Tuniak DF

Jednoznačne najlepší Monty Python pre mňa. Toto je u mňa vrchol absurdného humoru, nebudem nič konkrétne menovať, pretože je tam všetko dokonale nezmyselné a parodické a absurdné a absurdné a absurdné a šibnuté a absurdné né-e-e-e kurnik a teraz som zabudol akou priemernou rýchlosťou letí lastovička - do prčic, africká či európska, aaaaaaaargh...

Toto vznikne keď spojíte drogy, Monty Python a Deppa s Del Torrom. Film, ktorý v podstate dej nemá, a ak na začiatku má tak ku koncu sa vám zleje do čohosi neidentifikovatelného. Film som videl v slovenčine aj pôvodnom znení, a musím uznať, že toto je JEDINÝ prípad, kedy slovenský dabing bol lepší než tie ostatné a pôvodné. Herci sú tu úžasný, tvoria najmenej 60% filmu, títo dvaja si perfektne sadli. Neviem si predstaviť nikoho lepšieho v ich rolách. A skvelá práca je aj s kamerou (na každú drogu iný efekt).

Môj obľúbený žáner (ktorým je nie zombie-filmy, ale post-apokaliptické) spolu s mojím obľúbením hercom a režisérom. Vo filme ako prvé musím vyzdvihnúť úžasnú kameru, a najmä spôsob zobrazenia zombiekov a toho ostatného, ktoré dodáva tú správnu šialenú atmosféru. Film sa vyznačuje tým, že nerieši romancu dvoch skoro-posledných ľudí na zemi, nie je o akčných scénkach, ale rieši charakter ľudí. Symboliky je tu až až, pri konci už ani neviete, kto je ten najhorší, či ľudia či zombie... nakoniec treba vyzdvihnúť skvelú hudbu a skvelý úvod filmu, keď sa John Murphy zobudí do nového sveta (inšpirácia z knihy Deň Triffidov).

Zeleno-červeno-žltý film, ktorý chytí za srdce každého. Je nádherné sledovať, ako sa Jeunet pohráva s každučkým detailom, ktorý sprvu nemusí zabadať, ale pri konci zistíte, že je to všetko nádherne spojené. Herecké výkony tu sú dokonalé... dokonca aj ten chlapec, ktorý osloví Kassovtiza na promenáde, to povie z ľahkosťou, že by si zaslúžil herecké ocenenie. Podpríbehy, ktoré sú vo filme, sú nádherné a vtipné, zmysluplné symbolizujúce útek od stereotypu a branie života z tej najzauímavejšej stránky: Trpaslík cestujúci po svete, príbeh o tajomnoj čoveku na fotografiách, romanca predavačky v butike a suchého burana, predavač zo zeleninou... dokonca aj navonok úplne odveci scény tam zapadajú (keď Debbouze prinesie nákup, z ktorého postupne odkrýva obaly, aby sme zistili, že nakúpil niečo úplne iné). V príbehu sa môže nájsť každý, veď kto nechcel aspoň raz, len tak bezdôvodne si spestriť život detinskosťou? Príbeh o Amélii je vlastne príbeh o žene, ktorá síce dozrela po fyzickej stránke, ale psychika sa stále vracá do jej deckých čias, keď z rodinných problémov utekala vďaka fantázii. Keď stretne svoju "lásku", rozhodne sa ho získať... kde však iný by ho oslovili a doslova zbalili, ona použije tú najmenej tradičnú formu, tak pripomínajúcu detské papieriky, na ktorých bolo napísané "od tajného ctiteľa". Film je doplnený pekných zafarbením, a geniálnou hudbou od Yanna Tiersana, ktorá tu ostane ešte dlho po filme. Ozaj... koľko ľudí teraz asi prežíva orgazmus? 10/10