SeanLSD

Pozoruhodný a nepríjemný príspevok k dejinám i súčasnosti americkej demokracie a humanity, založený na skutočných udalostiach. Človek by si chcel ponechať aspoň nejaké ideály a nevedieť nič o tom, že "najpokrokovejšia" a "najdemokratickejšia" krajina na svete prevádzkovala až do roku 1975 cielenú kultúrnu genocídu na pôvodnom obyvateľstve, snažiac sa v kresťanských školách vyhubiť posledné zvyšky ich identity a "divošskej" duše, a v mene Boha a štátu sa barbarsky neštítila ani fyzického násilia. A to v dobe kdejakých politických výrokov o vine a ospravedlňovaniu sa indiánom za históriu. Akoby si tí chudáci, i tak zdecimovaní pobeloštením a alkoholom, nevytrpeli za posledných 500 rokov dosť, museli sa dávno po 2. svetovej vojne stať ešte obeťami doslova stredovekého tmárstva! Režisérka Georgina Lightning je ozajstná indiánka, pochádzajúca z rezervácie, ktorá sa síce dlhšie motala okolo filmu, ale sama nenatočila nič pred ani po OLDER THAN AMERICA. Bohužiaľ to na ňom dosť vidieť, väčšina je spracovaná síce civilne, ale remeselne uchádzajúco, niektoré scény - a to tie najvypätejšie a pre posolstvo diela najzásadnejšie - však zapôsobia až príliš amatérsky a príšerne nenápadito. Dôležité je tu ale svedectvo, dôsledne zamlčovaná pravda. Dnes, v čase civilizačnej krízy, kedy je v móde obracať sa späť k hodnotám a znalostiam prírodných národov, pôsobí až neskutočne, že ešte relatívne nedávno, takmer v našej dobe, tu bola snaha posledné zvyšky predbelošskej severoamerickej kultúry vytrhnúť aj s koreňmi a zadupať. Z tohoto pohľadu mimoriadne dôležitý film a ďalšia fatálna rana ilúziám o dobrom a spravodlivom svete.

Neil Jordan je spať! Teda - on vlastne nikdy celkom neodišiel, a ani ten "návrat" nie je ktovieako bombastický, ale príjemne staromódne, pomalé a atmosférické, citovo-vzťahové a až tvrdohlavo neakčné BYZANTIUM je v dnešnej komerčne, efektne i okate artovo preupírovanej dobe vítaným osviežením. Hlavná zásluha patrí predstaviteľkám, pre ktoré mám slabosť, jedna ma vždy dokáže rozcitlivieť, človek by sa s ňou chcel hrozne kamarátiť, druhá akoby sa zrodila iba k tomu, aby bohovsky umazaná krvou dráždila chlapské oko. Všimol si to aj úchylák Tommy Wirkola a bohate nám toho vo svojom tohtoročnom hite naservíroval.

Nečakane svižný, úderný a hlavne v podaní hlavných predstaviteľov nehorázne cool nárez. Rozhodne !

Akože napíšem to rovno - ja som teda nebol z POTOMKOV príliš odvarený... Ani 5 (!) scenáristov nedokázalo z knižnej predlohy vykresať niečo, čo by nemusel jeden z nich zachraňovať ako režisér. Postavy okrem Thea majú málo priestoru či času alebo sú nútené dosť figúrkáriť. Záverečná exhibícia je síce neuveriteľná, ohromujúca a úžasná, po umeleckej, technickej i remeselnej stránke, ale dovtedy je to iba veľmi realisticky nepríjemné a až príliš pravdepodobné vykreslenie blízkej budúcnosti. Lenže rozhodne nie preto, že by sa odrazu prestali rodiť deti. Východzia idea, ktorú proste iba musím vziať ako daný fakt, pretože ju už nikto nijako nerieši ani neosvetľuje, je totiž tak málo pravdepodobná, že sa skôr uprostred Times Square zjaví Darth Vader, než že by sa VŠETCI ( ľudia - ženy - muži ?) na planéte stali neplodnými. Čo spermobanky ( a vajíčkobanky ) alebo aspoň klonovanie ? A navyše - ak by sa už 18 rokov nenarodilo žiadne dieťa, a nastalá panika, vojny a katastrofy by ešte viac znížili počet obyvateľstva Zeme, neriešilo by to do veľkej miery práve všetky tie problémy z preľudnenosti, kvôli ktorým sa blízka budúcnosť javí tak čierne a kvôli ktorej sa zrejme budú zavádzať tvrdé diktatúry ? - proste všetky tie problematické javy a druhy kríz, ktoré film tak umne a nenápadne postupne prikladá k celkovej skladačke dystopického zúfalstva a bezútešnosti ? Ja neviem, možno som iba sebecký iným spôsobom ako ostatné ľudstvo, keď ma nedeprimuje, že tu po mojej smrti nebudú žiť žiadni ľudia. Či budú alebo nie, ja už tu nebudem, tak ako tak mi to môže byť fuk. Žeby sa dnes ľudia správali tak, akoby chceli ďalším generáciám zanechať krásnu planétu ? Väčšina budí dojem, že by ju chcela vyžrať sama, a všetko ostatné sú len kecy a biologický zákon. No a ten prežije. Žiadny strach, planetárny mor menom ľudstvo sa len tak množiť neprestane, a všetkého, čo nám POTOMKOVIA ĽUDÍ okato i nepriamo ukazujú, sa vďaka tomu zrejme dožijeme. My, alebo naši potomkovia.

Najlepšie realistické vesmírne sci-fi dobrodružstvo od APOLLA 13! A ešte omnoho viac! Nesmiernosť vesmíru a ľudské merítka ako zdroj úchvatnej krásy i krajnej hrôzy. Meditatívna mystickosť, zmierujúca s obmedzeným dosahom človeka ako jednotlivca i stelesnenie tej najhoršej nočnej mory, predstava tak neporovnateľne osamelej smrti. Komorná dráma o dvoch postavách, kde je hlavným hrdinom fyzikálna veličina. Alfonso Cuarón našiel to najadekvátnejšie uplatnenie pre 3D technológiu. Film má byť zážitkom iných svetov a skúseností a GRAVITÁCIA to "iné" dokázala čiste filmovými prostriedkami dokonale sprostredkovať. Jediné, čo mi stále znovu a dokola napadá, je slovo "čistý". Intenzívna a koncentrovaná príručka filmovej réžie a scenáristiky. Rozohrať dej na "malom" priestore, byť verný realite, pracovať s priestorom a časom, striedavo byť úsporný a rozmáchly, postupne dávkovať, zavádzať, čo najviac priblížiť diváka postavám... Nech je ako chce, dúfam, že táto historka o americkej kozmonautke v ruskom skafandri a čínskej rakete neskončila kdesi 1000 km od civilizácie.

Totok dielo bude na ČSFD trhať rekordy!

Takže takto : Prvá polovica je dokonalosť sama ! Konečne veľkorozpočtové sci-fi, ktoré má poriadne gule, krásne srdce a neuteká pred realitou. Apokalypsa, cyberpunk aj utópia v jednom. Ale potom prichádza hollywoodske peklo. Unáhlené, nelogické, zveličené, nezmyselné, postihnuté typickým spasiteľským syndrómom. Tak dobre rozohrané a krásne vyzerajúce SCI-FI to bolo ! Takže : je Blomkamp slabý scenárista, alebo sa mu do toho sralo štúdio ? CHCEM DIRECTOR´S CUT !

A potom že tí smradľaví bosí zdrogovaní hippies nezmenili svet ! ___ No tak proste chalani zarobili prachy, poviete si. No a čo ? Americký sen v tej najtradičnejšej podobe. Nebol prvý, ani posledný. Je jasné, že nejako začínať museli a že sa to neobišlo bez nejakej tej osobnej drámy, každý človek predsa nejakú má, takže je to jasné... No a čo ? Lenže ten film je aj o niečom celkom inom. O túžbe skutočne zmeniť svet... – a na to zaberá nielen moja megalomanská duša ! ___ Neviem nič o Jobsovi, počítačoch ani ekonomike, ale je mi blízka tá jeho filozofia a vyhranený individualizmus, a je skvelé aspoň raz za čas vidieť, že sa s nimi aj skutočne dá niečo dosiahnuť a že to nemusí celé skončiť v sračkách, hoci vyhnúť sa im nedá. A že toho môžu dosiahnuť iba ľudia tvrdohlaví, arogantní, sebeckí a namyslení ? Že 90 % z nich nie je ani z desatiny tak inteligentných ako Jobs, aby tieto vlastnosti malo čo naozaj hodnotné podopierať ? Že sa tak k skutočnému americkému snu dostanú hlavne ľudia síce sebestrední, čo idú nemilosrdne za svojim cieľom ale pritom aj tupí a spoločnosti škodiaci ? Už je to raz tak. Ani ja nie som dokonalý... – a zrejme ani tak kreatívny, pracovitý a odhodlaný ako tí, čo to niekam dopracujú – pretože to je na zmenu rovnako potrebné. Zmeniť svet sa nedá z gauča, nejde to bez prehier a obetí a ani ten najväčší génius to nedokáže sám, bez podpory a pomoci ďalších. To je podľa mňa hlavné posolstvo tohoto filmu. ___ Kutcheravý Ešton a Steve Jobs prekvapivo chytili za srdce. A ako motivačný film je jOBS absolútne dokonalý. má skvelý spôsob oslovenia divákov - pretože každý túži byť výnimočný a niečo dosiahnuť. A napokon na zahodenie nie je ani ako propagácia LSD ...

V srdci veľký americký sen, ale v hlave žiadny mozog! POT A KRV pôsobí ideovo hrozne rozštepene - na jednej strane akoby typický Michael Bay, avšak konečne bez plechu a vojakov...- takže vlastne už veľmi netypický, v civilnej podobe svalovcov a modeliek, nablýskaných áut, humoru a slnka, ale skutočný odklon je vo vyznení / pokuse o vyznenie ( úmyselnom / vedomom / mimovoľnom ? ), ktoré pôsobí tak trochu ako Bayova spoveď, akoby sa tu vysmieval sám sebe a povrchným hodnotám, ktoré jeho naleštené filmy tak silácky propagujú. Akoby to bolo o ľuďoch, pre ktorých doteraz svoje filmy točil a oni si z nich brali príklad... - A teraz tá zásadná otázka, či si je toho Michael Bay vedomý, alebo to tak iba vyplynulo zo scenára, ktorý zrealizoval svojim medzičasom už zrutinizovaným štýlom. Režijné poňatie je totiž navlas rovnaké ako u jeho predchádzajúcich filmov, akoby tým humorom černejším než noc a cynickým výsmechom priznával nedostatok, či dokonca neschopnosť odstupu a skutočnej reflexie. Tento oriešok veru hneď tak nerozlúsknem... minimálne nie po druhé pozretie..

Mama, zabi ma ! Nechcem žiť v takomto svete !