SeanLSD

Netrúfnem si úplne tvrdiť, že perfektný psychedelický psycho punk vystriedala póza, skôr to Tsukamoto iba skúsil inak, ale napriek farbám a deju ma to tak strašne nebavilo! Ostatne, čo je to za Body Hammer, ak hlavne a predovšetkým strieľa!

Tsukamotov návrat ku koreňom a súčasne ich popretie. Preslávený industriálny nervný teror pôvodného diela je tu obdarený klasickým príbehom, dialógmi a angličtinou, ako aj poprepletaný motívmi a vizuálom z VITALu aj AKUMU TANTEI. Nie je to vôbec zlé a pre neznalcov TETSUA môže ísť o zjavenie porovnateľné s tým, ktoré mali iní pri legendárnej jednotke, ale jeho zasadením do reálneho sveta vzťahov, príčin a motívov podráža režisér tejto svojej kultovej prvotine nohy. Popravde - neviem si spraviť názor na to, či je to dobre alebo nie...

Western ako umenie. Zatiaľ čo PRE HRSŤ DOLÁROV má ešte také tie humoristické "špagety" prvky, pokračovanie je už vybrúsený epos, kde je aj ten najposlednejší vedľajšák dokonalý.

Najlepší film Boba Robertsona!

A čo keby to aj bolo inšpirované INCEPTION (ako že asi je) ? KOMA má vlastnú víziu a je rýdzo filmová. Problém vidím v zamiešaní akcie a romantiky - Prečo sa tam strieľali akože ? Pretože bez toho už by sa tam vlastne vôbec nič nedialo ? - mne by hádam stačilo, aj keby sa len prechádzali po tej kúzelnej koláži z potrhaných spomienok. Pri prechádzke ale nezostane - za obrázkami sa skrýva parádny komplexný príbeh. Problém je však v tom, že názov filmu sám už prezrádza, o čo pôjde, takže niektorým zmlsaným miestnym géniom to vďaka tomu prišlo hrozne "predvídateľné". "Príšerne neoriginálne" to zase bolo preto, že to námetovo čerpalo - alebo sa podobalo - až DVOM iným, slávnym filmom! Ale prosím vás! (U 20 marveloviek za sebou to problém nie je..?) Ako vravím, mne prišla KOMA v pravom protiklade k väčšine komentujúcich až zbytočne "komplikovaná" v zmysle pokračovania a rozvíjania deja... pretože aj bez všetkých tých ďalších zápletiek iba samotné blúdenie vo svete útržkov spomienok a zisťovanie ktorá je koho, s riešením mučivej otázky, či sa odtiaľto dá dostať alebo sa zmieriť s miestnym, možno večným, možno mihnutým, životom, je dostatočne silné... Nie je to len s padnutou sánkou vyučujúcich zložená skúška zo špeciálnych efektov... - podopreté ešte tým príbehom nie je KÓMA nepodobným zjavením, ako keď Rusi kedysi prišli s NOČNOU HLIADKOU. A predstava úniku pred šedivým životom, horkou skutočnosťou reálneho sveta (a možno aj súčasným režimom) do zabudnutia snového sveta vybudovaného iba vlastnou fantáziou, je znepokojujúco lákavá.

Povedzme to tak, že sa snažili... - a na pomery mŕtvej slovenskej kinematografie 90. rokov aj celkom so cťou obstáli. Kniha je samozrejme úplne iná liga, a to aj v rámci svetových merítok. Z drsnej a pritom nesmierne zábavnej grotesky metaforujúcej slovenskú (a širšie východoeurópsku) realitu 90. rokov o vzostupe nových mocipánov sa do filmovej adaptácie v porovnateľnej kvalite prerodila iba hlavná postava - nie životná, ale nadživotná rola Andyho Hryca.

Nádherný film! - silný presne v mojom najmilovanejšom žánri umierneného fantastična jemne prenikajúceho do presne zachytenej historickej reality. Vášnivý a pritom odmeraný príbeh, studený a súčasne plný citu, zachytávajúci magickú krásu stáročia kultivovanej českej krajiny. Podobných námetov sú k dispozícií kvantá a preto nedokážem pochopiť, že českí filmári takmer vobec nevyužívajú tú príťažlivú zmes, ktorú im geografia a história ich kotliny ponúka ako na tanieri... - maximálne pre kašírované kostýmové rozprávky plné pitvoriacich sa hercov. HASTRMAN sa preto v mojom pohľade týči ako monolit medzi záplavou tohoto poňatia fantastického filmu, súčasného braku a primitivizmu čerpajúceho z povrchnosti prítomnej doby. A to musí všetkým tým profesionálnym filmárom natočiť herec a hudobník! Je celkom evidentné, že Havelka je na rozdiel od týchto remeselníkov pera a kamery, ktorým chýba zmysel pre poéziu, skutočným umelcom. Knihu som nečítal, podľa viacerých ohlasov sa jedná o naratívne a kompozične omnoho zložitejšie dielo, ale čo z neho vydestilovali pre film, teda to, čo by na západe nazvali fantasy a u nás je to folklór, vlastne akási rozprávka pre dospelých, plná potláčanej sexuality a žiadostivosti v prostredí verne oživenej minulosti a ľudových tradícií, je pre mňa malým filmovým klenotom. Samozrejme by to nešlo bez uhrančivých hereckých výkonov, ktoré sú proti sebe v maximálnej možnej miere odlišné, ale oba (či dokonca všetky tri) vo svojej polohe až geniálne - pričom pre divácky požitok je vlastne nepodstatné, či je to dané hereckým umením alebo typovou prirodzenosťou predstaviteľov.

Esencia blbého dňa v blbom režime. Napriek tomu riešenie všetkých trablov je vždy naporúdzi - stačí podpísať!

Jason Voorhees sa dostal do vesmíru! To je nápad omnoho bizarnejší, ako keď sa tam vydal Krteček. Hviezda za nápad a druhá za odvahu...

Neuveriteľné... hovno.