlejší snímok, čo pamätám. A nie svojou dynamikou a spádom, ale tým ako sa strihač (?) nechal uniesť a strihal a strihal a strihal...Proste snímok ubzikne na pár záberoch a pár motívoch, nič nerozvíja, na nič sa nehraje. Bžunda, ktorá sa oplatí, na 5 minút.

Na dlhú dobu posledný disneyovský, live-action megahit, ktorý sa uvelebil v kinách. Hit možno právom a možno ani nie. Záleží od vkusu, od doby vzniku a od momentálnej nálady. Ide o streštenú fantasy komédiu, plnú trikových záberov, akčných scén a primeraných hlášok. Ale ešte raz opakujem, záleží od...

Asi by som mal mať v DNA zápis USA, aby mi tento snímok pripadal tak vtipný, ako sa hovorí.

Aziati majú zrejme najzvrátenejší pohľad na hororový žáner. Horor a technológia majú v tamojšej kultúre veľké zastúpenie. Pritom kombinácia týchto dvoch aspektov potom dostáva nový rozmer. SUICIDE CLUB nemožno označiť za niečo prevratné, ani v rámci tamojšej, ani v rámci svetovej strašidelnej kinematografie. Ide o kontrastný snímok, kde sa krvavé zábery prelínajú so scénami vystúpení neplnoletých popových speváčok, pričom to vyzerá všetko tak trochu amorálne. Ale o čom by to v krajine vychádzajúceho slnka bolo, keby to nešokovalo.

Z Austrálie prišla podobne aj zombie-extraterrestrial pecka UNDEAD, bola to však skôr horor komédia na jacksonovský spôsob. Tu sa to všetko ale berie dosť vážne, iba s malými humornými scénami. Nieje to ale na škodu. A tak sa dočkáme dramatických zvratov, ktoré by v komediálne ladenom prevedení určite nefungovali a hereckých výkonov, ktoré majú väčšinou ďaleko od žartovania. Krv strieka riadne, make-up efekty sú okázalé a akcia dynamická. V tomto prípade to stačí.

Príjemné nostalgické dielko, ktoré svoju prašnú, badateľne westernovú atmosféru buduje s rozvahou a ambíciami. A zreteľne sa to odzrkadlilo aj na oscarových nomináciách ( podľa mňa, ale prehnaných ).

Predstaviť si Marlona Branda v muzikály, mi bolo doteraz ťažké. A musím zhodnotiť, že to možno nebola až tak zlá voľba. Teda aspoň pokiaľ nezačal zamilovane spievať. Ináč ide o klasicky vystavaný muzikál s premrštenou minutážou, gýčovitou výpravou a kostýmami a občas infantilnými tanečnými sekvenciami.

To, že sa Rothova prvotina dočká remaku už po 13 rokoch čakal možno málokto. Nejde však až tak veľmi o zbytočný pokus znovu ukazovať už videné ( v dnešnej dobe je to v móde ) a ponúka ( hlavne v druhej polovici ) pomerne silné scény ( hlavne pre nehororových konzumentov ) a dobrú technickú stránku. Nieje to povinnosť, ale odporučiť môžem.

3 stars sú málo a 4 zase veľa. Ale keďže je zavedený hviezdičkový a nie percentuálny systém hodnotenia, musím aj napriek svojmu presvedčeniu zísť na nižšiu métu. Alexovi Proyasovi sa podarilo niečo, čo bude dlho rezonovať. Či už ako obrovský finančný prepadák ( komerčné predpovede tomu zatiaľ nasvedčujú, aj keď som sedel v celkom nabúchanom kine ), alebo ako over-the-top CGI mazec, ktorý vrátil do 21. storočia ducha výplachov z ôsmej a deviatej dekády storočia minulého. Len s tým rozdielom, že tie osemdesiatkové a deväťdesiatkové pecky mali ducha a coolovosť. Byť tým malým chlapcom, ako pred 25 rokmi, dám za max. Teraz som, ale na inej duchovnej etáži ( aj keď som brutálny nostalgik ) a podobné megalomanské dobrodružstvo už beriem trochu kritickejšie. Ale zase nie príliš, pretože tento najnovší sterilný hollywoodsky spektákel si to vôbec nezaslúži.

Rozjazd sa podaril, atmosféra sa zahustila, očakávania vyskočili na 100°. A potom prišlo to, čo určite mnohí hororoví fandovia nazvali ,,jedným veľkým WTF,,. Prečo to má záver taký, aký má? Prečo sa tvorcovia nedržali cesty, ktorá síce mohla vyznieť klišovitejšie ako aktuálna pointa, ala mala by lepší efekt? To sú otázky, ktoré vám zodpovedajú kompetentní, alebo nebudú zodpovedané vôbec.