SeanLSD

Hoci bez takého napätia a prekvapení, príde mi to o hodne zaujímavejšie než VOJNY SKLADOV, keďže hrdinami nie sú iba obyčajní ziskuchtiví zdochlinári, ale skutoční ziskuchtiví starožitníci/záložníci (čo ako typicky americkí, ľudí spojených s týmto slovom si predstavujem tak akosi odlišne...) a drvivá väčšina predmetov, ktoré k ním ľudia prinesú sú skutočne zaujímavé, či už z historického alebo iného hľadiska - nemyslím tým nutne, starožitnosti, ale doslova zaujímavé staré veci...

Čo ma trochu dosť dráždi, podobne ako pri konkurenčných STORAGE WARS je ako ostentatívne sa tu vyzdvihuje čiste finančná hodnota často zaujímavých predmetov, ako veľmi sme zarobili... - pravdaže, môžu tratiť rovnako ako získať, ale dosť pochybujem, že by boli celkovo v mínusoch, keď to ešte vysielajú pre telku. Proste o nič iné nejde, než o ich zábavu a hlavne PRACHY, hoci plusom týchto dvoch rovnako nie najsympatickejších chlapíkov je, že tie veci aspoň aj často vyskúšajú...

Že by ma nejako zvlášť bavilo sledovať zábavky nafúkaných amerických tučniakov, nemôžem povedať... ale zase nápad je to dobrý a isté napätie tomu nechýba, zvlášť pre takého milovníka haraburdia všetkého druhu ako som ja... Raz za čas ma VOJNA SKLADOV rozhodne neurazí - hoci radšej by som sa v tom nepredvídateľnom bordeli hrabal sám! K zamysleniu ma skôr núti množstvo "práce", ktorú títo zväčša nesympatickí zdochlinožrúti neprestajne majú, pretože si nemyslím, že veci, ktoré tam často nachádzajú, by niekto len tak opustil, a kontakty, ktoré im umožnia všetko zaraz správne oceniť a popredávať...

Nezabudnuteľné dielo, ktoré si nedokážem zapamätať. Prudké striedanie explicitnej brutality a drsného humoru i kombinácia extrémnej nadsázky a závažnej výpovede ma mätú a provokujú, a zrejme nie som jediný. Nie som si istý, či je to film chytrácky prešpekulovaný, alebo zásadne nedotiahnutý. Či si zo všetkého robí až čiernočiernu srandu alebo nastavuje realite zrkadlo krivé tak, že ho nikto nechce vidieť. Viac ako čokoľvek iné utkvie v pamäti expresívny režijný štýl, krajne netradičný výber ústrednej štvorice a častá disharmónia obrazu a zvuku, ktoré akoby neustále odvádzali od stotožňujúceho efektu a upozorňovali diváka na to, že sleduje film, nie realitu. Keďže takto ubehne značná časť stopáže, mrzí ma, že ten prístup nie je dôsledne dovedený do konca. Od dokonalého (tu rozumej rozporuplného a emocionálne neuspokojivého = intelektuálne náročného zážitku) by som totiž neočakával zvrat k tradičnému US individualistickému hrdinstvu a v podstate happyendu s jasným čiernobielym rozdelením. Ak sa už aj vojaci napokon prejavili ako charaktery, (hoci vlastne iba takí hrdinovia z donútenia), očakával by som aspoň, že budú poriadne potrestaní. Tým, že sa postavili proti príkazom, sa síce zachovali čestne, ale výrazne a dramaticky tým poukázali na vierolomnosť amerických sľubov povstalcom. Možno práve to je zmysel celého filmu. Hrdinami sa síce stali len kvôli zlodejine, ale svojmu prístupu vlastne zostali verní - neposlúchať príkazy, nerešpektovať nikoho a starať sa predovšetkým o seba, až kým ich to neprivedie do krajnosti. A ešte boli za to vlastne ovenčení slávou! No, ak bolo toto posolstvom TROCH KRÁĽOV, povedal by som, že bolo podané dosť nejasne. Každopádne, ako som už napísal, záverečné vyústenie pravidelne schladí moje intelektuálne nadšenie z tejto (anti?)propagandistickej (anti?)militaristickej filmovej hádanky, ale stále je to mimoriadne ojedinelá záležitosť a výnimočný film, ktorý donúti k zamysleniu...

D. O. Russell chytil 70. roky za gule a poriadne nimi zatriasol, aj keď iba v im vlastnom, ležérnom rytme... Ani nespomínam, kedy ma nejaký film preniesol do tej doby tak presvedčivo a fyzicky, Naozaj, bol som tam, uprostred všetkých tých lesklých cinkrlátiek, šialených vzorov, diska, drog a dekadencie, príčeskov a trvalých, tesných oblekov i odhalenej obscénnosti, chlpatých hrudí aj prehlbokých výstrihov... - a bohovsky som si to užíval, podobne ako zástup prvotriednych hercov. Po TROCH KRÁĽOCH iba druhý Russellov film, čo som videl, ale začínam mať dojem, že ten človek akoby sa za každú cenu snažil nenatočiť nikdy film, ktorý by sa dal zaradiť do nejakého konkrétneho žánru. Neviem či je to dobre alebo nie, ale keďže som toho ešte nevidel veľa, užíval som si to aj s tým slimačím tempom. Mal som pocit, že k tej dobe tak akosi patrí a užíval si, že ma aspoň raz niekto nebombarduje videoklipom, ale nepoviem, že mi chvíľami netiekli nervy... Popravde to však pre mňa bolo prekvapivo lepšie ( = zaujímavejšie) ako Scorseseho VLK Z WALL STREET, s ktorým má ŠPINAVÝ TRIK podobnú tému i sebareflexívnu formu, ktorý ma ku koncu už vyslovene nudil. A to práve preto, že u neho všetko bolo tak umne koncentrované a svižne ubiehajúce, ale napriek podobnej hromade skvelých výkonov sa tak ostentatívne točilo len okolo DiCapriovej postavy a jej nejapných excentrických výstrelkov. Je možné, že po ďalšom pozretí, či keď spoznám ostatné Russellove filmy pôjde hodnotenie dolu, zatiaľ takto...

Priznám sa bez mučenia, že som nebol taký ohúrený ako evidentne väčšina publika, ale zase som bol zrejme hlbšie zasiahnutý. Ten film mi vadil. Celý čas som sa zmietal medzi závisťou a odporom a hoci malo ísť o satiru, vyznel mi celý VLK Z WALL STREET skôr ako propaganda daného štýlu života. Všetky tie komické scénky, frky, feťácke úlety, sexuálne excesy a snobské výstrelky, popri kvante narcistických a sebaironických žvástov, vyrovnávala len jediná vyhrotená scénka pri pokuse o únos dieťaťa. Scorsese je rozhodne v plnej forme a Leonardo už neovládateľne vylieta nad vrcholy hereckého Olympu, ale ťažko sa zbavujem dojmu, že títo nepochybne makači, ale zároveň aj príslušníci vrstvy, o ktorej točia, si užili s autorom predlohy (alebo aj bez neho) pár parádnych večierkov, za ktoré sa nehanbia. Aby sa u takých majstrov ani pri 3-hodinovej stopáži nedostavila žiadna poriadna katarzia !? Takmer úplne sa vyhli, ponechajúc iba letmú nadnesenú zmienku, tým chvíľam Belfortovho života, kedy dostal riadne na vyučenú - v base, na odvykačke, alebo keď musel zrádzať všetkých tých kamošov, čo mu ležali pri nohách za to, že ich vyniesol do kapitalistických nebies. Sakra, to nemohli byť príjemné okamihy, ktoré pri troške snahy prešli raz-dva! Tu bola príležitosť tú oslnivú, v podstate plochú, ale leskom bohatstva a jeho možností opantávajúcu one-man show obohatiť, prehĺbiť, pozdvihnúť. Neurobili to, ale prečo ? - lebo moralizovanie už nikoho nezaujíma ? - lebo by to po celom tom roztopašnom priebehu nezapadlo ? - lebo by nikto neuveril, že aj s takým bohatstvom môže život stáť za hovno ? Pre mňa v tomto film dramaturgicky a ideove silne zlyháva. A čo ma potom ešte vrcholne vytáča, keď pán Belfort, ktorý vždy vedel zarobiť na všetkom, predá úspešne ešte aj svoj vlastný príbeh v knižnej podobe ako rozpustilú nenútenú autobiografiu, ktorej sa chopia tie najuznávanejšie hviezdy, keď sa ďalšie peniaze sypú z filmových práv a percent zo ziskov, a tie nebudú malé, pána!, dávno som nevidel tak narvané kiná ako pri tomto filme. Ľudia to chcú vidieť, páči sa im to, tiež chcú bez výčitiek svedomia rozbíjať vlastné luxusné športiaky a topiť si vrtuľníky v bazénoch, bodaj by nie, boha, páči sa to aj mne, aj ja chcem s bielym nosom a mozgom plným drog každý deň hobľovať inú modelku a vlastniť domy a jachty veľké ako celá štvrť, závidím ako sviňa, až sa z toho celý klepem a sám sebe sa za to hnusím...

Režisér sa dostal konečne k nejakému tomu "eposu" a dostál mu v zmysle mäsiarskeho naturalizmu, reality na dreň a kontroverznej propagandistickej nestrannosti v štýle citodojného survivalu. Ak toto nie je naturalizmus, už sa nedá nič výstižne pomenovať! Minimálne Berg konečne stvoril dielo, čo si vynúti pozornosť, hodné zamyslenia. Kruto fyzické, vydieračské ( len neviem, akým spôsobom...) a perfektne vťahujúco zrežírované (aspoň mi to tak pripadalo, ale bude to chcieť korekciu, lebo do kina som prišiel skofeinovaný ako slon). Otázka je, či sa chcem na to pozerať... Ja viem, že vojna je odporná záležitosť! Kto by chcel byť vojakom, keď vidí niečo takého ? Chlapcom ale zrejme imponuje byť dobre živené, vykŕmené a nenormálne vytrénované hovädo s výzbrojou za státisíce a kondičkou jak sviňa, ktorých zhodia do stredu ničoho, aby tam bojovali za nejaké nepochopiteľné záujmy Spojených štátov a kosili tých fanatických chudákov, čo možno ani nevedia, kde je Amerika, ako taká malá artiléria po desiatkach... Toto sú súčasné, práve prebiehajúce dejiny vo svojom najväčšom možnom detaile - pohľad na jedinca, významne sa angažujúceho v procesoch, ktoré nie je v jeho moci ovplyvniť, ale pritom schopného zasiahnuť ( alebo priamo ukončiť ) životy stoviek iných. A to z presvedčenia... - a nepochybne aj pre dobrý plat... - a pocit výnimočnosti. Film je chvályhodný v tom, že okrem odstrašujúceho bojového potenciálu vyzbrojeného amerického vojaka ukazuje aj fakt, že nie každý v tých rozľahlých a nedostupných krajoch handrových hláv je náboženský magor a terorista. Podporuje tým dojem maximálneho realizmu, ale vzápätí ho zase kazí tými nekonečnými pádmi - že tým supermanom pri nich nepovypadávali tie krásne zuby... - a nosy. Ako som už písal, nejakým spôsobom mi to prišlo vydieračské, len sa neviem rozhodnúť, či v záujme vojnovej propagandy alebo naopak...

Zmätený film, ktorý nevie čo chce... Vizuálne prekrásny, nie zle režírovaný, a dokonca ani scenár nepotvrdil obavu, že to bude preplácané letom-svetom japonskej mytológie. Lenže čím namiesto toho boli tie 2 hodiny vyplnené ? Nechutne lineárnym dejom s hromadou kecov, z ktorých sa človek nedozvedel nič okrem otrepaných klišé. Päřdesiatkou kladných postáv, ktoré tam boli zrejme len nato, aby sa ten zlepenec mohol zaštítiť známym historickým príbehom, pretože bez zázračného miešanca by nezvládli ani hovno a už vôbec by ich nemal kto ťahať zo sračiek. Bol tradične málovravný Keanu vlastne 47. roninom, alebo 48.? V takom prípade sa totiž mohli zaobísť bez neho a jeho magických ťahov a nechať mu pokojne celý fim, namiesto toho, aby obetovali a nechali znásilniť svoj slávny príbeh a stali sa neschopným, posluhovačským a bezmenným komparzom cudzineckej hviezdy. Aspoň že záporáci si svoje party náležite vychutnali! Ale čo tam prepánakráľa zohral za tých 10 sekúnd ten vyziabnutý šmejd s tetovaním, že sa mu ušlo 1 zo 4 miest na propagačných billboardoch pod obrovským nápisom Outlaw ? Celá propagácia toho filmu bola akási podivná, alebo možnože aj nie, pretože ak by si divák predstavoval čokoľvek, zostane neuspokojený - pravdaže mimo oslnivej vizuálnej stránky, v pamäti mi utkvie hlavne lodný ostrov a prostredie Tengov, tučné sústo pre kostymérku a strih majstra Stuarta Bairda, ostrý ako švih katanou. Škoda scenára, v ktorom sa evidentne pobili "rýchly a zbesilý" Morgan s poetickým Aminim plným košatej predstavivosti, aby vo výsledku vznikol nezmyselný kombinát korunovaný po všetkej tej 2-hodinovej zvoľnosti príliš rýchlym záverom a velmi lacným zakončením, určeným akoby len k tomu, aby šokoval západné publikum ázijským fatalizmom ohľadne cti a smrti. Hrdinovia porušili predsa toľko pravidiel a navyše v tom boli nevinne - prečo sa teda podriadiť tomuto poslednému, zvlášť pred šógunom, ktorému je šumafuk, že mu v krajine vyčíňajú čarodejnice a mocichtivci, schopní ľavou zadnou rozvrátiť celý štát ? A ešte tá tragická romantika, keď sa k ním pridá aj onen slávny miešanec, 47. či 48. rónin, len preto, aby už nemohol byť so svojou láskou, kvôli ktorej všetky tie hrdinské činy vykonal, kvôli ktorej vlastne prežil a čestne zahynul s hromadou maníkov, ktorí ním celý život opovrhovali a naň srali ? - to už je naozaj príliš! - keď sa Hollywood hrá na Japonsko tak strašne po svojom, mohli tam už radšej nechať aj hollywoodsky happyend, rozčúlili by ma menej. Každopádne ale na sledovanie obrázkov a predstavenie výborných japonských hercov západnému publiku je to lahôdka.

Fantasticky pekný a odzbrojujúci film! Neoriginalita látky a možno polovičaté riešenie základných otázok naplneného života a konfliktu reality a fantázie mu síce trochu znižujú hodnotu, ale stále je to dielo neskutočne príjemné, neretardovaným spòsobom zábavné a hravé, umelecky zaujímavé, plné skutočných krásnych emócií a hlbokej životnej pravdy. Také, po ktorom človek vyjde do hnusného, chladného, sychravého večera a s pòžitkom sa hlboko nadýchne, s vedomím, že život je predsa len skvelá, zázračná vec. Mòj prvý film roka 2014. Ak bude len zo štvrtiny taký pozitívny, lepšie som začať ani nemohol!

Na divadle to mohla byť skutočná komediálna pecka! Ale vo filmovom médiu sa nálož hlášok z úst pitvoriacich sa hercov doslova opilecky a bezradne potáca hromadou hluchých vyprahnutých miest po opici k pár výborným momentom s dobre nabitým zásobníkom. Nevyrovnaný experiment má nápady, ale nie švih a názorne až po lopate predvádza, ako sa parodický papundekel neskamarátil s ospalo poetickým monológom. Tu bojuje divadlo a film, nie hrdinovia, ktorí len unavene deklamujú repliky. Prehnaná štylizácia vykrvácala už pred ateliérom a ja ako veľký fanúšik Chandlera a Marlowa som to neustál. Druhýkrát už by som takto drsné vyšetrovanie nevydržal.