Paldiny

15. storočie v Británii vyzeralo z pohľadu Čiernej zmije sakramentsky príťažlivo. Máme tu kráľovskú rodinu, venkovskú spodinu, boj o moc, boj o pôdu, škriepky s kresťanstvom a politicky nekorektné sobáše. Diel-dva si dosť možno budete zvykať na atypickú zmesku toho najsuchšieho britsko-britského humoru, aby ste zhruba od polovice prvej série mohli nasávať chytro napísané dialógy s množstvom vtipných situácii a vydarených gagov. Milovníci tohto typu či ateisti majú samozrejme na ružiach ustlané, tých druhých, ak neukrižuje scéna s bufetom kresťanských predmetov, tak diel s upaľovaním čarodejníc určite. Pre mňa najlepšou epizódou zostáva "Vousy španělské královny". Čomu sa ale vyhnite je starý Nova dabing, teda ak si nechcete princa Edmunda rozhnevať hneď na začiatku. Predsa len citovaný preklad troch dabérov s potlačeným zvukom originálu na atraktivite nepridá. Po dvoch dieloch som to našťastie napravil opakovanou projekciou s novo-vydaným dabingom z roku 2008, ktorý až na jeden otáznik obstojí. Z akýchsi podivných príčin má totiž sprehádzané diely v poradí (1,4,3,2,5,6), takže pokiaľ sa nestretnete s originálnou zvukovou stopou, nenechajte sa týmto prešľapom zmiasť. Zmija sa s druhou sériou posunula o rovnú storočnicu vpred, aby nemalou mierou poškádlila dvor kráľovnej Elizabeth. A že jej to sakra sluší ukáže hneď prvé stretnutie. Rowan priostril, stáva sa sarkastickou sebavedomou sviňou, pardon zmijou, ktorá svojim presvedčivým prejavom zatieni nejedného, inak skvele hrajúceho kolegu. Vracia sa neodmysliteľná súčasť Edmundovych poskokov na čele s ešte (s)prostejším Bodrickom a štvorpercentne nevyrovnaným Percym. Prvé epizódy príjemne bavia dialógovými prestrelkami, aby od tretej s podtitulom "Brambora“ nabrala séria deštrukčné tempo, ktoré vydrží bez vážnejších zakopnutí až do konca. Práve „námornícku“ Bramboru považujem za najsilnejší diel s najlepšou epizódnou roličkou kapitána Ruma, výbornými scenáristickými nápadmi a vypointovanými vtipmi. Pre mňa najrýdzejšie obdobie Čiernej zmije plné satirického výsmechu doby aj keď potitulková scéna poslednej časti bola z môjho pohľadu zbytočná. Tretí Black Adder mal náročnú úlohu a to udržať krok s excelentnou druhou sériou. Dejstvo sa posunulo do ranného veku 19. storočia na panstvo Princa Regenta. Už vkusná úvodná znelka navodí do nálady kultivovanej doby honosných sídel, elegantných kostýmov a afektovanej spoločnosti. Samotná postava princa v podaní Hugha Laurieho častokrát irituje afektom a hlúposťou. O to viac poteší fackovací (neprekladať do angličtiny prosím) záverečný diel, kde si s Čiernou zmijou vymenia úlohy. Ešteže má seriál skvelého Rowana Atkinsona, ktorý dá svojim ostrovtipom znovu zabrať domácej kultúre, rovnako sluhovi Bodrickovi či odvekým rivalom zo Škótska a Francúzska. Po rozbiehacích úvodných epizódach je práve tá tretia s Francúzskou inváziou vôbec najlepšou, čo séria ponúka. Úvodná spŕška hlášok z baru ma totálne odrovnala, nehovoriac o scéne, v ktorej naštartovaná Zmija odkopne okoloidúcu mačku. V kocke hodnotím toto obdobie za vydarené, má veľmi silné diely (3,4,6) a pár vysoko nadpriemerných, ktorým to kazí iba redší výskyt vtipných momentov. Medzi treťou a štvrtou sezónou prišli hneď dva pozdravy od Zmijáka. Mini epizódka Roky kavalérie zo 17.storočia predstavuje Lorda Čiernu Zmiju a jeho snahu ukryť kráľa Charlesa I. pred šibenicou, aspoň tak sa to spočiatku javilo. Vzhľadom na krátku minutáž nie je čas na zbytočné odbočky, čím sa od prvej minúty spustí lavína gagov. Zmiják ako vzdialený bratranec D´artagnana nešetrí ostrovtipom, verný Boldrick tupými pripomienkami a kráľ svojou šušlavo neodolateľnou galantnosťou. Škoda len, že si námet neukradol viac než štvrťhodinový štek. Takto podaktoré tváre dostanú menej priestoru, ako by si zaslúžili. Oliver Cromwell prahnúci po hlave kráľa, by o tom vedel hovoriť svoje. Druhý z kraťasov si zobral na paškál čas radosti, splnených prianí a srdečného obdarovávania, no aspoň tak nás to učili. Dobráka Zmiju, čoby najláskavejšieho človeka Anglicka 19.storočia, určite tiež, čo pohladí po duši nejednu veriacu ovečku. Zlom prichádza s nástupom ožralého Ducha Vianoc, ktorý vyzerá ako keby vyšiel z priľahlých lesov Rockfordu, aby nechtiac vykecal, čo za čísla boli Edmundovi predkovia. Príbehovo pestrý diel ukazuje Čiernu Zmiju v rôznych obdobiach. Čoby chlapík s veľkým srdcom je viac zaujímavá ako zábavná kapitola. Zmiják by síce daroval aj poslednú obličku, ale genetické predispozície začínajúce ostrým jazykom a končiace šibalským pohľadom našťastie nezaprie. Príbehové odbočky do obdobia druhej, tretej a neexistujúcej futuristickej série sú osviežujúce a dajú zaspomínať na staré známe postavy v nových zápletkách. Tie však nedostanú toľko priestoru, aby slušná kadencia fórov hrala na pevnejších základoch a bola údernejšou. Najmenej zábavný je asi výlet do budúcnosti v rytme Gordona F, ktorý v zámerne gýčovom podaní nekladie ani tak dôraz na vtip ako na výslednú pointu. So záverečným prezretím "zlosynom chutí život viac“ však vianočné koledy dosahujú nového rozmeru a po humornej stránke naberajú na červených obrátkach. Boldrick, darmožráči, každý si príde na svoje. 4.séria je najnebezpečnejšou náložou od dôb kráľovnej Elizabeth. Zmiják tu predstavuje kapitána zákopovej jednotky, ktorého cieľom nie je sa stať vojnovým hrdinom, ale čo najrýchlejšie z vojnového frontu zmiznúť. Jeho priami podriadení mu to čakanie spríjemňujú po svojom a vo väčšej miere, než tomu bolo v minulých dekádach. Prosťáčik Bodrick je úžasný ako zvyčajne, poručík Hugh Larrie už nepôsobí otravne, ba dokonca nabral na sympatiách. Po absencii v tretej rade sa vracia Percy v koži svojrázneho generálovho poskoka Darlinga, ktorého priezvisko vyznie vtipnejšie v angličtine, a preto sa v dabingovej verzii hneď niekoľko fórov s ním stráca. Hlavnou hviezdou je znovu sarkastický Edmund, ktorý nič nestratil na svojom intelekte, snobskej povahe a suchom humore, s ktorým aj poprava nežného pohlavia vyznie komicky. Otváracia epizóda je tradične zoznamovacia, záverečná zas rozlúčková, ale čo sa deje medzi tým je explózia vyšperkovaných dialógov a ostrej satiry na armádne zmýšľanie a slepý patriotizmus. Neminie nás ani konfrontácia možno najvýraznejších komikov storočia Atkinson - Chaplin a vôbec najlepšia epizóda Vojenský Lazaret s nepredvídateľným rozuzlením a najväčším objemom vtipu na meter štvorcový. Jediné čo touto kapitolou života Edmunda obťažovalo bol neprirodzene výrazný smiech publika. Ach, keby sa dal vo všetkých sitkomoch vypnúť. Po štvrtej sérii si vypočujeme "Mám vychytralý plán pane“ ešte raz. Bestian sa s Baldrickom nechtiac vrátia v čase, aby sa zmocnili starých predmetov a popritom ovplyvnili tok dejín. Epizóda je na polhodinovú minutáž doslova nabitá nápadmi a venuje sa všetkým pre Britániu dôležitým obdobiam, ktoré Zmiják nestihol v seriále navštíviť. A či už zdecimuje Robina Hooda, odkloní Shakespeara na inú kariéru, alebo zničí vlastnú menu, ide len o zlomok toho, čo tento špeciál ponúka. Vskutku mi chýbala už len facka Johnovi Lennonovi počas duetu s uvrieskanou Yoko Ono. Hotový gejzír narážok a zbesilého tempa takmer dokonale zamaskuje jedinú slabinu a tá prichádza s hlavnou postavou. Zostáva tak veľkým paradoxom, že pri všetkých tých historických premenách zistíte, že tou najväčšou prešiel samotný Zmiják. Stále si uťahuje z Boldricka a má kopu nápadov ako prísť k bohatstvu, ale zo slovníka vypustil tie najcennejšie, toľko typické, uštipačné a neprirodzene dlhé prirovnania. To je asi jediná chybička krásy, na ktorú dočista zabudnete s jedným z najsilnejších záverov vôbec. Pri finálnej scéne a zasadnutím na trón (verte že to nie je spoiler) už len cítite zaslúžené zadosťučinenie po všetkom tej smole a odstrkovaní ústredného dua. Pár slov ku kauze dabing: áno, vypadol nahratý smiech, áno, je znesiteľnejší ako príšernosť z Novy, ale zároveň nie, nie je tak dobrý ako ten z roku 2008. Keď si to ale preložím, môžeme byť len radi, čím je viac mrších dabingov, tým bude národ jazyka znalejší. Tak a môžeme rekapitulovať. Zábavná jazda začala za kráľa Richarda IV. pomerne nesmelo, no kdesi v polovici 16. storočia chytila závratné tempo, s akým vytrvala až do konca 1. svetovej vojny. A že nikdy nevznikla V. séria zaoberajúca sa liverpoolskym fenoménom? Tento bôľ aspoň z časti zahojí prítomnosť troch bonusových epizód, kde sa cestuje do dinosaurích liet, spomína na mušketierov či spievajú vianočné koledy. A najlepšie na všetkom aj tak je, že sa dá seriál s odstupom času schuti pripomenúť. Veď prečo nie, Atkinson za 27 epizód dodal svojej arogantnej a pomstychtivej postave nepriestrelnú osobnosť, aká je toľko odlišná od tej Beanovskej a pritom sú obe rovnako funkčné, len so zásadným rozdielom. Zatiaľ čo je postava Beana pre každého, Zmija len pre určitú divácku obec.

Zaujímavý filmík čo to spočiatku hrá na drámu no postupne nasmeruje do thrillerových vôd, kde zotrvá do konca. Mne však zmena kurzu nevadila a veruže nevadila v oboch polohách. Funkčná bola zmeska emócii, kedy si otestujeme empatické závity, funkčné boli napínavé scény, kde si tá vôbec najnapnutejšia vystačí s jedným osobným počítačom a meškajúcim faxom. Jediné čo možno snímke vytknúť je mierna podobnosť s Utečencom, ja tam videl aj Nepriateľa štátu a trošku hurá finále, kde sa na hlavného protagonistu usmeje šťastena ako po štvorlístkovom opijáši. Inak slušný napínak, po ktorom mi nebolo ľúto ani vynechaného druhého polčasu parížskeho PSG. Holt, každá prestávka môže odkloniť kurz záujmu

Tá osudovosť aj pokus o posolstvo ma pocitovo minuli, ku koncu dokonca kontroloval čas, no ostatné bolo fajn. Film má podmanivý vizuál, pekne vykrojenú a mrštne ohybnú Scarlettku a chtiac-nechtiac pripomenie iné sci-fi zárezy aké máte radi.

On je zaľúbený do zmoknutého Paríža, ona sa mrzuto krčí pod dáždnikom. Je to dôvod prečo by mali skončiť s prípravami na spoločný život? Woody Allen poňal tému rozdielov vo vzťahoch originálne a využil prednosti hlavnej postavy, ktorej fantázia každú noc uniká do centra romantiky dávneho veku. Tam načerpáva skúsenosti a múdra najvýznamnejších osobností umenia, aby mal na záver svojej púte zistiť dve zásadné pravdy. Z nich som jednu predvídal a o tej druhej mohol diskutovať aj celé hodiny. Myšlienkovo silný viacvrstvový príbeh, aký mi sadol viac, než som očakával.

Tak toto bolo už pre masochistov. Jediným pozitívom je, že sa nadväzuje na predošlú kapitolu, Rick končí na policajnej stanici a s čerstvým obvinením za úmrtia kolegov. Lenže po úvodných piatich minútach scenár končí, obaja od Omegy sa rozhodnú nezávisle od seba navštíviť hotel Bodega Bay a už len bez rozmyslu behajú chodbami, hľadajú bábky, potom svojich parťákov, potom zase bábky, akéhosi votrelca čo má za úlohu už ani neviem čo a zase bábky. Skrátka nuda na tretiu a céčko ako vyšité. Úmrtia zas o hovne a zrátate ich na jednej ruke. Bábky sú už anjeli strážni a neublížia ani muche, podľa mňa aj ten čo sa zosypal do výťahovej šachty skočil sám. A čo tam zrazu robí Vader netuším ani ja. Piaty diel Puppet Master je vážne zlý a happy end aký bez vysvetlenia chalaniska sprosťuje od viny to iba podtrhuje. S biedou jedna.

Pre tentokrát sa ocitáme v prítomnosti, v ktorej sa bábky zhostia role ochrancov kvarteta tínedžerov. Dôvod je prostý, mladá krv sa má postarať o ochranu tajomstva pred bránami pekelnými, odkiaľ bolo odcudzené. Chudobný príbeh žiaľbohu nepatrí k najväčšej slabine tohto dielu. Bábky stratili všetko svoje ostrie a špecializujú sa iba na slabučkú elimináciu tria pekelných frajerov akí sa mali opätovne zmocniť slávneho elixíru. Moja obľúbená zvracačka pijavíc sa navyše objavuje len v sekundovom zábere. Chýba napätie, chýba krv, chýbajú vraždy a aj keď sa v priemere jedna na polhodinu objaví, nestojí za nič. Odporúčam sa zamerať na tú v aute, kde sa počas súboja na bočnom skle postupne zjavuje a mizne malý krvavý šrám. Jednoducho odfláknuté. Táto kapitola do Toulonových poviedok nezapadá a aj sám menovaný bol prevtelený do najtrápnejšej figúrky, ktorá sa v budúcnu dúfam už neobjaví.

Toulon sa rozhodol rozrozprávať o dávnych časoch kedy už síce nebol bohvieakým mladíkom, no plieskala s ním puberta, prevádzkoval divadlo a v laboratóriu miešal tajomný elixír života. Séria nám dorástla do najkrásnejšej podoby, príbehovo zakotvujeme v horúčke druhého svetového konfliktu a je na čo pozerať aj keď sú zrovna boje o nadvládu za humnami. Aby sa ale príslušníci čistej rasy dostali do výhody, túžia po tajomstve her Toulona, a teda oživovaní už neživého. Ten však nie je natoľko silný, aby sa im ubránil len nevinnou satirou z mini pódia, a tak musí v mene pomsty povolať zlých démonov. Samotní drevení panáčikovia sa zoskupili v plnej sile (čas pána Vardera má ešte len prísť), aby zobrali spravodlivosť do vlastných rúk, koltov, nožov, vrtákov či slizkých bozkov smrti. A ak vám náhodou niektorí bude chýbať, nezúfajte, počas filmu sa rodia ďalšie a ďalšie malé príbehy. Bábky si v nich brúsia pevný charakter a cit na prevzatie iniciatívy pri popravách. Nežiaducich postáv je tu našťastie dosť a odchádzajú krvavo a neokukanými spôsobmi. Iba taký Kovboj by mohol dávať školenia v presnosti streľby inak hroznej muške uniformovaných. Človek sa im ani nediví, prečo svoju misiu nezvládli, navyše im to kecá v angličtine a za zradu sa platí cena najvyššia, aspoň tak to kázal vodca, či?

Monster konina tak pre dvanásťročných autičkárov. Tí sa dozvedia niečo o rodine, priateľstve, životnom prostredí a profesormi im bude trojica naftových vorvaňov. Trailer predpovedal prúser, tržby ho podčiarkli no samotný film je neškodná vtákovina čo utečie ako voda, no zároveň po nej nič nezostane. Ale už len fakt, že je film v rámci svojej škatuľky zrovnávaný s ET mimozemšťanom či Willym je pre neho kompliment.

Tak sa nám to rozbehlo správnym smerom. Do hotela prichádza zopár paranormálnych odborníkov rozlúštiť záhadu predošlých úmrtí. So starým párom sa už pre potreby druhého dielu nepočíta, preto je jeden z nich odsúdený na smrť a druhý na liečbu v cvokárni. Zombie slúžka, ktorá sa minulý diel doslova vyparila z diania, už rovnako nekráča s pokračovaním. Kto, alebo čo áno, to sú bábky. Tie prichádzajú v plnom počte (i keď zvracať pijavice sa nebude) a ich ansámbel zdarilo dopĺňa príslušník SS rasy s maskou Vadera a plameňometom miesto ruky. Ďalšia trefa do čierneho je charizmatický Toulon čo si odskočí z Rumunska, aby deju dodal trošku väčší rozsah a napätiu vyššiu intenzitu. Celkovo sa o minulosti bábok dozvieme viac. So samotnými postavami je to už iná káva, netuším čo sa v zákulisí dialo, no samotná družina je časom nahradená akousi milostnou linkou a ich kapitola veľmi rýchlo bábkami končí. Popravde mi tento krok neprekážal, hlavne keď je to väčšia zábava, bábky sú pri chuti, vrážd pribúda a Toulon s neodolateľným prejavom gentlemana získava svoje malé miesto na hororovom poli.

Trošku bizarná záležitosť si prechádza hneď niekoľkými fázami. V priestoroch hotela najskôr navnadí, potom zbytočne dlho kráča okolo horúcej kaše, aby noc pred karom mohla začať očakávaná konfrontácia. Bábok tu zrovna nie je veľa, no každá vie znepríjemniť obeti život a keď sa ho rozhodnú znepríjemniť všetky naraz, film začína využívať svoj potenciál. Zápletka s večným životom a výnimočnými schopnosťami tej pätice médií je skôr pozlátko a nevyužíva sa do takej miery ako by mohla, no svoje miesto si tu nájde. Najmä pribúdajúce sny už hrajú s momentom prekvapenia. Brutalitka, nejaká tá nahota, sex či násilie je rovnako prítomné, preto nevidím jediný dôvod, prečo neskúsiť i ďalšie kapitoly tejto bábkovej série.