Paldiny

V zrube za snehovej búrky či v jej dozvukoch na útese je o zábavu postarané. Tá romanca medzi tým hrá skôr na milú ako vtipnú nôtu, no pár okamihov sa aj v tejto kapitole dá nájsť. Príjemne prekvapila prepracovaná triková stránka.

Pod hlavičkou Gaumont vznikajú len kvalitné veci a JCVD nie je výnimkou. A úprimne, ja to Van Dammeovi prajem, veď prečo by sa tiež nemohol raz na seba pozrieť v Cannes, vypočuť si pozitívne kritiky a dokázať svetu, že nie je iba karatistom čo správne odhadol dobu. Výzvy, vyrozprávať svoj príbeh, sa zhostil bravúrne a aj keď sa môže zdať, že hraním samého seba nemáte čo pokaziť opak je pravdou. Charakternému herectvu a sympatiám sa nenaučíte, to musíte mať v sebe a JCVD to vo filme má a keď už banálny príbeh o vykradnutí pošty začne trochu drhnúť sa k slovu dostane umelecká vsuvka s osobnou spoveďou a ja hltám každé jedno slovo. Po nej sa vraciame späť do "reality“, kde rázom začína pracovať napätie paralelne popreplietané so snami a krivdou jedného obyčajného Belgičana, ktorý už tuší čo s načatým životom.

Ak toto mal byť ten najnudnejší počin, si začínam myslieť, že mám čuch na špatné filmy, lebo som videl už tonu horších, než tento odohrávajúci sa na ďalekom východe. Tam sa ku kormidlu dostáva mladá arogantná generácia Japončíkov, čo kašle na zásady starých otcov a hodnoty im má pripomenúť Američan s ázijskou krvou. Šikmookí pankharti sú presvedčiví a nekompromisne chladnokrvní. Škoda len toho, že hlavný hrdina nedokáže zo seba dostať seba menšiu emóciu, preto aj tie najtragickejšie zistenia berie ako ušlý tiket z víkendu. No aspoň, že v týchto okamihov dorovnáva skóre zopár rýchlych chvatov a slušná rúbačka na ostrie noža, ktorá nectí prítomnosť svedkov. A posledná scénka ? Nečakaná pozvánka do pokračovania. Kde potom je ?

Príbeh o olympijskom víťazovi čo dal zbohom rodnej domovine, aby mohol v krajine s hviezdami a pruhmi začať od piky. Pre Dophíka to zo začiatku vyzerá ako príma zmena, je nádejným päťbojárom, vie teda jazdiť na sedle, plávať ako ryba, behať ako kamzík, mieriť vždy do čierneho a šermovať alá mušketier. Lenže pri úteku ho zrania a v germánskej koži to nemá v novej krajine vôbec ľahké. Najsympatickejšia pasáž prichádza, keď sa ho ujme boss of burger a začne trénovať na kvalifikáciu, lenže potom sa nastolený smer utne a zmení na nudnú, utrápenú, politickú frašku s náckami a kvalifikácia dobre, že sa nepripomenie až po titulkoch. Škoda, potenciál bol, len ho utopili bočné, bohvieaké úmysly.

Žiadna psychológia postáv mi nechýbala, práveže som rád, že najmä tí v autobuse sa vyhli rozhovorom o deťoch a miesto nich nám tvorcovia dopriali prológ vo výťahu a epilóg v metre. Tempo šľape a dovolí len zopár zastávok na vydýchnutie a tým nemyslím reklám. Technicky slušné, herecky obstojné a pre vývin akčného filmu zásadné dielo aké to minimálne po hudobnej stránke posúva do Bruckheimerovského obdobia.

Dokonalý príklad preexponovaného akčného filmu, kde je všetkých tých vymaznaných záberov, westernových pohľadov a poletujúcich lastovičiek priveľa. Jedno sa ale musí nechať, John Woo zostáva svoj nech sa to niekomu ľúbi, alebo nie. Zápletka o hone na človeka hrá na jednoduchú nôtu, no dá sa na ňu pozrieť aj z druhej strany, veď človek človeku odjakživa šľape na päty. Opäť viaczmyselné. JCVD je tu správny klaďas, ktorý nemá čo do úst, ale akonáhle sa objaví žienka v ťažkostiach, ochotne a rád zabudne, že chcel odplávať za novým životom. A Bishop? Lance Henriksen je skvelý herec a ukážkový parchant, to zlo mu skrátka veríte. Film je tak vo všetkej počestnosti úderný (teda až na toho trápneho hada), len na môj vkus príliš vyčačkaný. Režisérskej verzii, ktorá si vraj potykala s najprísnejším ratingom, by som sa ale nebránil.

Po dejovej stránke taký Avatar 90tych rokov, do civilizáciou nedotknutej džungle prichádza ozbrojené komando presvedčiť domorodcov, aby to tam opustilo a zakiaľ sa polovica o to snaží, tá druhá začne fanúšikovať s domorodými. Film má ale jedno kolosálne mínus a to, že je hrozne chaotický. Jeho scény ako keby na seba ani nenadväzovali (Lundgren zachraňuje človeka na pevnine, zrazu sa ocitá v podzemí). Tiež nesadli podaktoré odľahčené vtípky (130 kilového nasraného černocha prekotí 5 detí, jedno mu z toho skočí do rozkroku). Lenže obsadenie bolo fakt husté, komando má navyše dosť schopný arzenál a čo je dôležité ho aj využije. Akcie teda dosť a je pomerne drsná, krv, ohorené telá, odťaté hlavy, kosťou prerazená sánka, v jednom momente si dedo na protest odsekne ruku a pahýľ strčí do pahreby. Dlhšie som uvažoval nad hodnotením, no nechám tomu priemerné, za sympoša Lundgrena, akciu a snahu o zdelenie posolstva.

Príťažlivá detektívka bez veľkých scén aké jej ani nechýbajú. Zakladá si na džentlmenskom agentovi, ktorý sa vydáva po stopách doktora akému ozónová diera trochu poplietla závity. Popritom stihne zbaliť krásnu morskú pannu a predviesť zopár užitočných trikov bez kaskadérskeho záskoku. Svoje pridáva tiež hudba a nezameniteľné čaro sixtíns.

Výborný akčňák s bohato využitým potenciálom. Van Damme bol hviezda, tak prečo ho nevyužiť 2x a musím uznať, že výzvu zvládol ešte presvedčivejšie než taký Nicolas Cage vo Face/Off. Medzi bratmi to pekne iskrí, či už si skáču do vlasov, alebo kryjú chrbát. Hlášky aj pohľavky lietajú jedna radosť, dokonca pasáž „žiarlivosti“ mala v sebe aj osobnú drámu čo ma teda prekvapilo. Akcia výborná, zápletka o získaní tunela uchádzajúca a záporáci až do finále presvedčiví. Samotný finiš mohol byť ale lepší, skrátka dvojitý. Chcel som masívne prestrelky, bitky proti presile, najlepšie s oboma borcami v zábere, ale to by sa asi musel rozpočet rovnať celosvetovým tržbám, však.

Prekrásny brak, ktorého plagát by som mal v 10tich na dverách a v 15tich by ho vystriedali tie dračice v ženských telách. Najmä Adriana s poprsím čo dočiahne na Jupiter a Cassiopea so skromnými tangáčmi a mušličkami miesto horného dielu. No čo vám tu budem básniť, veď sa pozrite sami. Film je samozrejme sračkoidný a nenájdete v ňom dej, herca ani poriadne triky, ale má kúzlo a z mramoru vytesaného Ferrigna, ktorého nezlomilo ani to, že mu Arnold pravidelne natrhol v kulturistike zadnicu a tu bicákmi rozdeľuje kontinenty, krotí kovových transformerov a keď sa akože poriadne naštve, odhodí do vesmíru aj medveďa. A podobným spôsobom vznikali súhvezdia, fakt že áno. A to radšej pomlčím ako vznikol vesmír. Skrátka sranda, aká mi v detstve unikla a je to hrozná škoda, pretože sa mohla so Súbojmi Titanov deliť o prvú priečku.