Paldiny

Hnevali ma dve veci, prvá je Tommy, čo nie a nie sa dostať na šikmú plochu. Nebolo by úžasné, keby Jason oživol bez jeho pomoci a obaja sa predbiehali v mašírovaní návštevníkom Forest Green a nakoniec si vyrovnali účty niekde pri pomníkoch? Ale nie, Tommy musí byť ženská hysterka, čo tára piate cez deviate a svojou vyšinutosťou nepochopiteľne priťahuje dcéru náčelníka polície. Druhá vec, deti, hromada detí, ktorým nesmie byť skrivený vlas. Nemohol som sa zbaviť predstavy ako Jason vtrhne do chatky a podupe po posteliach tie krehké telíčka. Dobre, hnev je vonku, teraz sa pozrime, čo šiesty Piatok ponúka. Jason nám opeknel, zrejme výsledok niekoľkoročného hodovania červov v jeho tele a navyše mu zblúdilý blesk dodal nevídanú silu. Krvou sa nešetrí a neprístupný rating žmýka na doraz, len tá atmosféra po väčšinou chýba. Zaznamenal som ju iba v úvode pri kopacích prácach a potom až v haluznom finiši na jazere. Ale ak si vezmem, že ide o šiesty diel v rozpätí siedmych rokov, v akom sa neprepiera nič iné než zabíjanie, potom je vlastne všetko na poriadku.

Chápem nasranosť tunajšej komunity. Bola to vážne opovážlivosť siahnuť Jasonovi na mačetu, ale ja s tým nemám problém. Avizovaný Nový začiatok má hlavu, pätu a navyše poctivo dodržiava pravidlá žánru. Síce som si predstavoval, že odrastený Tommy nebude len psychicky labilný tínedžer a zodpovedne prevezme štafetu série, ale i tak dobre. Nový bijec to má v ruke, nerobí legende od Crystal Lake hanbu a prekvapujúco má niečo, čomu sa hovorí motív. Ansámbel vraždiacich nástrojov sa rozrástol o ďalšie kúsky, čím nie je núdza o zaujímavé mordy, ktorých tentokrát bude na dva diely. Vyvrcholenie tiež nelení a prináša pootvorené vrátka pre nový vývoj aký som očakával už tu.

Absolútna pecka a spolu s Armageddonom a Druhými Mizerami najúprimnejší Michael Bay. Nie, nezabudol som na Skalu. Pot a krv hrá inú ligu a jej hnacím motorom je dokonalá súhra špičkovej kamery, presného timingu a neotrelej myšlienky. Záverečný povzlyk, že šlo o tupé, negramotné hovadá netreba brať vážne a kto to vážne zobral asi nepochopil ústrednú myšlienku. Hlavní alebo hladní hrdinovia tohto zdanlivo neuveriteľného príbehu boli skutočne iba hladní a kvapku premotivovaní. Veď čo je na tom, žiť si aspoň chvíľu ako kráľ i keď na úkor ostatných. Každý to má v sebe, len málokto sa prihlási. Predstavitelia napumpovaných borcov to pochopili správne, čo cítiť z ich radosti, bolesti, túžby, hnevu, krvi aj toho potu. Lahôdkový scenár dopraje každému osobitosť a ako píše Cervenak, dokonca aj tej poslednej kurve svoj kúsok slávy. A ak sa vám film nepozdával, odporúčam pozrieť znovu. Je ako droga, keď sa dostane pod kožu, potom už zachutí.

Keď sa stretne správna parta o zábavu je rázom postarané. Po menšej absencii sa vrátilo povestné hororové dusno aj bezplavkové kúpacie scénky. Tichý útočník navyše neskrýva svoj veľký apetít a chuť prekonávať méty. Preto ani teraz neklesnú straty na životoch pod dvojciferné hodnoty. Prítomnosť Saviniho citeľná, ale nebál by som sa ešte pritlačiť na explicitnosti. I keď mi je jasné, že pôvodná verzia vyzerala málinko inak. Predsa len nie je tajomstvom, že práve táto séria sa stala najobľúbenejším baránkom prísnych merítok komisie pre udeľovanie cenzúry. Na najkrajšiu scénku, ale siahnuť nemohli. SPOILER // Finálny stret s prerodom v malého Damiena tak nemá ďaleko od tých najdémonickejších scén vôbec. P.S. Neviem či sa nájde ešte niekto, ale mám silný pocit, že ten malý chlapec bol predobrazom temnej stránky samotného Toma Saviniho (viď izbičku).

Už predošlé Piatky si nezakladali na dômyselnom scenári, ale tu trvá celú večnosť než sa začne niečo diať. Mládež sa nemá o čom rozprávať a jedinú uveriteľnú postavu predstavuje kučeravý tučko s potrebou na seba poukazovať. Zvyšok tínedžerov, vrátane páriku hipisákov a tria nadbytočných motorkárov sú mimo misu. Horory nie sú o ťažkých myšlienkach, ale uspávacie praktiky k ich prednostiam nepatria. Do toho nemastná hudba, žiadna nahota a tak všetko zostáva na Jasonovi. Ten ako jediný nevyčerpal studničku nápadov a servíruje jeden originálny mord za druhým. Navyše vďaka tučkovi konečne vstúpil do hokejového tímu, čím sa stáva tento slabší prírastok v sérii paradoxne tým zásadným.

Začíname šesťminútovou rekapituláciou, aká poteší tých, ktorí nemajú v pamäti prvý diel. Príbeh nulový, prakticky totožný s minulým, len tomu teraz velí Jason, čo pre mstí smrť pani Voorhesovej. Vraždy sú nápadité, čo odflákli, smiešnu kuklu vypožičanú od Slonieho muža. Hudba opäť parádna, herecky na jedno kopyto, ale ten materiál!! Až zamrzí jeho trestuhodné nevyužitie. Svedkami sme ojedinelej detailnej prehliadky, zvyšné slečny očividne prepadol strach zo zaznamenania ich krásnych partií. Dúfam, že to dnes ľutujú. Druhý diel vo veľa ohľadoch pripomína kultovú jednotku, lenže s výnimkou nového vraždiaceho stroja, do príbehu neprináša nič nové.

Veľmi dobrý štart série. Pocit strachu sa tvorcom podarilo navodiť dokonale a z 80% za to môže zvolené prostredie. Starý detský tábor postavený pri jazere, v ovzduší dýcha čierna minulosť a navôkol len lesy a 15 kilometrová neobývaná parcela. Do okien vytrvalo bičuje dážď, počuť len cvrkotanie cvrčkov a vŕzganie starých drevených okeníc. Jednoducho miesto, kde by bol hriech niečo hriešne nevyviesť. Napätiu dodáva správne grády basová hudba, ktorá úspešne dráždi ušné bubienky a skvelý nápad s inkognito zabijakom. Väčšinu času totiž sledujeme brutálne vraždy jeho očami a bližšie sa s ním zoznámime až v poslednej tretine. Samozrejme ani tu sa nevyhneme žánrovému klišé, kde hlavná postava mohla vraha doraziť trikrát, ale nespravila. Za finálny tučný infarkt nech mu je odpustené.

Nečakané prekvapenie a najlepší Vreskot. Kričať sa samozrejme nebude, ale prvýkrát som si hon na mladú krv užil. A očividne si to užíval aj sám režisér, pre ktorého bol film nakoniec neplánovanou labuťou piesňou. Vstupná scénka je nápaditá a prekvapí hneď dvakrát. Ďalšiemu vývoju nechýbajú sadistické popravy, dokonca príde aj na vnútornosti. Craven spravil najlepšie čo mohol, doprial si pauzu, pozbieral zopár postrehov z napozeraných hororových hitov nového tisícročia, aby ich mohol vtipne okomentovať a poukázať na uberajúci sa smer. Nezdráhal využiť moderné praktiky, pohral sa ručnou kamerou, ale bez toho, aby to výslednému dojmu uškodilo. Moderný zostal aj rozparovač čo zdieľa svoje krvavé diela s fanúšikmi na internete. Ako tomu bolo v predošlých dieloch aj tu sa nevyhneme momentom, pri ktorom dostáva mozog zásah mŕtvicou. Bezbranná žena vylezie zo zabarikádovaného auta, skontroluje nápravu a v lodičkách sa vydá na útek, tiež tu máme vraha v dome, hlavná hrdinka utečie na verandu, zdvorilo prehodí zopár slov s osôbkou na verande a vráti sa za vrahom späť do domu, Bože, prečo? Ak si to preberiem ide o jediné výhrady čo ma milo prekvapilo.

Craven si chcel sériu postrážiť a nepustil réžiu do iných rúk. Lenže ani on nedokázal udržať úroveň inak priemerného prvého dielu. Zápletkou sa opakuje po Novej nočnej more, keďže sa tretí Vreskot odohráva na filmovom place, kde vezme osud hercov pod svoj ďalší psychopat. Samozrejme deti Woodsboro pri tom nemôžu chýbať. Ako to pri pokračovaniach býva zvykom aj tu sa spomína a tiež prekrúca minulosť. Už i tak prekombinovanému deju hrá na strunu nová technika frajera v čiernom, regulátor hlasu. Lenže jeho hry sú predvídateľné, úmrtia stále rovnaké a miestami ľahko komické. Po väčšinu času je film veľká zívačka a najpozerateľnejšie pasáže patria tým v ateliéroch. Aspoň, že sa tam dej usadí na dlhšie ako len pár minút a ja som nezaspal.

Do pohody, dokonca lepšie než Salvation. Je pravda, že scenár namiešal v deji riadny guláš, je pravda, že nová Sára pôsobí ako dievčatko, ktorej iba minulý týždeň vytiahli strojček a tiež je pravda, že nový Kyle zazdil po McClanovi ďalšiu dôležitú postavu, ale má to solídny spád, triky aj nápaditú akciu. Tiež to má Arnolda s novým repertoárom hlášok a čo je dôležité, ide stále o toho istého dobrého kyborga, ktorý aj s artritídou i šedinami ovládne všetko navôkol. Príbeh, ten zaujímavo mieša všetkých dôležitých zlosynov a dovolí si postaviť na ruby notoricky známe udalosti. Chcelo to odvahu prísť s podobným konceptom a na veľké prekvapenie to fungovalo. Ibaže len ako experiment, nie regulárne pokračovanie.