Paldiny

Na začiatku sa predvádza ako Oliver Stone tak aj Eric Bogosian, ale ako sa do toho zapojí príbeh, rázom sa dostáva do popredia silná téma a sme doma. V tejto polohe to filmu svedčí a obaja menovaní idú naplno. Zvlášť mala gule scénka s krútiacou sa kamerou, počas ktorej padá kritika do spoločenských kruhov z úst hlavného hrdinu, ktorý jednoducho musel skončiť ako skončil.

A to som ani nevedel, že idem na remake filmu Tango a Cash. Lenže tu po finále s veľkými autami dakomu napadlo spraviť reklamu rodnej Samoe. Aby to nestačilo si Mr. Hobbs zaletel do miestneho pneuservisu opraviť prístroj na záchranu ľudstva a na záver príde na najviac absurdnú a najviac ubíjajúcu akčnú scénu vôbec. A to som si po treťom xXx myslel, že iba Diesel nepozná mieru.

Nešlo tu o príbeh, ten by sa dal zhrnúť do jednej vety. Grand Hotel ma rozosmieval svojou absurdnosťou. A tá sa týka všetkého počnúc dialógov, pohybov, interiérov, exteriérov, skrátka divnosť sama, ale nevypol som ju a to šiel na druhom programe futbal.

No tak sa rýchlo pochváľte kto zachytil väčší počet narážok a odkazov, dva tucty, tri, štyri.. Túto hru ale ja so Spielbergom nehrám. Nebaví ma, to čo vytvoril je totiž umelé, klišoidné, bez napätia, bez deju, bez reálnych postáv aj keď sa tam reálne postavy vyskytujú a s myšlienkou, akú odhadnete po úvodných záberoch. Vlastne ani neviem prečo som to dobojoval do konca.

V kine som prepočítaval či mi tých 10 eur za to stálo a hľa, stačili ďalšie dve pozretia a nasolím tomu plný počet. Ten film dozrel do plnej krásy a čo som prvý raz považoval za chumáče vaty, teda 60% minutáže, to do seba začalo krásne zapadať a nemá v tom prsty iba história, akú QT ohýba rovnako noblesne ako Neo svoju lyžičku. Navyše toľko vyšperkovaných scén, dialógov a hereckých póz som naposledy videl v Pulp Fiction. Samozrejme, Quentin je starý úchyl, ktorý doma určite onanuje pri pohľade na ufúľané ženské nohy, ale čo už s ním, genialita sa s normálom nikdy nepriatelila, tak prečo ho kvôli tomu odsudzovať.

Dopozeral som to asi na štvrtýkrát, lebo oná výnimočnosť vrhá na film aj riadny tieň nudy. Pohodlne by si vystačil aj s 15 minút kratšou minutážou. Ďalej mi vadilo ako sa scenár snaží pôsobiť realisticky, a popritom točí zásadnú časť deja okolo takého nezmyslu, akým je absolvovať tichý pôrod a v tichosti vychovávať mimino. Ale zas nápad chvályhodný. Prispieť v dnešnej hyper-hlučnej produkcii účelovo "tichým" filmom je celkom odvážny ťah, tiež ho uťať pred obrovskou akciou, na ktorú by taký Emmerich minul ďalších 50 miliónov. Plusom je aj chrumkavý vzhľad votrelčeka, len sa nesnažte zisťovať odkiaľ, že to chalan prišiel.

Ľudia, ak pristúpite na pravidlá hry, si na vás počká kráľovské posolstvo, aké hovorí, že najväčšou zbraňou hromadného ničenia je obyčajná úprimnosť. Bola to ohromná zábava sledovať všetky tie nespútané reakcie, názory, myšlienkové pochody kňazov, policajtov, mamičiek, oteckov, keď stratili schopnosť cvičených empatických a asertívnych opičiek. Popravde by som si tie rohy na 24 hodín aj požičal. A čo potom tie pravidlá? Film ponúka žánrovú všehochuť a tá očakáva od diváka jediné, neupínať sa na konkrétny žáner. Trúfnete si?

Grave si tretím dielom zaknihoval trilógiu a to je tak jediným pozitívom jeho vzniku. Nepomohla ani nadväznosť na jednotku, kedy sa vracia už čerstvá tridsiatnička Jennifer. Tá sa dokonca odmietne čo i len raz vyzliecť, o nejakom tom znásilnení sa už len kecá a pomsty zas vykonávajú na zločincoch, ktorí možno niekomu ublížili. Film je bez atmosféry, bez poriadnych zúčtovaní, kde zotrvala v pamäti iba jedna úspešná kastrácia. Vo výsledku teda nudná halucinogénna zbytočnosť.

Druhý Grave má príliš veľa minút, a preto sa sadistické porno miesi aj s nudou. Teda ešte aj s logickými lapsusmi, ktorých je tu na A4ku. Ale zas my nevieme ako to funguje v Bulharsku, možno je tam bežné, že keď sa v baráku prepadne podlaha do mestskej kanalizácie, tak si to nikto z domácich nevšimne, rovnako je bežné uniesť človeka aerolinkami na iný kontinent, či z policajnej stanice pred zrakom policajtov. Samotné pátracie a orientačné schopnosti slečny ukričanej sú tiež závideniahodné. Ak sa však cez tieto otázniky prenesiem, film opäť ponúka slušnú nádielku zverstiev všetkého druhu a to jak páchaných na fotografke, tak na chlipných jedincoch, ktorí si to zase kompletne odserú.

Vybičovaný horor z obidvoch polovíc. V tej prvej vládne psychický teror, v druhej zas fyzický a fungujú oba. Burani sú správne odporní, šerif, vďaka rodinnému teplu z domova, ten najodpornejší a slečna spisovateľka? S tak pekným pozadím moc-moc sympatická. Celkovo mať tak na starosti konkurz, kde je akýkoľvek dress code na obtiaž, má asi niečo do seba. Ale späť k filmu, absencia surového spracovania pôvodnej snímky mi vôbec nechýba, ba naopak. Nový Grave mi príde mainstreamovejším poňatím divácky ľahšie stráviteľný.