SeanLSD

Dnes, keď sú tak populárne dôkladne psychologicky podfarbené blockbustery s celými skupinami charakterovo zložitých, nejednoznačných hrdinov a vracajú sa klasické biblické témy, pozrel by som si realistické veľkolepé spracovanie životov apoštolov, tých zopár zaslepených bláznov, každým nenávidených, prenasledovaných, mučených a vraždených, ktorí pritom / tým vytvorili dnes najrozšírenejšie svetové náboženstvo. Bod navyše za názor, že keby Ježiš dnes videl, čo sa to oháňa jeho menom, zásadne by nesúhlasil. Nechcel vytvoriť nové náboženstvo a nešlo mu o veľkolepé stavby, zložité obrady a hierarchie a už vôbec politickú moc - bol zásadne práve proti tomu. Čakal, že čoskoro je tu koniec sveta a ľudia sa majú sústrediť na svoje vnútro. Je iróniou dejín, že sa fatálne zmýlil on aj tí, čo ho popravili a čo prenasledovali jeho stúpencov. Jedine pomýleným bláznom apoštolom, o ktorých dnes nič poriadne nevieme, dali dejiny za pravdu. Oni stvorili kresťanstvo a rozšírili ho. A to je teda poriadne veľký príbeh!

Toto ma vždy zaujímalo, je to také pôsobivé a hodné skúmania. Efektná téma spracovaná efektne a fundovane.

Myslím, že zásadných záhad okolo Ježiša, resp. jeho kríža alebo toho, čo symbolizuje, je ďaleko viac než tento skromný, akoby náhodne poskladaný výber... Najviac ma zaujala paradoxne epizóda, ktorá najmenej súvisela s Ježišom a zrodom kresťanstva, pretože vrhala nové svetlo na príbeh o chamtivom, "najkresťanskejšom" kráľovi Filipovi IV. a slabošskom zapredanom pápežovi Klementovi V., ktorí zničili Templársky rád, najbohatší a najmocnejší v Európe.V roku 2003 vo Vatikáne (kde inde ?) vyhrabaný tzv Chinonský pergamen totiž dokazuje, že po mučením vynútenom priznaní Jacquesa de Molay ku kacírstvu prebehlo ešte jedno vyšetrovanie, pápežské a bez mučenia - kde sa prekvapivo templári takisto priznali! Uctievali pohanské symboly, v rámci iniciácie pľuli na kríž, keďže mali zakázaný styk so ženami mali doporučené v prípade veľkej túžby spojiť sa s bratom v ráde atď., všetko v rámci vnútornej hierarchie a disciplíny, ktorá 200 rokov dobývala kresťanstvu víťazstvá... - a práve preto im pápež odpustil. Ustúpiť Filipovi musel napokon nie kvôli zajatiu v Avignone, ale hrozbe vytvorenia samostatnej francúzskej cirkvi. Molay po 6 rokoch väznenia ale svoje priznanie odvolal, pred smrťou tých dvoch preklial, templárska flotila z La Rochelle zmizla, zrejme do Škótska a takisto aj ich ohromné poklady, väčšie než niektoré štátne kasy - a chamtivec a slaboch v súlade s kliatbou do 8 mesiacov nešťastne zomreli, a rozprávke je koniec tak, ako ho poznáme. ___ Aj ďalšie časti sa pokúšajú vyvrátiť vžitú, tentokrát už rýdzo biblicky, predstavu o postavách Nového Zákona. Diel o Pilátovi Pontskom sa snaží zrekonštruovať jeho pravdepodobný charakter a priebeh konfliktu s novým samozvaným prorokom, ktorému pravdepodobne nevedel ani meno, zaujímavá je tu informácia o objavení kameňa s nápisom v Caesareji, ktorý ho zmieňuje ako prefekta, čím sa stáva historicky vlastne jedinou doloženou postavou tohoto slávneho príbehu a zaujme aj vysvetlením toho, prečo ho evanjelici líčia ako slabocha a ako to vysvetľuje 2000 rokov antisemitizmu (skrátka a proste sa chceli pragmaticky a pokrytecky očistiť v očiach Ríma). ___ Posledná časť o Márií Magdaléne vykresľuje túto záhadnú ženu, "apoštolku apoštolov", o ktorej sa kanonickí evanjelici takmer nezmieňujú, ako spočiatku podporovateľku, neskôr veľmi blízku spoločníčku ( no nie manželku či matku jeho dieťaťa, ako radi uvádzajú moderné konšpiračné bestsellery typu Da Vinciho kódu) a napokon prvú svedkyňu zázraku, mystičku a pravdepodobnú skutočnú zakladateľku nového náboženstva, potláčanú neskôr mužskými cirkevníkmi, spomínajú sa zvitky od Nag Hammadi a Mŕtveho mora (z asi 80 dnes známych textov o Ježišovi sa do Nového zákona dostalo len 27) a vidieť tu okrem iného aj zrejme najstarší objavený kresťanský chrám z 3. storočia, ktorý uvádza mená viacerých žien ako významných účastníčok ranej cirkvi.

Poriadne obskúrna záležitosť o chlapíkovi, ktorý strávil niekoľko rokov svojho života podivným pátraním, pretože ho fascinuje slovné spojenie "svätá predkožka". Zároveň je to ale fascinujúci pohľad do sveta náboženských relikvií, ich liečivej moci prostredníctvom hlbokej viery v ňu a ich až do súčasnosti pokračujúceho uchovávania a uctievania. Predkožka, oddeľovaná všetkým židovským chlapcom krátko po narodení, by mala zostať jedinou fyzickou pamiatkou na nebesia vstúpivšieho Ježiša Krista. Ktosi ju vraj schoval do masti, z Jeruzalema do Ríma sa dostala zásluhou Karla Veľkého, z Ríma zas pri drancovaní vojskami Karla V., a na pekných pár sto rokov skončila v talianskej dedinke Calcata Vecchia, kde ju často brali v relikviári na procesie a jednému chlapíkovi sa dokonca podarilo odfotiť ju. Odtiaľ v roku 1983 záhadne zmizla, možno práve zásluhou Vatikánu, ktorý sa za ňu hanbil kvôli pripomínaniu Ježišovej sexuality a hlavne kvôli strachu, že by z nej ktosi mohol naklonovať samotného Syna Božieho osobne. Reportér, ktorý kvôli tomu príbehu behá po celom svete (a bohvie, kto mu to platí) končí svoj film v mestečku Conques, jednom zo 16 francúzskych zapadákovov, ktoré tvrdili, že posvätnú predkožku uchovávajú, pozrieť do krabičky sa síce nemôže, ale keby aj mohol, vlastne zistí iba to, čo mu celý čas všetci hovoria - že sama osebe žiadnu moc nemá, pretože tá závisí len a len od viery... Takže buď veríte alebo nie (a od toho závisí, či bude zázračná, alebo nie) - čo by platilo aj v prípade, že z nej predsa len skúsite toho Ježiša vyklonovať.

Trochu ma sral ten akčne pátrajúci vedec presúvajúci sa po Malej Ázií ako filmový agent a jeho sprievodné vizuálne dojmy, pretože zastierali výrazný efekt toho vskutku fascinujúceho príbehu o tom, ako sa kult, jeden z tisícov podobných rozosiatych po celej Rímskej ríši, založený na smrti jedného bezvýznammného extatického polorevolucionára, ktorej si rímske dejiny či záznamy ani nepovšimli, dostal na štartovnú pozíciu k najrozšírenejšiemu svetovému náboženstvu o nejakých 300 rokov neskôr. Napriek tomu, že ešte okolo roku 200 mal iba biednych 10 000 uctievačov a o ďalších 100 rokov bol tolerantným multietnickým a multikultúrnym štátom takmer vyhubený kvôli problematickej neprispôsobivosti, stal sa za ďalších pár desiatok rokov ( rozhodujúce dáta 313 a 391 ) oficiálne uznaným jediným štátnym náboženstvom svetovládneho impéria a jeho zakladateľ cisárom sveta a jediným vládcom nebies. Tá story je neuveriteľná, ako len dejiny môžu byť!

Antropologicko - vyšetrovacia mánia prenikla už aj do dokumentu, kam primárne patrí. Už som len čakal, kedy na scénu napochoduje "Kosť" Brennanová alebo ľubovoľný zo CSI tímov a usvedčia (alebo rovno začnú stíhať) Kaina za Ábelovu vraždu. Je to vlastne až trochu komické, vidieť v akcií všetku tú fantastickú technológiu a prácu toľkých expertov, aby sme v závere dostali "tvár muža, ktorý možno videl Ježiša"...

Ridley Scott znovu prekvapil, tentokrát veľmi nediváckym prístupom. Cormac McCarthy totiž nenapísal scenár, ale ďalšiu knihu, ktorú Ridley proste iba zilustroval špičkovými hercami a púštnym pohraničím. To nemusí byť nutne na škodu veci, hlavne pre človeka, ktorý má rád pomalšie rozbehy a precízne budovanie atmosféry. Na KONZULTANTOVI je výnimočné, že zobrazuje hlavne to, čo v iných filmoch s podobnou témou nevidno - nevedomosť ochotne sa zaplietajúceho chamtivca o skutočnej realite stojacej za nekalým obchodom, jeho aktéroch, podmienkach a zvyklostiach, narastajúca panika za maskou sebaistoty a náhle, neodvolateľné a nevratné konce bez možnosti pomsty, satisfakcie či rozhrešenia. Je zarážajúce, že to nie je skutočný príbeh... - ale kľudne by mohol byť. Najmenej hollywoodsky a najkrutejší americký film, čo som tento rok v kine videl.

K + L zase spolu tak, ako sa patrí. Lábus dokonca po dlhýýýých rokoch so skutočnou úlohou dôstojne napísanou i stvárnenou. Viktor Tauš je späť, ten chlap v niečom akoby nadviazal priamo tam, kde skončil s KANÁRKOM. Tematika umeleckého sveta a života, jeho začiatkov, koncov i návratov, rádostí i márností ako aj suverénne réžijné poňatie ma viedli k skalopevnému presvedčeniu, že musí byť i autorom scenára. Tým bol však prekvapivo ( a spätne krajne neprekvapivo ) ostrieľaný vzťahový matador Jarchovský, ktorý po dlhšom čase predviedol, že jeho tradičnému klbku rodinných a ktovie-ešte-akých vzťahov môže výrazne polepšiť svieža réžia a hlavne návrat zo stredostavovských seriálových vôd do hlbokých jazier zaujímavých postáv z divácky netypického prostredia.

Vidieť zas po čase kvalitný šikmooký trhák znamená za 1. ako obvykle zostať v nemom ( alebo naopak veľmi hlučnom ) úžase nad profesionálnou prepracovanosťou, originalitou a totálnou, až absurdnou uletenosťou, ktorá nejako nepochopiteľne funguje... a za 2. byť neschopným popísať svoje vlastné pocity z neho... ( Filmasia 9 )

Chvíľu teda trvalo, než si ma táto hrdinská zlátanina ako-tak získala. Voľba režiséra jasne napovedá zámeru zrealizovať "iba" ďalší diel rozkošateného komiksového univerza a bohužiaľ tomu zodpovedá aj výsledný nesúdržný film, akoby pozliepaný z prestrihaných epizód seriálu. Jediný vzrušujúcejší rozprávačský moment prišiel vo chvíli prípravy ( a súčasne prevedenia ) vzbúreneckého úteku pomocou série flashforwardov. Dovtedy mi chýbala predovšetkým nejaká osobitá poetika namiesto rutinérskeho blockbusterového odfajkávania povinných atrakcií, pekne ma vytáčalo, že príbeh vychádzajúci z drsnej a fatalistickej mytológie vyzerá ako nejaký posraný STAR TREK ( alebo chvíľami ako STAR WARS, čo je ešte horšie ) a dokonca ma v tejto fáze iritovala ešte aj Natalie Portman. Čo ako rád sa na ňu dívam a dokážem pochopiť, že na románik s takým Asgarďanom sa ťažko zabúda, celkom ma sralo, že sa tam zas len tak akoby perfektnou náhodou priplietla do stredu všetkého diania... Potom som ale pozvoľna prepol na hollywúdsky mód, kde nielen vedkyne sú ako obrázok, a preto ( alebo napriek tomu ? ) pravá láska prekonáva čas i priestor, kde kríženie a mixovanie sci-fi a fantasy, komiksov a mytológie, humoru a romantiky nie je nič odsúdeniahodné ( práve naopak ), kde stačí nikdy sa nevzdávať a všetko dobre dopadne ( lebo tie milióny mŕtvych pod padajúcimi budovami nás nezaujímajú ) a kde sa vždy, keď je konečne chvíľu pokoj, vyhrabe z predpotopných pradávnych zabudnutých dejín ďalší zmrd so zbraňou na zničenie vesmíru a nedostatkom predstavivosti... - a všetko bolo zrazu v najlepšom poriadku! Predsa len by som ale radšej sledoval celistvé originálne filmové diela s osobitým prístupom, než súčasti velikánskej komerčnej skladačky už takmer telenovelového typu, so stále ohranejšími zápletkami, ktoré tvoria ten pomaličky sa skladajúci marvelácky seriál. THOR: TEMNÝ SVET tak napriek vtipnému nadhľadu, mimoriadne sympatickému ansámblu aj obrazovej veľkoleposti nesplnil nádeje odstrániť chybičky svojho predchodcu a byť lepším filmom.