Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Krátkometrážní
  • Komedie
  • Dokumentární

Recenze (1 901)

plakát

Halloween II (2009) 

Šialená psychedelická morbidita v zápase s príliš tradičnou témou. ___ Podľa pravidiel zabehnutých v halloweenskej sérií by mal tento film natočiť Rick Rosenthal. A zrejme by to dopadlo lepšie. Robovi totiž masívne zajebalo - alebo len pri nakrúcaní pojedal príliš veľa muchotrávok? Z HALLOWEENU II vytvoril nekonzistentný blábol, ktorý je chvíľu psychotická mäsiarčina, potom paródia, hneď nato zas reflexia, výprava do duše Michaela Myersa, halucinogénny experiment alebo rodinný portrét masových vrahov zo záhrobia či dokonca záznam z halloweenskej párty. ___ Rozbitý, roztrasený, rozmazaný obraz má na míle ďaleko od brutálnej vypiplanej hnusnosti jednotky, scenár sa rozpadáva do feťáckeho blúznenia... Netvrdím, že to všetko nebolo do detailu pripravené a presne takto zamýšľané, ale kurva, nie sme tu v dvojhodinovom glamrockovom videoklipe! Oceňujem odvahu, keďže celá táto séria mi bola vždy dosť u prdele, ale toto vo mne nevyvolalo nič, len zhnusenie a otrávenosť na striedačku.

plakát

Halloween II (1981) 

Michael nesmrteľnie, ale mŕtvych pribúda... Halloween roku 1978 v Haddonfielde pokračuje a naberá poriadne ostré obrátky, keďže MIchael Myers sa mení z voyeurskej mátohy na (takmer) nesmrteľného zabijaka. A tiesnivá atmosféra prvého dielu sa tým mení na vyslovene zlú, nejednoznačnosť je preč a rodí sa čistokrvný slasher.

plakát

Halloween: Prokletí Michaela Myerse (1995) 

Vždy sa nájdu nejakí noví príbuzní, aby mal Michael Myers dôvod vyliezť z diery, kde kvasil posledných pár rokov. S ohľadom na záver päťky je prekvapujúce, že šestka vznikla až o ďalších 6 rokov, keďže to vyzerá, že musela byť naplánovaná už v roku 1989. Z nesmrteľného magora - utekať pred ním je skoro rovnaké ako unikať Terminátorovi - sa medzitým stala legenda, má fanúšikov, ktorí sú ním nadšení a niektorí ho posielajú dokonca do vesmíru (to sa medzičasom podarilo iba jeho konkurentovi Jasonovi). Celkove sa do hry viac dostávajú médiá - príznak 90. rokov a prichádzajúceho VRESKOTU - a aj forma získala agresívnejší, dravý charakter - halucinogénne strihové sekvencie, a strašidelná zvuková stopa. Samotný hudobný motív je omnoho dynamickejší, ale nanešťastie si ho skoro vôbec neužijeme. Najzaujímavejšie na PREKLIATí MICHAELA MYERSA je však odhalená identita tajomného cudzinca, ktorý Michaela zachránil v závere predchádzajúceho dielu, a prítomnosť nejakého kultu, ktorému bohvie o čo vlastne ide. No a vysvetlenie Myersovho zla, to je pre mňa zvlášť lahôdka - runa označujúca keltského démona Thorna (žeby ten istý, čo dal meno DAMIENOVI ?) súvisiaci so súhvezdím, ktoré sa niekedy ma Halloween ukazuje (a niekedy nie ? a aj v Amerike ? - myslia zrejme tú známu vetvu amerických Keltov!) a ktorému Kelti zasväcovali vždy jedno dieťa v kmeni. Obetovali tak vždy jednu rodinu, aby ochránili kmeň. Šťavnaté. Ale o čo teda ide tým maniakom na psychiatrií ? Najviac ma inak dojíma, ako ho vždy niekto omráči a potom od neho utečie - namiesto toho, aby ho spálil, rozpustil v kyseline alebo posekal na kúsky.. - potom by som si pozrel, ako sa bude chlapec hrať s nožíkom!

plakát

Halloween: Zmrtvýchvstání (2002) 

Keď som pri predchádzajúcej časti trocha prilepšoval, teraz zvolím opačný prístup. Už len preto, že mŕtvi sa majú nechať na pokoji a že v 21. storočí mal byť tento žáner už dávno medzi nimi... Rick Rosenthal opäť preberá po niekom rozbehnuté remeslo a je ešte odvážnejší, než keď pred 20 rokmi so svojim masakrom v nemocnici nadväzoval na Carpentera - i keď vo svojom modernom prístupe tu opäť už opakuje po druhých. Nie že by bol HALLOWEEN: ZMŔTVYCHVSTANIE vo svojom žánri zlým dielom - práve naopak, je pestrejší, zábavnejší aj napínavejší ako všetky ostatné časti, a výborne natočený. Vidieť ho samostatne, rozhodne naberie hviezdičiek viac. Ale spôsob, akým nadväzuje na H20 a prekrúca jeho "definitívny" záver, je tak nehorázne nezmyselný, že to diskvalifikuje celé dielo.

plakát

Halloween 4: Návrat Michaela Myerse (1988) 

Na Halloween všadeprítomný retard Myers so zvláštnou slabosťou pre svojho doktora a skrývačku znovu na vychádzke. Natočené je to fajn a hoci sa postavy na tento žáner správajú výnimočne rozumne, v súboji s tým degenom, ktorý sa vždy zjaví tam, kde to scenáru vyhovuje, to nemá aj tak žiadny zmysel. Zvlášť keď čo je v rodine, to v nej zostáva... Ale záver, ten je skutočne na takúto primitívnu sériu úchvatný - a jediný zostáva v pamäti okrem naozaj silnej jesennej atmosféry, pretože ani z toho násilia tu vlastne nič nie je a vraždiace scény sú takmer neviditeľné.

plakát

Halloween 5 (1989) 

Z nejakého mne neznámeho dôvodu je vraždiaci idiot v bielej maske taký populárny, že ho musia kriesiť znova a znova, a hoci sa ho zbaviť pokúšal aj sám jeho tvorca a napriek tomu, že svoju vražednú silu už predal neteri a mohol by spokojne odpočívať v pekle, diváci ho stade neprestávajú ťahať von na nekonečnú misiu vraždenia nevinných mladistvých, ktorí nič nechápu... podobne ako ja. Piaty (alebo štvrtý, ako to kto vníma) HALLOWEEN je slasherová tuctovka, v ktorej zvedavosť vzbudzuje aspoň neistota ohľadom toho, či chce Michael svoju neter zabiť - asi hej, keďže nevyužila príležitosť prebrať jeho kšeft - a identita tajomného cudzinca, čo sa tam celý čas motá. Kým štvorka mala peknú atmosféru, ale mizernú akciu (ktorú sa snažili zakryť najvyšším počtom obetí v sérií, hoci divák lačný krvi si žiadnu z nich nevychutnal a mnohé ani nevidel!), tu je to naopak - akcia je príjemne brutálna, popritom sa však ukazuje, že hoci sme stále v Haddonfielde, Halloween sa iba o rok neskoršie odohráva v lete - stromy sú nádherne zelené a po celý čas svieti slnko, dobre že nie aj v noci - to asi aby zmiatli Myersa. Ku koncu ako obvykle v tomto žánri pribúda nudy - a adrenalín zdvihne iba záver v Michaelovom dome - predovšetkým majstrovská sekvencia v šachte na bielizeň. Inak sa tu naplno ukazuje, aká je malá Harrisová výborná herečka, nesúc bremeno skoro celého filmu a scenáristické výmysly ohľadne telekinetického prepojenia s Myersom, ktoré sa napokon vytratia a nezískajú žiadny zmysel.

plakát

Haló (2012) (pořad) 

Tak počkať ! TV zábavu domácej proveniencie som už dávno zabalil a šancu jej nedávam, na to je život príliš krátky, ale keď som pri prepínaní objavil toto, nechápal som, ako dobre som sa pobavil. Úžasná hra s jazykom a naozaj uletený humor. Z jedného dielu ťažko povedať...

plakát

Hanebný pancharti (2009) 

Tento film bol Tarantinova NAOZAJ VEĽKÁ šanca urobiť po rokoch niečo NAOZAJ KULTOVÉ, kultové tak, že aj celý slávny PULP FICTION mohol zostať zabudnutý... Bolo to tam. Mne sa to páčilo. Alternatíva druhej svetovej ? Super – po všetkých tých, čo sa snažia tváriť ako prepis reality – je to krásne, provokatívne, zábavné. Postavy ? - proste fantastické ! Herci ich stvárňujúci ? - BOŽSKÍ. Akčný potenciál ? Famózny ! K tomu línia s kinom tvoriaca inteligentné až intelektuálske dielo plné odkazov a stelesňujúce medúzovitú povahu filmového média, ktoré dejiny nielen zobrazuje, ale aj spoluvytvára ? Wow !! A navyše vychytralá naratívna forma vracajúca sa k počiatkom, ktorá nechá diváka domýšľať a dokresľovať si dej po svojom ? No pána !!! ___ A kde sa to všetko skončilo ? Pri 2 Quentinových trademarkoch a obsesiách, ktorých prítomnosť a nestriedmosť už ale dávno prestala byť prekvapivá, zaujímavá i žiadaná – až triviálnej užvanenosti a neschopnosti naložiť s perfektnými postavami. V NEHANEBNÝCH BASTARDOCH je ich toľko, že si nespomínam na žiadny iný film, ktorý by sa mu v tom blížil – a on vôbec nevie, čo si s nimi počať a nechá ich drvivú väčšinu hlúpo a hromadne zomrieť v náhodných konfliktoch. Jasné, to sa stáva – ale v realite, nie takto namachrovane štylizovanom bijáku. Takto dobré postavy majú zomierať pamätne, a nie ako nešťastníci, ktorým to proste nevyšlo, Ani nehovoriac o tom, že tí najlepší z nich si ani poriadne nezahrajú... a on ich proste zrazu len tak odpraví, lebo nevie čo s nimi, a vlastne nechá celý film jedinému geniálnemu parchantovi, ktorého chovanie síce napokon psychologicky nedáva veľký zmysel, ale ktorý tomu filmu vládne... i keď len za to, že niektorí ďalší Nemci proste nedostali dostatočnú príležitosť sa mu dorovnať... ___ Veľmi som sa na tento film tešil, predstavoval som si nejaký drsný, zvrhlý, černočerne humorný a politicky nekorektný survival vo francúzskych lesoch, proste akciu akciu akciu... a keď som uvidel, aké rozmáchle sa to chystá byť, len som sa tak triasol očakávaním... - a napokon sa o akcií len hovorí a veľkoleposť je nahradená kecmi o filmovom priemysle a debilnými zvratmi... ___ Z tohoto mohli byť pokojne 2 filmy, jeden ukecaný a jeden akčný, tak ako u KILL BILLA, tentokrát by mi to vôbec nevadilo... - a správne dramaturgicky vyvážené by mi spustili orgazmus, ktorý PULP FICTION nikdy nedokázal. Večná škoda !

plakát

Harley Davidson a Marlboro Man (1991) 

"Lepšie byť mŕtvy frajer ako živý srab." ___ To je nesmrteľná hláška definujúca tento pomník akčných a bezproblémových 80. rokov s nádherným obsadením, v ktorom (alebo ktorých) je frajerstvo hlavná hodnota, kde sú všetci chlapi drsní alebo slizkí, ženy mladé, krásne, odvážne a povoľné, kde vymyslíte plán na získanie 2,5 milióna dolárov počas jedného večera popíjania (frajerovania) pri bare (a všetko samozrejme elegantne vyjde), kde sa policajti zjavia iba ak ich chcete nájsť, teda ponaháňať sa na motorkách alebo ich pretiahnuť (ak sú ženského pohlavia), kde vyvraždenie všetkých kamarátov (kvôli nášmu nápadu) prebolí za večer (lebo však frajeri žijú tu a teraz a hlavné je ich vlastné ego). Podstatná je absolútna sloboda, nech to stojí čo chce a chlapské priateľstvo, ktoré jediné ju chápe (na rozdiel od žien). MARLBORO MAN A HARLEY DAVIDSON je film proste exemplárne hlúpy, nerealisticky akčný, psychologicky nepresvedčivý, neuveriteľne pohodový a hlavne - mimoriadne frajerský.

plakát

Harry Potter a Fénixův řád (2007) 

Vo FÉNIXOVOM RÁDE sa z Pottera predsa len napokon stala sága v plnom slova zmysle, Je zaujímavé, že sa to stalo práve takýmto pochmúrnym, televíznym a civilným spracovaním - za zmienku rozhodne stojí zmena nielen režiséra, ale aj scenáristu prvých 4 filmov. Piate pokračovanie je v podstate tvrdá, dospelá fantasy dráma, ktorá nevyužíva skoro žiadne atrakcie, ktoré jej ponúka knižná predloha. Na rozdiel od predchodcov je to skutočne kolektívny film, kde prvýkrát nejde už len o Harryho a záverečná konfrontácia nie je iba o ňom. Je to definitívny koniec detstva v podaní prekvapivo vyrovnaných hereckých výkonov. Žiadne farbičky, žiadne detinskosti, žiadna zábava.