SeanLSD

Jejda, to vyzeralo skoro ako remake Morelovho BEZ SÚCITU, kde vymenili Paríž za Madrid a jedného plešatca z PULP FICTION za druhého. Plus nejaký mlaďas, ktorý dostáva v starej dobrej Európe poriadne zabrať - nielen od tých najbližších, ktorí nie sú tými, za ktorých sa vydávajú, ale aj od agentov, teroristov, policajtov,, no proste každého... No Mechri s tým síce veľmi nezamechril, ale asi že sa držal viac pri zemi, bolo to ďaleko pútavejšie než Morelov hollywoodsky pokus.

Ian McEwan feeling a úžasná Saoirse Ronan vo filme opäť zaujímavo režírujúceho Macdonalda, so zvláštnou atmosférou, ktorý sa mi akosi podozrivo nedostal pod kožu.

Bravúrne a čisté dobrodružstvo s atmosférou, o niekoľko tried lepšie ako Jacksonov pompézny blábol a v porovnaní s tými neskoršími prekombinovanými (a čím ďalej tým horšie natočenými) hovnami hotový zlatý fond kinematografie.

Na takto obludne titánsku mega / mecha sračku sa niekto musel naozaj posnažiť - a čestný, exemplárny odpad neudelím okamžite len za to, že to vo svojej úrovni debility a tvorivej nemohúcnosti vydržalo konštantne až do poslednej sekundy! Celý ten nefilm vyzerá, akoby ho napísala a natočila banda nadaných tretiakov zo základky. Tým by som ale priznal riadnu dávku talentu... Veď to urobili tak ozaj zábavne chlapčensky: King Kong konečne ako akčný superhrdina. Pustite mu rap a vypustite naňho tie jašterice. Primát versus dinosaur - nikdy nebojovali, ale vieme, ako to dopadne... A trikov, keď na ne máme, tam naplácajme koľko sa len vojde. Hm... a divák starší ako 12 rokov si povie, že akákoľvek snaha obdariť potom ten bordel postavami a ich motiváciami vyznie asi takto: "Bože môj, čo tam zase robí tá zenská! Načo je v tom filme ? Kedy jej už konečnie niekto strčí penis do úst ?"

Sam Levinson sa už týmto filmom ukázal ako jeden z najlepších hovorcov nastupujúcej generácie (a nemyslím v prvom rade filmárskej) a to práve tou premenlivosťou a prestrelenosťou, ktorá toľkým divákom na jeho filme vadí. Pretože čo definuje život množstva tínedžerov 21. storočia vo vyspelom svete ? Extrémy, zaháľka a neobmedzenosť konzumu vrátane drog, dostupnosť audiovizuálnych produktov a chytrej elektroniky v neistom svete virtuálnej spoločnosti a sociálnych sití na jednej strane, a súčasne fyzická realita (malo- či veľko-)mesta, pevné pravidlá školy, viac či menej zreteľné spoločenské hranice a pretrvávajúca finančná odkázanosť na rodičov, ako aj nekompromisná konkurenčnosť a povrchnosť prostredia kapitalistického sveta, v ktorom vyrastajú a takmer až oplzlý statusový materializmus vzťahov. A pretvárka, zbabelosť malých ľudí, tupého stáda.! Ale koho je to vina ? Kto je za to zodpovedný, kto tento svet stvoril ? Oni sťažka, veď do neho ledva prišli.  A hneď musia fungovať v hierarchiách pokrytectva, kde všetci vzývajú morálku, no po odhalení ich pravých tvárí rýchlo hľadajú, či skôr nachádzajú, obetného baránka... To všetko tvorí vonkajšie membrány bublín, v ktorých prebieha ich pubertálny kvas. A ASSASSINATION NATION toto všetko premiešava v dokonalý postmoderný bordel, ktorý má svoju vnútornú štruktúru, ale nie je pritom prostý náhodilostí v zmysle toho, čo všetko si z lákavej premisy a možností jej vývoja, ako aj možností výberu jednotlivých prvkov v nich, vyberá. Pokojne by s tým zvládol niekoľkosériový seriál s množstvom postáv, línií a šokujúcim vývojom, že by aj Joss Whedon bledol závisťou... už ani nehovoriac a filmárskej stránke veci a nápaditom striedaní žánrov, ktoré nedá vydýchnuť. A baví. Aj znepokojuje. Donúti rozmýšľať - alebo obhajovať svoje rozhorčenie argumentami. Nie je to nadčasové dielo, ale nie je to ani chaotický žvást. Naopak - je to perfektne premyslené vyjadrenie chaosu vo vnútri mladých duší a pochybností, ktoré o tomto zdanlivo dobre usporiadanom a ako nám tvrdia, perfektnom svete a dobe máme.

Mal som predstavu, že dostanem cynickú zábavu o vybuchujúcich stredoškolákoch, ale tá rýchlo prehrala svoj boj s citlivou (či skôr chápavou) sondážou do emocionálneho života mládeže (ak sa dá nazvať citlivým prístup s pozadím kamarátov a spolužiakov miznúcich v gejzíroch krvi). Autor (či už filmu alebo predlohy - kniha od Aarona Starmera) sa zrejme potreboval vyrovnať s touto fázou života a vytvoril na pozadí bizarného nápadu stredoškolský film (knihu) v tom najlepšom slova zmysle, v hlavnej úlohe s tými, čo ešte málo kalkulujú, no o to viac cítia - a svojim citom veria. Všetko to okolo slúži len k riešeniu základnej mládežníckej otázky - Čo so životom ? - teda otázky, ktorú tí, čo už viacej kalkulujú a menej cítia, respektíve svojim citom menej veria a menej sa nimi riadia (rozumej: dospelí) už nikdy potom nepociťujú tak pálčivo. Ja osobne som pochybnosti ohľadom tejto otázky uspokojivo nevyriešil dodnes - a preto ma tento príbeh o úprimnosti, nevinnosti, irónií a láske, o ich skaze a predovšetkým o prchavých, vzácnych okamihoch, ktoré môžu byť v ktoromkoľvek okamihu posledné, hlboko zasiahol. O to viac, že som čakal cynickú zábavu o vybuchujúcich stredoškolákoch. A pre úplnosť nutno doložiť, že línia explodujúcich tiel bola absolútne nezvládnutá, bez vývoja a bez nápadu - okrem samotného nápadu. Iba zábavné pozadie, respektíve prostriedok pre srdcervúci príbeh o mladej láske a strate, komentovaný s citom a humorom a fenomenálne odzbrojujúco zahraný. To u mňa jednoznačne víťazí, hoci sa takému žánru s ohľadom na svoju precitlivelosť voči mladosti vyhýbam. Práve preto - že bez tej absurdne lákavej premisy a menu Briana Duffielda, ktorého scenáre sa mi náramne pozdávajú, by som sa k SPONTANEOUS a k tej emocionálnej búrke, určenej zrejme úplne iným ročníkom, asi len tak nedostal...

Najlepšie sa to pozerá, keď je človek sám na úteku v Kostarike.

Väčšie či menšie odchýlky od reality aj od knihy, ale keby bola každá spracovaná tak poctivo, svet by nebol zlé miesto..

Uff! Silný zážitok. Po počiatočnom ohromení som si to začal užívať ani nie ako paródiu, ale skôr ako výsledok horečného úsilia snaživých amatérov bez talentu, ktorí dostali do rúk značný rozpočet. Alebo ako film, ktorý po prípravných prácach opustil filmársky štáb a nechal ho napospas komparzistom. Tých tam bolo skutočne požehnane - a hlavné postavy tiež vyzerali, že ich vybrali spomedzi nich. Ktosi tu trefne poznamenal, že herectvo Christophera Lamberta spočívalo iba v jeho nalepených fúzoch a otrasnej parochni. Celok je bizarne nepodarený film, hodný nie Vercingetorixa, ale Asterixových dobráckych a prihlúplych parťákov.

Horor do polovice presne podľa môjho gusta - v zmysle, že presne takejto samoty a nehostinnosti, obklopenej studeným nekonečným oceánom sa desím. Keďže som pozeral bez traileru, celé som si to náramne užil. Avšak postupné vymiznutie tajomstva spätne trochu schladilo moje nadšenie a ten očakávaný zvrat a poľudštenie ku koncu, také akési "deltorovské" zmierenie v závere, by som radšej zamenil za nemilosrdné a ľadové lovecraftovské vyznenie, ktorým dýcha prvá polovica filmu.