Paldiny

Bravúrna prácička s postavami a ich vývojom. Sledujeme rodinnú idylku o nepochopenej dcére, neukojenom otčimovi a mamke karieristke. Ich osudy sa miešajú s mladou dievčinou posadnutou krásou, popričom na nich od susedov hľadí kamerový objektív chlapca podivína aký je zas terčom nonstop buzerácie autoritatívnym papíkom. Film sa nebojí načrtnúť mnoho tém, ktoré majú od povestnej “krásy“ rovnako ďaleko ako blízko. Záleží len od uhla pohľadu, ktorý pri správnom nastavení vie vyprostiť z reťazí toho či oného väzenia. Americká krása presvedčivo zobrazuje sondu do útrap nielen amerických domácností, kde rodiny mnohokrát žijú v sebaklame až do samého konca síl / života. A pokiaľ si silný námet ešte potyká so skvelými hercami a prvotriednym štábom o zážitok je postarané. P.S. Podľa môjho skromného názoru má slečna Suvari od sexbomby veľmi ďaleko, ale to isté si myslím aj o Angeline Jolie, takže brať s rezervou.

Poctivá gangsterka. Scott dokazuje, že je v životopisných drámach rovnako doma ako Howard či Scorsese. Denzel Washington čoby ambiciózny Frank Lucas má charizmy na rozdávanie a Russell Crowe v roli šupáckeho detektíva bol snáď vystrihnutý z prelomu 60/70 rokov. Film nerozdeľuje postavy na dobrú či tú druhú stranu. Preto je zaujímavé sledovať ich vývin, ich vynaliezavosť, s tým súvisiace charakterové prednosti aj nedostatky a z nich plynúce chyby. Kolorit špinavých NY ulíc celkový obraz perfektne rámuje * * * * * Rozšírená verzia neponúka jediný dôležitý moment, pre ktorý by sa ju oplatilo uprednostniť. Predlžuje pár dialógov, v ktorých neodznie nič podstatné. Sledujeme zoznámenie sa s Miss Portoriko, neskôr budúcou pani Lucasovou. Flashback so psom predbieha pohladeniu na pohrebnej hostine, ale žeby bol preto posledný výstrel emotívnejší, sa nedá povedať. Ďalej tu je zbytočná scénka s taxikárom, ktorý dostane cez držku a žaluje detektíva. Bez patričného uzavretia. Alternatívny záver zase poukazuje na vyrovnanie dvoch svetov medzi ktorými bol po celú dobu priepastný rozdiel životnej úrovne. Menej býva viac, aj tieto scény mohli zostať medzi riadkami.

Americký nindža je nepochybne klasikou svojho žánru. Boduje nonstop akciou, tajomným a nie moc zhovorčivým Joeom a chirurgicky presným rukopisom. Hlavný hrdina sa ocitá v armáde, kde sa kujú pikle s čiernym obchodom. O korenie sa postará pár falošných obvinení. O romancu kvietok v podobe dcéry plukovníka. Šablóna teda na jednotku, a potom už len prevedenie, aké využíva miliónový rozpočet do posledného centu. Preto keď sa to vo finále zvrhne v Arnieho Komando, nejde než tomu namakanému desiatnikovi so samopalom v ruke a nábojmi ovešanými po tele nefandiť. Samozrejme je to roztomilo naivné, najsilnejší nindžovia sú prakticky kúzelníci a miznú pred očami, spod rukávu im šľahajú plamene, a keď už dôjdu kúzla, triky a sily, nezdráhajú sa vytasiť pištolku zo Star Wars. Všetko "science fiction" je ale dávkované s mierou, najviac sa tu dbá na kontaktné súboje, prestrelky s ozbrojenými vozidlami aj bez nich, malé i masívne explózie, naháňačky na armádnych nákladiakoch atď. Film si tak plní záväzky do puntíku a ja nevidím dôvod prečo nebyť štedrý.

Niekde medzi 3 a 4. K tomu slabšiemu hodnoteniu sa prikláňam len kvôli vedľajším postavám aké som od seba nedokázal odlíšiť. Preto nefungovali ich malé príbehy a ak niektorý z nich aj neskončil šťastne to so mnou nezamávalo. Zato charizma a osobnosť Chrisa Kyla je tak výrazná, že zatienila všetko navôkol, vlastne aj cieľ misie. Druhá persóna ktorú cítiť stála za kamerou. Clint vynikajúco pracoval s napätím či v kľúčových okamihoch v Iraku, tak v spálni, kam si hlavná postava často nosila prácu až domov, najsilnejší sa dokonca odohral na detskom ihrisku. Technická stránka ako inak TOP.

Čistokrvný produkt doby, vedomý si akú skupinu chce osloviť a čím ju zaujať. Mix komédie a hororu je mierne nevyvážený, ale jednotlivé pasáže sú plne funkčné. Strašidelné scény sú skutočne strašidelné a komické povedzme že komické (minimálne rozhovor s mŕtvolami v porno kine je neodolateľný). Čo ale zdvíha úroveň do vysokých čísel sú neskutočné masky. Zakaždým, keď sa na plátne objaví Jack s roztrhaným ksichtom nedá sa hľadieť inam. Rovnako premena vo Vlkolaka za “Moon“ skladky je najprepracovanejšia s akou som sa doposiaľ stretol. Potešil britský výber skladieb, ale aj hercov, čo bodujú sympatiami, v prípade sestričky z nemocnice tiež pohľadným výzorom. Jednoducho povedané keby sa na plátne v jeden moment stretol maskérsky zázrak a oná kráska, dilema je na svete. Neprekážalo ani rozbesnené finále v Londýnskych uliciach, len mi prišla kvapku odbitá posledná scéna (budem spoilerovať), kde kráska prehovára, vlkolak útočí, polícia strieľa, nahé telo padá. K filmu by sa zopár výhrad našlo, ale žiadna nie je tak zásadná, aby som Amerického vlkolaka neodporučil ďalej. Určite ide o luxusnú záležitosť, čo by nemala utiecť pozornosti.

Film mi ubehol rýchlo práve z toho dôvodu, že mal materiálu na celú trilógiu. Príbeh čerpá z minulosti a vyrozpráva nám cestu chlapíka, ktorý sa minul povolaniu a miesto olympiády, kde na prvenstvách záleží, podvolil celý život prvenstvám v objavovaní. Stal sa tak prvým človekom, ktorý položil nohu na oba póly a zároveň človekom, za ktorého by sotva niekto položil život. On sa totiž moc netajil tým, že mu na kusu ľadu záleží viac ako na vzťahoch s rodinou, kolegami od fachu, alebo ľuďmi z iných expedícii. Svet ale nie je čiernobiely a rovnako ani postavy v ňom, preto rivalita či závisť mu bola opätovaná do posledného cencúľa. Film je netradične nakrútený, mohol by som povedať, že až Weirovsky a po prvých minútach a celkom efektne spracovanom páde lietadla, kedy od neho čakáte dobrodružnú jazdu, sa skôr rozvinie v komornú drámu z obývačky, kde v pohároch vyvoniava Whisky a tle oheň v kozube. A práve odtiaľto sú nám v medailónikoch podsúvané príbehy z ciest a konferencií tohto nórskeho bádateľa a tým, že sa musia všetky naskladať do jednej celovečernej minutáže, sú servírované bez detailnejších príprav expedícií a bez rozvinutia dramatickej roviny počas nich. Preto sa môže zdať, že slávne výpravy sú položené na náhode a Amundsen dobýva neprebádané územia ako po masle, zakiaľ čo ostatní sa z výprav nevracajú. O financovanie sa mu pritom stará brat a o slávu noviny. Nečudo tak, že najzaujímavejšie momenty sa nám dostávajú spred oného kozuba či konferencií, kde je jeho výsledkami zaobchádzane pomerne nevyberavo. Film ale nepôsobí televízne ako som sa v jednom komentári dočítal, výprava a kamera sú úžasné a triky nijak nezaostávajú. Herecky vyčnievajú nad ostatnými oba bratia a režisér záverom ponúkne zaujímavý twist, ktorým myslím zmrazí pôvodné očakávania väčšiny divákov na -80 stupňov fahrenheita. Nadpriemer.

Priemerný hororík, akého zápletku prekuknete už z názvu. Aspoň že sa odohráva v domácom prostredí. Inak ponúka neoslnivé triky, krásnu neherečku Lopez a sem-tam úsmevný pohľad do tráviaceho traktu obludy. Toť vše, pokračovania už nutné neboli, ale to by zas Hasselhoff prišiel o kšeft :)

Po tom čo bol režisér kritizovaný za zdĺhavé prednášky si došlo pokračovanie hneď po niekoľko zásadných zmien. Okrem toho, že sa menej vysvetľuje a viac behá, prešlo zmenou aj uchopenie fabulových postupov. Príbeh sa pre tentokrát pohráva s myšlienkou zakoreneného stretu vedy a cirkvi, čím opäť vychádzajú navonok nečisté praktiky svätej strany. Spracovanie však upúšťa z podrobného skúmania, tento raz ide o čas, čomu je prispôsobená dynamika rozhovorov, neustály sled udalostí a pravidelný príliv zvratov. Po technickej stránke niet čo vytknúť, Howard si vyšší rozpočet aj istú voľnosť užíva ako pri masových scénach tak i sadistických popravách. Anjeli a démoni sú síce priateľskejší k divákovi, za to pre nárast nelogickostí (čerstvo ocejchovaný kňaz sa vydáva po stopách zločinca, Apokalypsa bez obetí) pôsobia menej realisticky, čím strácajú na atraktívnosti * * * * * Dlhšie hodovanie krýs na čerstvej mŕtvole, detailne zobrazená krvácajúca tepna, headshoty a bolestivejšie upálenia - to prináša SE. Iné pridané scénky ako tie s hodinkami nemajú opodstatnenie. Rovnako ako tomu bolo pri Da Vinciho kóde aj táto verzia nosí českú zvukovú stopu.

PECH, ako inak nazvať deň, kedy sa o nemú bábiku, nezávisle od seba, oprú dvaja zvrhlíci a to len cestou z práce. Nečudo, že dievča prehodnotí vzťah k pánom ako takým a bez výnimky ich začne likvidovať. A veruže žiadna diskriminácia, svojmu osudu neujdú bledé ani čierne tváre, v hľadáčiku sa objaví nevinný Aziat, svoje si užije Arab. Film prechádza viacerými etapami, začína so stiesňujúcou, dusnou atmosférou čoby Polanského Hnus vo Ferrarových farbách, so zmenou imidžu preradí v nekompromisného Taxikára, aby to v kostýme mníšky na maškarnom bále rozbalil v De Palmovu Carrie plus k tomu tri fantastické zábery. Výrazný filmársky aj rozprávačský pokrok po Driller Killerovi. P.S. Pes za nič nemohol, nezaslúžil si zomrieť, preto bol záverečný twist logickým vyústením. I keď priznávam, že som si ho rovnako predstavoval v mlynčeku na mäso. Možno aj preto, že jedno epileptické monštrum tolerujeme o poschodie nižšie. Tam ma tiež neraz prepadla myšlienka podhodiť mu zopár ružových granúl pre hlodavce.

Vojnová dráma bez vojnových momentov, založená na vzťahoch akým som nechápal. Rozmýšľam čomu to pripísať, zrejme odťažitému, neosobnému prístupu, čo si nedovolí vypestovať k postavám akýkoľvek vzťah. Nepomáha tomu ani komplikované rozprávanie, kde vo flashbackoch márne skladám čriepky zo života hlavnej postavy pred haváriou, v aktuálnom dianí zaspávam nad vyprchnutým životom zrkadliacim jeho zovňajšok. Záver, snažiaci sa dať tomuto zlepencu ucelenejší tvar, napravuje čo sa dá, na lepšiu známku ale nestačí. Dve hodiny bez šťavy záujem o príbeh dostatočne otupil.