mrksik

Depresívne, mrazivé, znepokojujúce.. na druhé pozretie pôsobivejšie o množstvo detailov. Nad týmto filmom rozmýšľam po troškách prakticky už niekoľko mesiacov, najprv mi vadilo bolestne pomalé tempo, neskôr som ho prijal za svoje. V istom ohľade mi Michael Clayton pripadá ako Trainspotting, akurát heroín nahradilo iné svinstvo - ľudia.

Už dávno mnou nelomcovali polovicu filmu zimomriavky, zatiaľ čo druhú polovicu som mal chuť plakať, smiať sa, alebo oboje zároveň. Neskutočne podmanivá atmosféra a teraz nehovorím len o dokonalej animácii, ale aj o dokonalom ohudobnení, si ma získala hneď v úvode, odkazy pre pozorných Shinkaiových divákov, ako bol Chobi a Mimi, predstavovali len akúsi čerešničku na torte. No napriek neuveriteľne veľkom emočnom náboji, ktorý tento film bezpochyby mal, začínam byť z Shinkaiovho rýchleho klipovitého strihu a poviedkového rozprávania trošku frustrovaný. Chce to zvoľniť tempo, nechať tú krásu pomaly prenikať do žíl, pri takejto koncentrácii to obyčajný emocionálny človek ako ja, nedokáže spracovať. Chcem dvojhodinový epicko-lyrický elaborát o láske. :) A ešte niečo. Nepripomínal vám vonkajší pohľad na vlak, vláčik z Miyazakiho Spirited away (najkrajšej filmovej scény vôbec)? Ale možno už len hľadám jablko medzi hruškami. :)

Mystická filmová poviedka s ružovým príbehom v čiernobielom podaní :) Sympatický spôsob vyrozprávania príbehu, tajomná hrdinka, ktorej tvár zostáva na fantázii diváka... jednoducho, pohladenie, keď je vo vnútri sychravo :) Doplnené 16.6.2008: Tento film si určite pozrite ešte pred Piatimi centimetrami, budete milo prekvapení. ;-)

Ľudský film. Bez príkras. Až príliš. Film, v ktorom nikto nie je dobrý, nikto nie je zlý. Konanie hlavnej protagonistky, akokoľvek kontroverzné, je pochopiteľné a chtiac nechtiac sa tak divák dostane do konfrontácie so samým sebou... čo samozrejme nie každý dokáže oceniť.

Pri zrade chcem trpieť, pri sebaobetovaní chcem plakať, pri milovaní chcem ľúbiť. Tento film je prázdny...

Kubrick bol génius, on ako jediný povedal, že Parfum sa sfilmovať nedá. Keď vidím, ako to pod Tykwerovým vedením dopadlo, musím mu dať za pravdu. Takto podliezavú adaptáciu som skutočne ešte nevidel. Nielenže dej okresáva, čo by bolo samo o sebe ešte prijateľné, on pretvára. A pretvára veci úplne zásadné - totiž charaktery. Süskindova alegória bola práve tým jedinečná (okrem iného), že si servítky rozhodne nebrala, zobrazovala ľudí zlými (či povedzme ľudskými), mnohokrát s až satirickým nadhľadom. Vytvoriť z knihy, z ktorej si aj po niekoľkých rokoch pamätám takmer každý detail, takto neskutočne prázdnu a divákovi do zadku sa strkajúcu rozprávku pre deti, je vrcholne smutné.

Presne takto má vyzerať dokonale šialená jazda. Film, ktorý sa na nič nehrá, hoci tváriť sa môže všelijak - a treba povedať, že v každom aspekte to zvláda veľmi dobre. Akčné pasáže berú dych, pointa je nádherne absurdná... dve hodiny bezchybného oddychového zážitku, najmä ak vám vyhovuje britský humor (a obľubujete ostrovnú angličtinu). :)

Toto je presne ten typ filmu, ktorý sa dá charakterizovať vetou: "Jeden a pol hodinovým opakovaným pozeraním traileru ušetríte za vstupné a o nič neprídete."

Slová nestačia. Slovami sa dá dokázať mnoho, mnoho krásneho, bolestného, slovami dokážete raniť, rozplakať, potešiť. No slová sú len slová, zhluky písmenok, ktoré nedokážu povedať o tomto filme nič dôležité. Alebo, nedokážem to snáď ja? Stratil som sa v prúdoch citov, ktoré vyplavil tento film. Stratil som v Billovi Murray(im), Scarlett Johansson. Stratil som sa a pritom ... objavil som kúsok seba.

Bezútešnosť sršiaca prúdmi, mystická cesta za pochopením a pochopenie samotné. Bez ohľadu na to, či s osobnostnou revoltou v tomto prevedení súhlasím, či nie, pomaly si ma celý film omotával okolo prsta, zamotával do seba, hrýzol hlbšie a hlbšie ... čím dlhšie nad ním rozmýšľam, je to horšie. So mnou. Cítim sa totálne vytrhnutý z reality.