SeanLSD

Tak trochu kacírsky rozmýšľam, či tu Agnieszka neprerástla majstra Polanského...

Polanski po polstoročí splatil svoj dlh...

Ach jaj, tak už aj k nám dorazil ten nešťastný trend hraných scén a "sprievodcov" dokumentárnym filmom, ktorí objavujú jeho tému spolu s divákom! Bože, prečo!? Prečo sa musím pozerať na nejakých dvoch študákov-pátračov, ktorých z neviem akého dôvodu namontovali do filmu a ktorí sa snažia vylúdiť na svojich tvárach celú škálu emócií, pričom mňa rozčuľujú, seba strápňujú a ten silný príbeh, o ktorom sa pojednáva, degradujú ? Osudy dvojice V+W za druhej svetovej vojny patria k tým silným príbehom o vôli, odvahe a vynaliezavosti ľudského ducha v túžbe po slobode a spravodlivosti, ktoré fascinujú a oduševňujú už len ako samotné holé fakty. Ale tri štvrtiny obrazovej zložky tohoto filmu je úplne zbytočná hmota, nič, prázdno, čo je škoda už len preto, že informačná časť nie je na zahodenie a prináša aj zaujímavé a prevažne neznáme poznatky, ako cesty troch kópií správy k západným spojencom alebo vyjednávanie maďarskej židovskej obce s Adolfom Eichmannom či horký kanadský súdny proces s popieračom holokaustu, v ktorom Vrba neuspel. No, podobne ako Bebjakova SPRÁVA, ani tento film  neprezentuje V+W tak, ako by si zaslúžili. Snáď do tretice.

Iba 4 poznámky, k tomu, čo ma prekvapilo. 1 - že prvá, táborová polovica, je naozaj napínavá, dobre natočená a veľmi umne maskuje svoj rozpočet. 2 - že druhá polovica je absolútne nezvládnutá, scenáristicky aj režijne, a na svoju krátkosť aj neuveriteľne rozvláčna nuda, akoby sa po úteku z Osvienčimu všetkým odnechcelo sa s tým akokoľvek namáhať, ako keby sa všetky peniaze minuli na tábor a oni to už len chceli nejako čo najrýchlejšie dotiahnuť. 3 - majstrovský aktualizačný ťah so záverečnými titulkami. 4 - že režisér, čo obdivuje Ejzenštejna, Triera či Scorseseho a v súčasnosti má na Slovensku takmer monopol na réžiu, je tak podozrivo málo invenčný a výbojný, zvlášť pri takto (obete holokaustu odpusťte!) prevarenej téme. Môžu za to neprekonateľné mantinely slovenskej produkcie ?

Proste ďalší ruský film o tankoch... už tretí z roku 2018. Tentokrát skutočný príbeh o tom, ako geroj Semjon Konovalov predviedol okupantom, čo to znamená púšťať sa do zápasu o Rusko... a v jednej z hviezdnych epizód sovietskeho tankovníctva zneškodnil so svojou posádkou 20-násobnú presilu. NEZLOMNÝ sa podobne ako TANKY snaží pôsobiť realistickejšie ako prepálená LEGENDA T-34, ale nie je zďaleka tak parádne filmársky zvládnutý, v bojových scénach pôsobí dosť ťažkopádne. Možno aj to je bližšie realite (ale ako tí, čo sa vyznajú, tvrdia, deštrukcia tankov, ako začali všetky kompletne horieť, jej zas tak blízka nebola). Inak to ale obsahuje v podstate tie isté ingrediencie, akurát v reálnejšom podaní než fantazírovanie toho druhého efektného spektáklu (čo znamená, že sa viacej rozoberajú motory než bojové akcie).

Tí Ivani sú dobrí. ____ Toto je skvelá akčná komédia o T-34, ktorá dáva slovnému spojeniu „sovietsky tankista“ opäť ten legendárny rozmer, čo malo kedysi – akurát v súčasnom zábavnom „cool“ balení.  Bitky na začiatku a konci sú skutočné tankové orgie, nie v zmysle kvantity, ako staré sovietske eposy, ale súčasného akčného remesla... – no a všetko medzi tým je proste rozprávka o bohatieroch, chlapčenský príbeh, naivný konštrukt alebo aj smiešna propaganda (respektíve chytrá, propaganda prostredníctvom zábavy), či vlastne všetko dokopy. Dokonale sebestačná posádka, ktorá si v ruskej stepi vystačí s pár pešiakmi a v srdci Tretej ríše s jednou tlmočníčkou, spája kvality nezničiteľného Ramba, ktorý prežije nejaké tri roky nacistického lágru ako trochu menej pohodlnú stanovačku, nezdolného vlastenca, ktorého Matička Rus odkojila mliekom a železom, žoviálneho chlapíka, čo si v okamihu získa srdce celého mestečka uprostred nemeckej ríše, uvedomelého ľudomila, ktorý bude šaškovať s Nemcami, lebo ich ako obyčajných ľudí v susedstve zajateckého tábora nepovažuje za nepriateľov a strategického génia, ktorý ešte s trochou šťastia navyše mohol hádam aj sám vyhrať celú druhú svetovú vojnu... – to je teda obsah toho velebeného pojmu: „sovietsky tankista“. Najprv to vyzerá, že len oni jediní hádam zastavili náckov pred Moskvou...  - a potom im už len málo chýbalo k tomu, aby dorazili aj Tretiu ríšu zvnútra. Nakoniec už len škoda, že tam nebolo napísané TRUE STORY. ____ Zaujímavým postrehom je, že podľa tohoto ešte aj zo Západu prišli do Čiech Sovieti skorej ako Američania. No veď kľudne dajte dvojku o oslobodení Československa a dobytí Berlína...

„Kde ste ? - Na rohu Poser sa a Choď do riti.“ ____ Po rokoch si už všetci spomínajú len na krásne nasnímané české exteriéry, ale ten film nie je taký zlý, ako sa s obľubou tvrdí, pravda, okrem „napínavého“ finále, to je ultrazlé. ZLÁ SPOLOČNOSŤ (nech si český distribútor so svojim vlasteneckým názvom vytrie riť) je napoly paródia a napoly akcia vo vandammovskom príbehu o dvojčati, ktorá ale nie je zle vymyslená a ponúkne jednu z najnesúrodejších hereckých dvojíc v histórií filmu – Rocka, hláškujúceho tak, ako sa na čiernu hviezdu patrí a znudeného Hopkinsa so šiltovkou. Tomu zrejme akčná poloha k srdcu neprirástla, čo ale nič nemení na tom, že vidieť ho behať, strieľať a mlátiť sa v idúcom aute je tiež zážitok, kvôli ktorému človek proste musí milovať filmy.

To vám teda bola rodinná terapia! - do ktorej prijali pozvanie starého známeho Nicole a Nicolas. No jo, takýchto filmov je ako maku, ale keď padnete na nejaký len raz za pár rokov, je to pozreteľné... Trošku zveličujem, ale osobne v podstate nevidím veľký rozdiel oproti vychvaľovanému Fincherovmu ÚKRYTU, je to pre mňa skoro rovnaká kvalita. Trochu je mi ľúto, že sa Joel Schumacher rozlúčil práve takýmto kúskom, ale čo si budeme hovoriť - videli sme už tucty ďaleko horších labutích piesní...

Joel Schumacher sa na staré kolená ponoril do krvavého potoka, ktorý tečie záhadným korytom priamo k jeho germánskym predkom. Neponoril sa však príliš hlboko, ten na prvý pohľad hlboký starobylý prúd je napokon dosť plytkým produktom. A je to škoda! Lebo KRVAVÝ POTOK je v prvej polovici parádne tajomný, v druhej už síce taký tradičnejší, ale zase dobre odsýpajúci – a nech si tu frfľoší hovoria, čo chcú, atmosféru aj napätie to má. Pravda, dalo sa z toho vytĺcť ďaleko ďaleko viac, ale nemyslím, že je to režisérova chyba - predsa len, aj tá americká farma postavená v rumunskom poli ukazuje, že remeslo má v malíčku. Filmu ale škodí taká tá okatá béčková bleskovosť, úplná neochota rozvinúť niektoré vyslovene silné príbehové roviny alebo emocionálne aspekty v podstate nápaditého príbehu. Akoby (a zrejme) to produkcia robila len ako pásovku do počtu a tomu sa muselo prispôsobovať (90 minút a ani o sekundu viac, páni!), hoci rejža a spol, ako aj hlavné herecké trio sa snažia urobiť z toho pri tých prostriedkoch čosi viac. K tomu by to ale chcelo minimálne rozvinúť ten príbeh a prepracovať vzťahy, keď aj nie tú mytológiu (ktorá by kľudne mohla zostať tajomne v úzadí). Mne osobne by napríklad najviac ulahodil celý ten prequel v čierno-bielom, vidieť, ako sa to celé zvrhlo s návštevou Herr Wirtha už v tom roku 1936 (lebo démonický Fassbender a luxusné svietenie z toho v prológu robia kvalitatívne úplne iný film, s prísľubom takmer niečoho ako sú Eggersove diela)... Ostatne, scenárista David Kajganich neskôr v SUSPIRII a TERRORE dokázal, že pomalé a nepredvídateľné historické horory s prepracovanými dobovými reáliami a psychológiou sú presne jeho silná stránka. Takže ja by som v dobrom spracovaní s gustom sledoval aj príbehy tých ďalších 7 naciokultistov – a ako dopadli – a ako im to potom o 70 rokov ten mladý budúci Zaklínač zrátal/nezrátal... Dobrý námet na seriál, nie ?

Ani pol roka po NÁSLEDKOCH LÁSKY vo mne nevyprchalo nadšenie zo Sorrentinovej réžie, ktorá exhibuje aj v BOŽSKOM neskutočným spôsobom a v nesmiernom rozsahu štylistických prostriedkov. Paolo je proste úžasný formalista, ale odvaha, s ktorou takúto výzbroj použije v portréte skutočného politika a pritom udrží odstup aj neutralitu, je dychberúca. Pravdou však je, že bez orientácie v talianskej politike začne byť chvíľami ten príval mien trochu príliš...