Paldiny

Pravá a ľavá ruka diabla mala v mojom prípade iba tú smolu, že prišla až po pokračovaní. Po Malom unavenom Joeovi, na ktorého jednoducho nemohla stačiť rýchlosťou, dôvtipom, hravosťou. Ani tu však nechýbali im tak typické gagy, facky - plesky a záverečné rošambo, aké nemalo ďaleko od grotesky. Škoda len toho ležérneho tempa medzi tým, väčšia priamočiarosť by filmu isto prospela. Takto to tvorcovia hrali ešte na dve strany a poriadne ani na jednu.

Je pravda, že má Jackson nápadov na rozdávanie, no rozpočet o výške trojizbového bytu v Bratislave mu nedovolí lepších hercov, kameramana a kameru, čo pozná aj druhý filter. Takto máte pocit, že sledujete amatérsky počin mladého nadšenca, ktorý sa cez víkend vsadil s kamarátmi, že do konca mesiaca natočí biják. A tak ho treba brať, preto nebudem rýpavý, naopak skúsim vyzdvihnúť čo potešilo. Úroveň napätia z prvej polovice, výzor ufónov z druhej a dosť slušné gore z oboch. Tie si dovoľujú vychutnať motorovku, sekyrky aj 10 kilové kladivá. Škoda, že pri „garden párty“, ako keby vystrihnutej z Komanda, doľahne na film únava, ktorú vytrhne až spomínaný rachot píly. Humor majú kanibali špecifický a pre špecifické publikum. Tiež som pri ňom nechytal kŕče, ale párkrát sa škeril ako lečo na podlahe. Borec bol chlapík, čo si vkuse fixoval opaskom neposedný mozog, Beatles na cestách, tí čo videli chápu, prípadne motiváciu návštevníkov, ktorí mali v úmysle otvoriť vesmírny Mekáč. Nutne ale priznať, že Bad Taste je iba predkrmom pred šmakovným Braindeadom.

Riki Oh!, vek: 21, krvná skupina: AB, hrá na flautu a po večeroch trénuje kung fu s náhrobnými kameňmi. Zlom prichádza, keď sa jeho dievča celkom vtipným spôsobom zosype zo strechy a Riki narkomanovi, čo ju mal na svedomí prerazí nohu a päsťou ocejchuje tvár. A ak sa tu niečo myslí doslova, potom tomu tak je. Riki putuje do väzenia, kde aj Shawshank pripomína iba škôlku, ale netreba sa o ňho báť. Tržné rany si zašíva vlastnými šľachami, nerobí mu problém požuvať poltucet žiletiek a fľusnúť ich správcovi do ksichtu, či mať omotané okolo krku hrubé črevo chlapíka, ktorému to v zápale boja prišlo ako dobrý nápad. A verte, že ide iba o zlomok bizarností. Vybuchujú tu hlavy aj celí ľudia, rany päsťou prerážajú lebky ako sadrokartón, nehovoriac o finále, kde sa správca väznice premení v Gora z Mortal kombat. To, že skončí ako fašírka pomletý vo vandli je už iba detail, rovnako, že dialógy museli byť napísané dvanásťročným dieťaťom a hercov vyberali snáď z kláštora, kde nikdy nepočuli o filme. Radosť pohľadieť.

Len v americkom akčnom filme sa môže tlupa negrov beztrestne promenádovať s tankom ulicami Washingtonu. Po tejto stránke snáď ešte väčší exXxtrém, než tomu bolo minule, ale ako celok je nový Level uspokojivý. Hlášky odsýpajú, akcia slušná, zápletka blbá tak akurát a obsadenie luxusné. Ice nemôže síce rátať s Dieslovou charizmou, s drsným kukučom problém nemá, Defoe záporáka vie, Speedman ešte s dušičkou kariéry veľkého herca a Samuel drsoň ako vždy. Keď odpráskol pohľadnú dcéru ministra obrany akú už pred ním poslal Ice 2x päsťou k zemi, som sa iba šklebil na monitor. Film tak úlohu prebrať do nedeľného rána splnil a ja nemám dôvod mu kaziť už i tak nízke hodnotenie.

Asi hodinu som bol frajer a hovoril si ako muzikály nemusím a tento nie je výnimkou. Lenže to som ešte netušil, že tú druhú budem už poslušne prikovaný v dianí. To máte tak, keď dáte filmu šancu, akému nedávate šancu a on to tuší a len sa potmehúcky usmieva, lebo má v zálohe niekoľko tromfov.

... a to nebol ani zakladateľom :) Zas jeden zaujímavý životný príbeh na tému „neprestávaj veriť“. Tá už síce znie pod patronátom pruhovanej vlajky ako klišé, ale prečo nie, keď to tak spoľahlivo stále funguje. Skvelý Keaton v oboch polohách, sympaťáka, čo pomaly ukladá do kufra zas jeden nepredaný mixér i grázla, ochotného pre ďalšiu parcelu zapredať aj vlastnú babičku. Bratia – zakladatelia prakticky to isté, len v opačnom garde a so svedomím, plus minimalistické herectvo Laury Dern, zaň klobúk dole. Na malom priestore dokáže bez zbytočných slov iba s pohľadom vyjadriť ako rodinnú nepohodu, tak obyčajným stisnutím ruky chvíľkový pocit šťastia. Aj napriek tomu by som sa nebál pritlačiť na rodinnej dráme, zároveň vyslať nejakú tú inšpekciu spochybňujúcu kvalitu výrobkov. Určite bolo návštev viac než dosť, ale i tak oceňujem uchopenie filmu. Zvlášť preto, že po ňom budete mať ako posledné chuť si zabehnúť po svoj tácok.

Underground v plnej poľnej, neurvalý, surový, špinavý, pre širšie publikum nepozerateľný. Režisér si vo svojom rannom počine odskočil tiež pred kameru a do sveta podivínov zapadol. Takých podivínov, ktorých by ste za susedov nechceli. Má totiž baraniu povahu a keď sa mu zrovna v kariére maliara nedarí, štartuje novinku z Hornbachu a mastí okolie hlava-nehlava. Schytá to každý, kto mu zrovna nie je pochuti, homlesáci, čo prespávajú po krabiciach, úchyláci, šikanujúci starcov na zástavkách aj netaktní kritici jeho diel. Bonbónikom je valentínske prekvapenie pre bývalú, druhý, jeho susedia čo si po večeroch džemujú ten najplechovejší sedemdesiatkový výplach s tým najhorším punkovým spevákom aký kedy žil. P.S. pre všetkých chytrákov, zdroj dobýjania mal pripevnený na opasku. P.P.S. v necenzurovanej verzii je lesbická scénka.

Vatou poprešívané, do seba zahladené, Neymarom obsadené, afektované predstavenie aké sa záslužne snaží zbračekovať predošlé dve. A zakiaľ čo pri jednotke stačilo mozog vypnúť, tu musíte zabudnúť, že ste ho niekedy mali. Xander Cage si to pre záchranu sveta rozdá so všetkými živlami sveta, popritom stihne citovať (alebo vykradnúť?) dva tucty akčných peciek, vytvoriť si vlastný tím zabijákov a zapojiť káblovku juhoamerickým domorodcom. Ale tak, kde inde vyskúšať 4DX ako pri xXx.

6 hviezd pre 150 minútovú verziu. Tú vzkriesilo až Buenos Aires, kde celých osemdesiat rokov skrývali bez ôsmych minút takmer kompletnú verziu a po dvojročnej rekonvalescencii ju vo veľmi dobrej forme vyslali do sveta. A že si film v dobe vzniku našiel jediného fanúšika aj tým bol samotný vodca? Nenechajte sa vysmiať, žiť v tom období, absolvujem ho toľko razy čo bude možné. Nič veľkolepejšieho nebolo, komparz o veľkosti Zvolena a rozpočet, že by sa z neho zaplatila inaugurácia amerického prezidenta. A či sledujeme futuristický Metropolis, jeho bájne záhrady, alebo "len“ podzemie strojov, oči sú do korán. V momente apokalypsy a vzbury robotníkov veľké scény dosahujú až olympských rozmerov, do toho búši majestátny Ruppertzov doprovod a herci hrajú ako o život. Najmä dvojrola Brigitte Helm bola skvostne zvládnutá, jej brušný tanec na plese zbohatlíkov až hypnotizujúci, nehovoriac o mimickom potenciáli. Jej dobrý náprotivok nezaostáva a s Fröhlichom tvorí charizmatický pár. V roli jeho otca som si celý čas predstavoval Lugosiho. Obsah, ktorý sám režisér tituloval ako naivný, má veľa čo povedať aj dnes. Rozdiely medzi spoločenskými vrstvami sú priepastné, bohatí majú stále potrebu manipulovať a tí manipulovaní sa uchyľovať k viere. Pri spoločnom vzomknutí zas bezhlavo prísť o rozum a s sfanatizovaným davom znivočiť všetko navôkol. Tu musel Adolfov tep vyskočiť do astronomických výšin. Záverečný odkaz svetu "hlava a ruka potrebujú prostredníka akým je srdce" nijako nevybočuje z trendov vtedajších veľkofilmov. Vezmite si trebárs Fausta od Murnaua z 26´ a jeho "liebe“ visiace z nebies. Film, ale vôbec nepoškodzuje iba mu dokresľuje optimistickú trojbodku, pričom všetko ostatné hrá v nadčasovosť a vo všetkých ohľadoch dokonalosť.

Sovietske úrady označili film za nezrozumiteľný čo Tarkovskij vysvetlil jedinou vetou jednej z postáv "Poézia je na duchovné uspokojenie a nie pre potešenie obdivovateľov“. Myslím, že sám k spokojnosti došiel a divákovi to nezostáva než akceptovať. Jeho Zrkadlo je bohatá zmeska osobných, spoločenských a politických úvah starostlivo poukladaných do vlastných spomienok na ranné detstvo. To je také aké ho máme v pamäti, trochu nesúvislé ako keby podaktoré čriepky chýbali a boli pospájané iba našimi domnienkami. Vyjadruje sa rôznymi prostriedkami, popričom si pomáha poetickými básňami, hudbou, evokujúcou Vesmírnu odyseu a surrealistickými obrazmi posilnenými pomalými až tiahnúcimi sa zábermi aké dotvárajú zvláštne chladnú náladu. Zvláštne asi preto, že pokiaľ sa započúvate do slov, pokojného prejavu rozprávača, vyvolá vo vás pocit pohody, lenže to oči nie sú schopné prijať. Sledujú totiž popraskané omietky chladného domu, kde sa pohybujú zablátené nohy bosého chlapca, ktorý tuší, že sa nikdy nevyspí v teplých perinách a jediné šťastie si na neho počká iba v kolektíve iných "šťastných“ so zbraňou v ruke. Zvláštny a zrejme plne nedoceniteľný film.