Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Komedie
  • Drama
  • Akční
  • Animovaný
  • Krimi

Recenze (454)

plakát

Stranger Things (2016) (seriál) 

1.séria- Oprávnený hype. Napínavý príbeh s pár fajn lakačkami, skvelý synthový soundtrack, výživná obludka, kingovské telepatie či kopa odkazov (plagáty, scény, hlášky) z toho robia výnimočné retro. K tomu príjemný herci, hlavne decká, vďaka ktorým nemáte problém ani s jednou postavou či motiváciou. Neviem, kam to chcú v druhej sérii posunúť, no najviac ma na tom bavila ta nevyspytateľnosť deja, naviac to má očividne širšiu mytológiu.// 2.séria- Väčšie, temnejšie, zábavnejšie. Dvojka je takmer identicky skvelá ako prvá, všetky osvedčené prvky sa vracajú v plnej a niekedy až väčšej sile a všetko funguje ako hodinky, dokonca aj kontroverzná odbočka v siedmom dieli, bez ktorého by El neprešla tou potrebnou evolúciou a mytológia seriálu by sa neprehĺbila ešte viacej. Tá smršť nápadov a odkazov na osemdesiatky tu je opäť hrozne zreteľná a aj keď sme od dobrodružného sci-fi prešli už k takmer carpenterovskému obludáriu či lofercrafovskému súdnemu dňu, stále to ostáva krásne prízemné a milé a každá jedna postava, aj keď zdanlivo stereotyp, funguje. 3.séria- Decká dospievajú, hormóny sa prejavujú, leto spaľuje a cesty sa rozchádzajú. Jediná vec, ktorá môže priviesť neodolateľnú bandu sympatických postáv znova dokopy, je invázia zlodejov tiel, invázia nepriateľov štátu a invázia... obchodných domov. Aj po troch sériach to neprestáva byť rovnako unikátne, rovnako si to trúsi postavy na rôzne osobné misie, ktoré sa v závere dokážu krásne prepliesť, rovnako to vydesí, zabaví a (kurevsky) dojme.

plakát

Tokio! (2008) 

Brilantná, geniálne zábavná a desivá antológia, kde sa odosobnenosť od sveta ako ho chceme poznať krásne premieta v tých bizarných postavičkách/situáciach a hlavne v tom veľkom meste. Gondryho stolica sa ma dotkla na osobnej rovine, viac netreba. Caraxove stratené v preklade ma nechalo v šoku, no všetky tie nedoriešené motívy a nápady boli kreatívne a vytvorili zážitok, o ktorom by každý hlavatý od filmov mali hovoriť. Bongov otras je krásnou bodkou, z trojice najjednoduchšie interpretovanou. Pretože každý hikikomori potrebuje ten otras, čo rozhádže okolo neho veci. A kto v tom nevidí to love story, má tam aj tú nepríjemnú víziu budúcnosti, ktorá sa začína už teraz. Všetky tri filmy by si nemohli byť menej podobné čo sa týka štýlu alebo deja, no to posolstvo z toho robí jednu z najzaujímavejších a najlepších filmových antológií za posledné roky.

plakát

Lucie: Příběh jedný kapely (2016) 

Príjemná, zábavná ukážka štyroch pohoďákov ktorý sa hnali za snom aj napriek nejakej tej ponorke ktorá ich niekde v polovici chytila.

plakát

Blade (1998) 

Definícia pojmu "deväťdesiatkové guilty" so všetkým čo k tomu patri.

plakát

Opustit Las Vegas (1995) 

Niekde medzi fľašou vodky a jacka som chytil záchvat úzkosti a porozumenia. Srdcová výpoveď.

plakát

Moonwalkers (2015) 

Zábavný, vizuálne chytľavý debut o jednom clusterfucku, ktorý mal byť prevenciou iného potenciálneho clusterfucku. A nakoľko mám rád tieto malé oddychovky a Ron Perlman si tu tripuje na acide, nejde tomu odolať.

plakát

Green Room (2015) 

Druhý Saulnierov revenge triler je výraznejší, zábavnejší a príjemnejší, než uťahaný Blue Ruin. No chcel by som od neho vidieť väčší film a nejakú premakanejšiu zápletku, aby som sa do jeho štýlu založeného čisto na atmosfére dostal hlbšie. Tak snáď pri ďalšej farbe.

plakát

Noční recepční (2016) (seriál) 

Takmer dokonalá konverzačka, réžiou od Bier bez zaváhania, so skvelým obsadením a výpravou. Čo viac si priať.

plakát

Bronson (2008) 

Excelentný a totálny Hardy v typickej pútavej Refnovej forme. Pre zvrhlíkov zábavná chuťovka.

plakát

Batman v Superman: Úsvit spravedlnosti (2016) 

Videný 3 hodinový režisérsky zostrih. Snyder naplno prepadol svojmu fanúšikovskému ošiaľu, plne odkazujúc na Dark Knight Returns a dolaďujúc to s Terriom a Goyerom do, dalo by sa povedať, unavujúcich výšin idúcim proti diváckym očakávaniam. Pretože čo sa dá o tomto filme povedať je, že je fakt prehustený. Prehustený motiváciami, expozíciou, akciou... a neviem či to bolo tou predĺženou verziou, ale dávalo to celé aj celkom zmysel a chápal som prečo chce ten film byť iný, než ostatné superhrdinské spektákle. Škoda len toho nepodareného konca s matkami a Doomsdayom, dovtedy to malo potenciál byť len nepochopeným a temným tvorcovským experimentom. Man of Steel je pre mňa srdcovka, toto je, aj napriek pár highlightom, slabší a nedoladený "druhý diel". Pozitívum však je, že to očividne otriaslo producentmi a skúsia to napraviť. Tak snáď nabudúce pri chytľavejšej epizóde. A možno to vo mne ešte dozrie.