Paldiny

Nečakané prekvapenie a najlepší Vreskot. Kričať sa samozrejme nebude, ale prvýkrát som si hon na mladú krv užil. A očividne si to užíval aj sám režisér, pre ktorého bol film nakoniec neplánovanou labuťou piesňou. Vstupná scénka je nápaditá a prekvapí hneď dvakrát. Ďalšiemu vývoju nechýbajú sadistické popravy, dokonca príde aj na vnútornosti. Craven spravil najlepšie čo mohol, doprial si pauzu, pozbieral zopár postrehov z napozeraných hororových hitov nového tisícročia, aby ich mohol vtipne okomentovať a poukázať na uberajúci sa smer. Nezdráhal využiť moderné praktiky, pohral sa ručnou kamerou, ale bez toho, aby to výslednému dojmu uškodilo. Moderný zostal aj rozparovač čo zdieľa svoje krvavé diela s fanúšikmi na internete. Ako tomu bolo v predošlých dieloch aj tu sa nevyhneme momentom, pri ktorom dostáva mozog zásah mŕtvicou. Bezbranná žena vylezie zo zabarikádovaného auta, skontroluje nápravu a v lodičkách sa vydá na útek, tiež tu máme vraha v dome, hlavná hrdinka utečie na verandu, zdvorilo prehodí zopár slov s osôbkou na verande a vráti sa za vrahom späť do domu, Bože, prečo? Ak si to preberiem ide o jediné výhrady čo ma milo prekvapilo.

Craven si chcel sériu postrážiť a nepustil réžiu do iných rúk. Lenže ani on nedokázal udržať úroveň inak priemerného prvého dielu. Zápletkou sa opakuje po Novej nočnej more, keďže sa tretí Vreskot odohráva na filmovom place, kde vezme osud hercov pod svoj ďalší psychopat. Samozrejme deti Woodsboro pri tom nemôžu chýbať. Ako to pri pokračovaniach býva zvykom aj tu sa spomína a tiež prekrúca minulosť. Už i tak prekombinovanému deju hrá na strunu nová technika frajera v čiernom, regulátor hlasu. Lenže jeho hry sú predvídateľné, úmrtia stále rovnaké a miestami ľahko komické. Po väčšinu času je film veľká zívačka a najpozerateľnejšie pasáže patria tým v ateliéroch. Aspoň, že sa tam dej usadí na dlhšie ako len pár minút a ja som nezaspal.

Do pohody, dokonca lepšie než Salvation. Je pravda, že scenár namiešal v deji riadny guláš, je pravda, že nová Sára pôsobí ako dievčatko, ktorej iba minulý týždeň vytiahli strojček a tiež je pravda, že nový Kyle zazdil po McClanovi ďalšiu dôležitú postavu, ale má to solídny spád, triky aj nápaditú akciu. Tiež to má Arnolda s novým repertoárom hlášok a čo je dôležité, ide stále o toho istého dobrého kyborga, ktorý aj s artritídou i šedinami ovládne všetko navôkol. Príbeh, ten zaujímavo mieša všetkých dôležitých zlosynov a dovolí si postaviť na ruby notoricky známe udalosti. Chcelo to odvahu prísť s podobným konceptom a na veľké prekvapenie to fungovalo. Ibaže len ako experiment, nie regulárne pokračovanie.

Blbé rozuzlenie tomu nasadilo korunu. Až do neho si pokračovanie kráčalo podobne nad vecou ako predchodca. Preživší od minula opäť padnú do spárov magora v maske, ktorého motív už nikoho nezaujíma. Podozriví sú skrátka všetci čím stratíte záujem rozoberať desiatu konšpiračnú teóriu, tak sa radšej venujete tomu podstatnému, zabíjaniu. Film strieda svetlé chvíle (mord v kine, uväznení v aute) s tými menej svetlými. Minimálne nedotknuteľnosť pipiniek zo spolku Deta zostala záhadou. Tie vygumované babenky si vrahúň nielenže nepodal, ale si ani nevybrali žiadnu diskrétnejšiu scénku. Ako tak minúty ubiehali a niektoré ubiehali vážne pomaly, sa dostávame k spomínanému finišu čo svojim priebehom a lacnými zvratmi spraví z diváka úplného blbca s IQ 65.

Strašidelné? Ani náhodou. Priznám sa, viac ma vydesil komentár Houdiniho, ktorý prvýkrát obsahoval písané slovo, miesto počtu nominácií na Zlatú Palmu. Wes to s mladými jednoducho vedel a podarilo sa mu zakomponovať do scenára kopu slasherových narážok čím ulahodil nostalgikom (TOP scéna s údržbárom Freddym) a prešpikovať ho modernejšími hračkami, čo zas oslovilo nové publikum. Ľahko sparodoval zabehnuté postupy sériových vrážd, dodal mysleniu obetí odchovaných na hororoch “potrebné skúsenosti“, ktoré v rozhodujúcich momentoch nepomôžu, ale žáner zas o kúsok posunú ďalej. Nemôže chýbať nová šmrncová tvárička v čiernom oblečku, akej chýbalo už len zvučné meno. Lenže to by film prišiel o pointu, však. Nová hororová ikona tak bola na sveta a deväťdesiatky sú jej za to vďačné.

Tie pevecké čísla boli dosť strašné, ale inak celkom milý príbeh o holičovi čo zarezával turistov Londýna a potom ich domácim servíroval na tanieri. Kam sa hrabe Doktor Lecter. Burton vyčaroval krásnu ponurú atmosféru do akej sedí chladnokrvný Deppov pohľad. Ten síce pripomína viac sériového vraha, než chlapa so zlomeným srdcom, ale vadilo to menej ako tie krásne, na kolene napísané pesničky. Nechal by som Sweeneym oholiť toho kto rozhodol, že film bude muzikálom.

Wes zrejme nebol spokojný so zakončením série, preto zobral oprátky do vlastných rúk. Trápnym úvodom so znepokojivými pazúrikmi sa nenechajte zmiasť. To si režisér ešte len ladil nástroje, aby nám následne predviedol, že ten najväčší teror vychádza z našej psychiky. Nová nočná mora využíva schizofréniu a pomalé podľahnutie strachu, čo bola správna cesta. Veď len fakt, že skutočných ľudí môžu navštíviť ich filmový démoni je desivejší ako keď Freddy po piatykrát oživne a začne naháňať dvadsiateho príbuzného svojho vraha. Napätia je tu požehnane, výborná scénka z cintorína, bavila tiež paralela klasických rozprávok od bratov Grimmovcov s Freddyho osudom. Rovnako je výstižne zobrazené prepojenie reality a sna, kde neviete či realita vstupuje do sna, alebo opačne. Premena hercov späť v ich role tiež vydarená. Sklamaním bola maska, aká po vzore tej minulej opäť povstala z gumolínu. Tiež som čakal málinko viac mŕtvych a možno pamätihodnejšie finále. Wes ale dokázal, že si s Freddym stále rozumie a po príšernej Poslednej nočnej more doprial nesmrteľnému zlu dôstojnejšiu bodku. Už môže odpočívať v pokoji.

Že Freddyho nočné mory už nie sú strašidelné som si zvykol, ale že pri Poslednej prežijem až také trápenie som nečakal. Sny prišli o posledný kúsok nápaditosti, herci nemajú čo hrať a sám popálený poskakuje ako dáky šašo, v jednom momente dokonca lieta na metle. O nepríjemné prekvapenie sa postarali tiež vizážisti čo mu namodelovali vôbec najgumenejší ksicht v sérii. Ostatné triky sa môžu rovnať tým z Čeľustí 3, najmä z tragických 3D pokusov bolel zrak. Počas sledovania som aspoň pochopil vysoké hodnotenia predošlých dvoch epizód. Na chlp rovnaké poníženie akým si prešiel Jason X.

Ani Stephen Hopkins z vycucaného námetu nedostal viac než ďalší nezaujímavý diel. Zápletka je už riadne strelená. Alica, Freddyho posledný kat, otehotnie a sám Krueger dopuje plod špatnými vlastnosťami. Neustále hysterické záchvaty o tom, že zas len tí blázni vedia čo sa v skutočnosti deje, otravuje viac ako v minulosti. Finále si navyše ukuslo priveľké sústo, tam piata mora zlyháva aj po trikovej stránke. Pár dobrých momentov ale ponúkne, či už úvodný sexi predkrm zo sprchy, Ghost Ridera na cestách alebo rozšklbanie komiksáka. Tiež filmu zvyšuje kredit orchestrálna hudba, aká miestami navodí až mystičnú náladu. Lenže čo z toho, že je dezert fajn, keď hlavný chod stojí za starú bačkoru. Aspoň boli s Hopkinsovou prácou spokojní producenti a zverili mu druhého Predátora.

Nenechajte sa zmiasť rokom vzniku, Don's Plum sa natáčal v období 95 až 96, čo prezradí aj mladý vzhľad zúčastnených, ale tým, že rozpočet predstavoval priemernú mesačnú mzdu občana SR sa predstavil publiku v roku 2001. Film je experimentálny, v čiernobielom háve a veľmi ťažký na sledovanie. Takže fanúšikom DiCapria či Maguireho odporúčam, len ak sú otvorení nezávislej tvorbe v štýle Abela Ferraru, alebo prvotín od Martina Scorseseho. A tým nemyslím filmy ako Taxikár alebo Zúrivý býk, ale festivalové snímky Kto mi to klope na dvere. Narozdiel od Scorseseho prvotiny ma tento výlet do baru bavil o čosi viac. Máme tu štyroch mladíkov, čo sa každý večer stretávajú v tej istej putike a vedú krčmové rozhovory na tému drogy, sex a každodenné zvyklosti. Zakaždým prichádzajú v spoločnosti náhodnej neznámej, neváhajú sa do krvi pohádať, pourážať kadekoho v okolí, dokonca aj samých seba. Vedia sa správať ako tí najväčší chrapúni, aby za chvíľu oľutovali svoju impulzívnu povahu. Film využíva zvláštny spôsob sebareflexie a to monológmi pred zrkadlom na verejných toaletách. Trefne zvolená bola tiež hudba, aká z počiatku využíva jazzovú barovú kapelu a neskôr sa pripomína v bezdialógových pasážach. Body strhám za to, že nie všetky témy boli zaujímavé a tiež som názoru, aby barové rozhovory zostali v bare. I keď sledovať svojich obľúbencov v úplne odlišných roliach ako som zvyknutý bolo príjemným osviežením. Navyše sa blysli fantastickými výkonmi a ja som na druhý deň dostal chuť si film pozrieť znovu.