Nag0

A to boli obavy, že to bude niečo bizarné. Zachytené vizuálne spektrum tejto kvázi paralelnej reality, či už to v čiernobielej alebo krásne pestrej farebnej palete bolo podmanivé a remeselne často krát naozaj úctyhodné, či už to prostredím, kostýmovo alebo s použitím počítačom generovaných snímok. Bol to jeden z hlavných pilierov, na ktorom stojí toto dielo, pričom ďalším by mohol byť mierne poupravený mechanizmus organizácie biologických substancií (primárny prameň bizarnosti), atmosférických podmienok či mestskej hromadnej dopravy, ktorý dáva priestor fantázií na realizáciu dosť nevšedných riešení v načrtnutých sférach. To nás privádza k tretiemu a najhlavnejšiemu pilieru, v tomto prípade založenému na tej už spomínanej biologickej odchýlke, ktorá umožnila tvorcom predstrieť nejakú tu protomorálnu (sekundárny prameň bizarnosti) ľudskú kondíciu v ktorej sa hlavná postava ocitne, s následným vcelku skvele ozrejmeným a taktiež logicky motivovaným vývinom tejto postavy ako aj deja celkovo, ktorý vo veľa prípadoch naráža na dosť súčasnú či klasickú spoločenskú problematiku, čím určite motivuje k následnej reflexií nad touto či onou filozofickou rovinou spätou s týmto unikátnym stavom. Nekultivované a často krát aj vtipné dialógy a akcie postáv sú prítomné v celej dĺžke filmu, a postupom deja nijak zvlášť nestrácajú na údernosti, pričom jediný aspekt, ktorý na mňa nepôsobil až tak ohromujúco boli herecké výkony (na rozdiel od majority), ale aj to asi len v spojení s vysoko nastavenou latkou v iných aspektoch tejto produkcie. V konečnom dôsledku sa teda jednalo vizuálne o dosť nekonvenčnú záležitosť, ktorá ale z tejto nekonvenčnosti skutočne ťaží, pričom sa snaží pridať kus etického posolstva, ktoré po väčšine padá na úrodnú pôdu.

Do neba vychválená a pritom motívom pekelná záležitosť, ktorá končí na hraniciach týchto dvoch protichodných sfér dobra a zla, ako dejovo, tak aj v mojom hodnotení. Voľba právneho štátu a jeho mašinérie ako ústredného pódia pre predstavenie zápasu medzi láskou, empatiou a skromnosťou na jednej strane, a nenávisťou, sebectvom či chamtivosťou na strane druhej, sa mi zdá byť celkom slušne zvolený základ pre obdobné predstavenie. Americké súdne siene a ich okázalé procesy predsa ponúkajú doslovný status zápasu, a s podporou korporátneho života, ekonomického privilégia, či priam základného predpokladu kapitalistickej spoločnosti s jej individualistickou náturou à la prežitie najsilnejších, v tomto prípade tých najzvrhlejších, je o antagonistu určite postarané, pričom Al ako hrot tejto reprezentácie určite obstál. Potom tu ale máme jeden povrchne vykreslený vzťah, matku náboženskú fanatičku, Machiavelsky vykresleného ale predsa len strnulého Keanu a to celé až s pre mňa úsmevným rozuzlením (opomínajúc úplne záverečnú scénu). Takže myšlienka obstála, ale obávam sa, že ostala do veľkej miery nerozvinutá, ako aj dramatický potenciál, ktorý sa síce snaží tlačiť na pílu, ale skoro zakaždým na tých ďaleko menej ako ideálnych miestach.

Akoby tlmená dejová línia letiaca hlboko pod radarom expresívnej vzťahovej dynamiky v konečnom dôsledku pôsobí vlastne dosť autenticky. Aj keď názov poukazuje na extrém, obsahovo sa mu tento kúsok vyhýba ako vo vykreslení vzťahov hlavnej postavy k rodičom, niekoľkým partnerom (občas mi prišlo toto vykreslenie povrchné, inokedy vynaliezavé), či vzťahu k samej sebe, čo ako som už spomínal pôsobí prirodzene, a dáva to divákovi veľa priestoru na myšlienkové nadviazanie na túto triezvo vykreslenú problematiku celej škály medziľudských vzťahov. Taktiež by som rád vyzdvihol kameru, ktorá pridávala na autentickosti, rôzne pestré a nečakané scény (zastavený čas, halucinogénne huby) prinášajú predsa len nejaké narušenie dejového dávkovania a taktiež stojí za zmienku posledná štvrtina filmu, ktorá má čo povedať k väčším otázkam obopínajúcim ľudský život. Trochu som váhal, ale napokon udelím 5 hviezd (aj keď slabších), keďže opomenutie nejakej osudovosti a vyznenie filmu skôr niekam do stratena mi v tejto dobe sadlo viac ako dobre.

Moja už asi tretia sonda do vôd najlepšie hodnotených seriálov na tejto platforme, ktoré mi mali priniesť nemálo agónie v abdominálnej oblasti, a už vlastne druhý prípad neúplného naplnenia tejto zdá sa ťažko uspokojiteľnej pohnútky. Čo treba vyzdvihnúť je forma tejto francúzsko-belgickej produkcie, ktorá je miestami fakt vyneliazavá a neortodoxná, pričom samotný humor ide na podobnej kvalitatívnej úrovni asi tak polovicu času. Je tu zopár pamätných častí a momentov, ale niekedy ma humorné efekty pri veľa scénkach či až celých epizódach vedeli úplne minúť. Pre tento krát to bude na silné 3 hviezdy, ale nevylučujem, že sa k tomuto seriálu v blízkej budúcnosti vrátim.

Ako človek nevzdelaný vo sférach Wonkovských či interiérových, nemám tomu nejak čo vytknúť. Áno je to miestami presladené, muzikálové čísla ma nebavia ako pri akomkoľvek inom filme a rozprávkový vibe nie je moja šálka kávy, ale ako zábava pre všetky (aj keď skôr tie mladšie) vekové kategórie to vcelku obstálo a disponuje to celkom konzistetným prísunom slušne vystavaných scén s prídavkom hereckých entít ako je Atkinson či Grant.

Vrstvy na vrstvách morálneho, existencionálneho či humorného relativizmu potĺkajúce sa po uliciach Londýna, sťa by pes-človek Diogenes po uliciach Atén, štekajúci, bez hanby, nahý, tak ako jeho obete. Presne v týchto analogických sférach ako by sa pohybovala táto cynická alegória, absurdná formou aj prejavom, kde do cesty sa jej stavajú rôzne fyzické entity, ktoré si následne odnášajú často nemalý kus žlče či iných telesných tekutín tejto oplzlej, o komfort a zmysel pre rešpektovanie cudzích sexuálnych či iluzórnych preferencií pripravenej mátohy. Táto filmová pochúťka sa varí azda mierne neadekvátne dlho, prísun ingrediencií do veľkého hrnca spôsobuje, že sa tento maglajs vylieva na sporák ktorý syčí, dymí a smrdí, ale opakovaná degustácia naozaj dokazuje, že túto chuť musí mať na svedomí skutočný gurmán.

Po ôsmych epizódach môžem prehlásiť, že hodnotenie tohto seriálu na tejto webovej lokalite je pre mňa to najnepochopiteľnejšie, s čím som tu prišiel do kontaktu. Netuším, kde sa skrýva kvalita tejto produkcie, pričom dve hviezdy dávam za 2 fóry, pri ktorých som sa naozaj zasmial, čo je dosť slabá devíza na rozhranie ôsmych dielov. Zvyšok bol viac menej nezáživný sled scénok, ktorý neponúkal nič nezvyčajné na pôde situačných komédií, azda až na prostredie kníhkupectva, ktoré ale bolo využité len sporadicky. Fakt bieda.

Zaujímavá hlavná myšlienka a krásne prostredie nezachránia komediálnu drámu s nedostatkom komediálnosti a dramatickosti. Ústredný motív ako palivo dochádza už azda po prvej tretine, pričom skutočná dejová stagnácia prichádza niekde v polke filmu. Áno, je zaujímavé nazrieť na neortodoxné správanie jedného z lokálnych štamgastov na odľahlom kuse Írskej krajiny, avšak táto látka k dĺžke filmu proste nepostačuje. Prvá polovica prináša odľahčenejšiu atmosféru s pár dobrými fórmi za podpory ešte čerstvej dejovej línie, druhá je viac dramatická, a prináša rozuzlenie pre 3 osudy, ktoré stoja za zmienku, pričom toto rozuzlenie každého jedného z nich absolútne ničím neohúri, a v prípade dvoch hlavných postáv, priam môže sklamať. V konečnom dôsledku teda pre mňa ako fanúšika filmu V Brugách, tento počin určite sklamal, keďže od obdobného režisérsko-hereckého zoskupenia som v minulosti dostal oveľa viac.

Anglický verbálny atentát, ktorý si neviem predstaviť dabovaný. Triezve a uvedomelé v priblížení politickej mašinérie formou až prašne suchého humoru. Ústredný motív elitnej politiky obohatený o tento humorný rozmer, ktorý sa vlastne len sporadicky nakláňa k niečomu skutočne hrubo satirickému, či naopak infantilnému, mi príde po vyše 40 rokoch po jeho vzniku ako celkom čerstvý koncept. Dialógy sú absolútne vyšperkované, s rôznymi narážkami či slovnými hrami, jednotlivé epizódy ponúkajú náhľad do rôznych sfér politikárčenia, čo mi príde tiež zaujímavé a hodnotenie zatiaľ zráža asi len enormná monotónnosť, ktorá je nie vždy zahnaná údernosťou použitých dialektických fínt. Po prvej sérií to bude teda za 4*.

Viem si predstaviť, že by to niekto nazval obsahovo sentimentálnym klišé s ohavnou formou. Na prvý pohľad sled nesúrodých myšlienok a nedokonalých obrazov, minútu po minúte však odkrývajúci svoj čoraz hlbšie ladený filozofický rozmer s nekonvenčným vizuálom. Pre uchopenie problematiky ľudskej existencie sa tu vykresľuje široké spektrum ťažkostí s ňou spojených, a to od života rodinného či partnerského, cez tie duševné a fyziologické, až po ťažkosti určenia miesta človeka v čase a kozme ako takom. Záber je teda monumentálny a pri danom časovom rozhraní to znie ako niečo neuskutočniteľné, no myslím, že na konci sa to nedá charakterizovať ako neúspech. S ohľadom na kompaktnosť to dokáže byť úderné, niektoré témy sa opakujú a je na ne uprený pohľad z rôznych perspektív. Myšlienky a obrazy podnecujúce kontempláciu sú teda často stručné a časovo limitované, avšak aj v tom spočíva táto údernosť a schopnosť tak širokého záberu. Celkovo sa dá povedať, že aj keď scénky často vykresľujú negatívne situácie a pocity, skoro vždy je tu priestor pre druhú stranu mince, a týmto pádom má film predpoklad oplývať pozitívnym posolstvom v tomto pohľade cez malé a jednoduché okienko, do veľkého a zložitého sveta naokolo.