Paldiny

Blbé rozuzlenie tomu nasadilo korunu. Až do neho si pokračovanie kráčalo podobne nad vecou ako predchodca. Preživší od minula opäť padnú do spárov magora v maske, ktorého motív už nikoho nezaujíma. Podozriví sú skrátka všetci čím stratíte záujem rozoberať desiatu konšpiračnú teóriu, tak sa radšej venujete tomu podstatnému, zabíjaniu. Film strieda svetlé chvíle (mord v kine, uväznení v aute) s tými menej svetlými. Minimálne nedotknuteľnosť pipiniek zo spolku Deta zostala záhadou. Tie vygumované babenky si vrahúň nielenže nepodal, ale si ani nevybrali žiadnu diskrétnejšiu scénku. Ako tak minúty ubiehali a niektoré ubiehali vážne pomaly, sa dostávame k spomínanému finišu čo svojim priebehom a lacnými zvratmi spraví z diváka úplného blbca s IQ 65.

Strašidelné? Ani náhodou. Priznám sa, viac ma vydesil komentár Houdiniho, ktorý prvýkrát obsahoval písané slovo, miesto počtu nominácií na Zlatú Palmu. Wes to s mladými jednoducho vedel a podarilo sa mu zakomponovať do scenára kopu slasherových narážok čím ulahodil nostalgikom (TOP scéna s údržbárom Freddym) a prešpikovať ho modernejšími hračkami, čo zas oslovilo nové publikum. Ľahko sparodoval zabehnuté postupy sériových vrážd, dodal mysleniu obetí odchovaných na hororoch “potrebné skúsenosti“, ktoré v rozhodujúcich momentoch nepomôžu, ale žáner zas o kúsok posunú ďalej. Nemôže chýbať nová šmrncová tvárička v čiernom oblečku, akej chýbalo už len zvučné meno. Lenže to by film prišiel o pointu, však. Nová hororová ikona tak bola na sveta a deväťdesiatky sú jej za to vďačné.

Tie pevecké čísla boli dosť strašné, ale inak celkom milý príbeh o holičovi čo zarezával turistov Londýna a potom ich domácim servíroval na tanieri. Kam sa hrabe Doktor Lecter. Burton vyčaroval krásnu ponurú atmosféru do akej sedí chladnokrvný Deppov pohľad. Ten síce pripomína viac sériového vraha, než chlapa so zlomeným srdcom, ale vadilo to menej ako tie krásne, na kolene napísané pesničky. Nechal by som Sweeneym oholiť toho kto rozhodol, že film bude muzikálom.

Wes zrejme nebol spokojný so zakončením série, preto zobral oprátky do vlastných rúk. Trápnym úvodom so znepokojivými pazúrikmi sa nenechajte zmiasť. To si režisér ešte len ladil nástroje, aby nám následne predviedol, že ten najväčší teror vychádza z našej psychiky. Nová nočná mora využíva schizofréniu a pomalé podľahnutie strachu, čo bola správna cesta. Veď len fakt, že skutočných ľudí môžu navštíviť ich filmový démoni je desivejší ako keď Freddy po piatykrát oživne a začne naháňať dvadsiateho príbuzného svojho vraha. Napätia je tu požehnane, výborná scénka z cintorína, bavila tiež paralela klasických rozprávok od bratov Grimmovcov s Freddyho osudom. Rovnako je výstižne zobrazené prepojenie reality a sna, kde neviete či realita vstupuje do sna, alebo opačne. Premena hercov späť v ich role tiež vydarená. Sklamaním bola maska, aká po vzore tej minulej opäť povstala z gumolínu. Tiež som čakal málinko viac mŕtvych a možno pamätihodnejšie finále. Wes ale dokázal, že si s Freddym stále rozumie a po príšernej Poslednej nočnej more doprial nesmrteľnému zlu dôstojnejšiu bodku. Už môže odpočívať v pokoji.

Že Freddyho nočné mory už nie sú strašidelné som si zvykol, ale že pri Poslednej prežijem až také trápenie som nečakal. Sny prišli o posledný kúsok nápaditosti, herci nemajú čo hrať a sám popálený poskakuje ako dáky šašo, v jednom momente dokonca lieta na metle. O nepríjemné prekvapenie sa postarali tiež vizážisti čo mu namodelovali vôbec najgumenejší ksicht v sérii. Ostatné triky sa môžu rovnať tým z Čeľustí 3, najmä z tragických 3D pokusov bolel zrak. Počas sledovania som aspoň pochopil vysoké hodnotenia predošlých dvoch epizód. Na chlp rovnaké poníženie akým si prešiel Jason X.

Ani Stephen Hopkins z vycucaného námetu nedostal viac než ďalší nezaujímavý diel. Zápletka je už riadne strelená. Alica, Freddyho posledný kat, otehotnie a sám Krueger dopuje plod špatnými vlastnosťami. Neustále hysterické záchvaty o tom, že zas len tí blázni vedia čo sa v skutočnosti deje, otravuje viac ako v minulosti. Finále si navyše ukuslo priveľké sústo, tam piata mora zlyháva aj po trikovej stránke. Pár dobrých momentov ale ponúkne, či už úvodný sexi predkrm zo sprchy, Ghost Ridera na cestách alebo rozšklbanie komiksáka. Tiež filmu zvyšuje kredit orchestrálna hudba, aká miestami navodí až mystičnú náladu. Lenže čo z toho, že je dezert fajn, keď hlavný chod stojí za starú bačkoru. Aspoň boli s Hopkinsovou prácou spokojní producenti a zverili mu druhého Predátora.

Nenechajte sa zmiasť rokom vzniku, Don's Plum sa natáčal v období 95 až 96, čo prezradí aj mladý vzhľad zúčastnených, ale tým, že rozpočet predstavoval priemernú mesačnú mzdu občana SR sa predstavil publiku v roku 2001. Film je experimentálny, v čiernobielom háve a veľmi ťažký na sledovanie. Takže fanúšikom DiCapria či Maguireho odporúčam, len ak sú otvorení nezávislej tvorbe v štýle Abela Ferraru, alebo prvotín od Martina Scorseseho. A tým nemyslím filmy ako Taxikár alebo Zúrivý býk, ale festivalové snímky Kto mi to klope na dvere. Narozdiel od Scorseseho prvotiny ma tento výlet do baru bavil o čosi viac. Máme tu štyroch mladíkov, čo sa každý večer stretávajú v tej istej putike a vedú krčmové rozhovory na tému drogy, sex a každodenné zvyklosti. Zakaždým prichádzajú v spoločnosti náhodnej neznámej, neváhajú sa do krvi pohádať, pourážať kadekoho v okolí, dokonca aj samých seba. Vedia sa správať ako tí najväčší chrapúni, aby za chvíľu oľutovali svoju impulzívnu povahu. Film využíva zvláštny spôsob sebareflexie a to monológmi pred zrkadlom na verejných toaletách. Trefne zvolená bola tiež hudba, aká z počiatku využíva jazzovú barovú kapelu a neskôr sa pripomína v bezdialógových pasážach. Body strhám za to, že nie všetky témy boli zaujímavé a tiež som názoru, aby barové rozhovory zostali v bare. I keď sledovať svojich obľúbencov v úplne odlišných roliach ako som zvyknutý bolo príjemným osviežením. Navyše sa blysli fantastickými výkonmi a ja som na druhý deň dostal chuť si film pozrieť znovu.

Freddyho ostatky sa prebrali k životu, aby vyprevadili zo sveta všetky nesympatické deti. A že ich tentokrát bude, dokonca aj preživší od minula, čo mi v treťom diely nevadili, sú na odstrel. Aspoň má chlapík v klobúku dostatočne vysoký apetít a morduje vo veľkom. Príbeh, alebo jeho vyústenie predstaví novú zbraň voči nemu, ale to je zhruba všetko. Vládcovi chýba vlastný výraz a točí stále o tom istom. Masky si udržiava na úrovni, v dynamike rovnako nepoľavuje, ale už na úkor stiesňujúcej atmosféry, ospevovaný humor tiež nesadol. Vo veľa ohľadoch mi tento prírastok pripomenul rýchlokvasku s podtitulom Freddyho Pomsta. Po nabudení trojkou krok-dva späť.

Boyle natočil film s pravdivým posolstvom, ktoré najlepšie charakterizuje postava atraktívnej Francúzky čo je atraktívna len do momentu kedy stratí svoju nedostupnosť. Táto metafora sa dá preniesť na všetko a aj ten raj čo hľadáme až takým ternom byť nemusí, ba dokonca môže priniesť veľmi drsné vytriezvenie. DiCaprio si za svoj výkon síce odniesol nomináciu na malinu, ale práve týmto počinom ukázal akým smerom sa bude jeho kariéra ďalej vyvíjať. Dôkazom toho je, že odvtedy pri výbere ani raz nezakopol. Tilda Swinton je total asexuálna žena a do role chladnej a bezcitnej vládkyne sa hodí dokonale. Režisér Boyle svoju Pláž veľakrát pohovoril, ale myslím si, že zbytočne, je to skvelý film.

Parádny reparát za mizernú Freddyho Pomstu upustil z vtieravosti a začal stavať na desivých základoch. Svoje účty si v ňom vyrovnáva Nancy, čoby odborník na zdravý spánok, ktorá sa rozhodne pomôcť deťom v cvokhouse. Tým ako inak nikto neverí a sú ľahkou korisťou Freddyho nevyspytateľných hier. Okrem poctivého strašenia sa nám dostáva pootvorenia jeho minulosti, množstva napätých okamihov, jedného bujného poprsia a ľahkého rockového soundtracku, po ktorom som si hneď musel pustiť Savage Amusement. Kasting vyšiel, deckám som ich pohnuté detstvo veril a rovnako ma štvala tá studená ropucha čo liečila nespavosť sedatívami. Bojovníci zabojovali a dostali sa mi pod kožu viac než sa to podarilo Kruegerovej prvotine.