Paldiny

Zviazaný Bruce Willis s nohami vo vedre s betónom, nad ním stojaci Dustin Hoffman, po schodoch kráčajúci Steve Buscemi s vystrašenou Nicol Kidman a všetko mlčky sleduje kto? Billy Bathgate. Chlapec, čo opustil starý život, priateľov, priateľku, mamku zarábajúcu 4 doláre týždenne, aby skúsil šťastie v inom type rodiny, aby spoznal iný typ žien, ktoré neholdujú spodnému prádlu, ktoré si nechávajú hovoriť madam aj po tom čo s nimi strávite noc. Moc vydarená gangsterka, ku ktorej som sa dostal čiste náhodou a ktorá neprávom zapadla prachom. Skvelé obsadenie sľubuje skvelé predstavenie, príbeh o upadajúcom bossovi drží pozornosť a mladý Billy sa medzi veľkými rybami nestratí. A síce by som si vedel predstaviť väčšiu drámu najmä pri zmene kabáta, tiež sa nebál pridať pár minút charizmatickému Tuccimu / Lucianovi, som spokojný. Nicol pohladila zmysly, mafiánske prostredie nekŕmilo slzami, bolo nekompromisné a záverečná pointa zrozumiteľná.

Birdman je jeden z tých počinov aké sa rovnako ťažko hodnotia ako komentujú. Film sa satiricky vysmieva pažravosti publika po senzáciách a záľube v jednoduchosti. Výber témy o Birdmanovi, ktorý kedysi bodoval čoby komiksový hrdina a na jeseň života sa snaží dať svojej práci väčší význam nebol náhodný. Jeho cesta filmovým svetom popisuje všetky atribúty aké vplývajú na duševný stav, nevynímajúc verejnú mienku, či tenkú hranicu medzi súkromným a pracovným životom. Iñárritu je úžasný režisér a štýl, akým snímok natočil to iba potvrdzuje. Od prvej minúty sa divák potýka so šikovne kamuflovaným strihom a má pocit, že film sleduje v priamom prenose na jeden dlhý záber. Po polhodine sa už aj on stáva súčasťou deja o čo je silnejšie spojenie s postavami. Nemálo ma na tom zásluhu aj drumový pochod a bezchybný výber hercov. Režisér sa občas príliš necháva uniesť náladami hlavnej postavy, čím sme svedkami surrealistických vízií z akých na mňa minimálne prelet ponad mesto pôsobil rušivo (vyjmúc komiksového zúčtovania, to bolo parádne). Rovnako by som pristál uchopiteľnejší (čítaj kontroverznejší) záver aký by dokázal podobne šokovať ako trebárs županová scéna pri finálnej generálke. V každom prípade zvláštny film, ktorý by v rukách iného režiséra nemusel pôsobiť tak príťažlivo. Práve v Iñárrituovom podaní má Birdman po filmovej stránke veľa povedať, čo by určite dal za pravdu aj najpovolanejší kritik nosiaci meno Tabitha Dickinson.

Pokiaľ máte v pamäti predošlé filmy, kľudne preskočte päť minutovú rekapituláciu. Od súdneho dňa ubehlo cca 30 rokov a svet je v ruinách. Aj napriek tomu má Ceasar status spasiteľa, akého prioritou zostáva udržať mier medzi preživšími. To ale vydrží iba dovtedy, kým sa jeho kroky neskrížia so stále nasrdenými pozemšťanmi, po tom čo chce v archíve vyhľadať staré nahrávky. Vidíte sami, dej hodný tak jednej epizódy o 45 minútach navlečený do celovečerného filmu. Navyše až do gorilieho sprisahania, celkom nezáživného. Počas neho dôjde na porušenie železného pravidla a nepotrvá dlho a aj na očakávanú bitku. Tá je hlučná, explozívna a celkom pôsobivá. Samozrejme, že pozornejšiemu oku neuniknú opakujúce sa výbuchy, jeden strom padajúci 4x, ale podstata zostáva rovnaká. Na plátne to ožije práve vtedy, keď sa na ňom začne zomierať. Hovorte si tomu paradox, ale tu to funguje. Postavy viac-menej podľa šablóny (dobrý / zlý) a do väčšej hĺbky je vykreslený zas len ten Ceasar. Opičiak má však dostatok charakteru a ten prekvapujúco zastaví až trpko - kyslá pointa prinášajúca zistenie, že tie rasy sa od seba až tak nelíšia * * * * * Pridané minúty rozšírenej verzie iba zapájajú do deja budúcich nebešťanov a ich atómovú hrozbu. I keď dôvodom bolo asi ospravedlniť najslabší článok opičej série, ja o toto gesto nestojím. S pôvodným zostrihom tak dojem ucelenejší.

Predstavte si, že transplantujete mozog z ochrnutého mafiána do zomierajúceho tela vysokoškolského profesora, ktorý to vďaka zákroku prežije. Čo sa dá čakať, že si pamäť spomenie na starých nepriateľov, ukrytú buksu dolárov a hlavne mu nebude príjemné byť na vodítku lekára a mimochodom kamaráta profesora, čo sa k tejto bukse rovnako snaží dostať. Zdá sa to komplikované ? Možno hej, no v celku ide o klasickú hororovú story, ktorá sa zaoberá prapodivnými operáciami a dnes už pôsobí viac ako kriminálka. Karloff tu hrá prvé husle, lekára, na ktorého dôjde mráz a druhý do partie Lugosi, len ďalšieho mafiána, ktorého treba odpratať. Popravde viac by som si ho vedel predstaviť práve v roli Jekylla/Hyda a myslím, že Bélu tiež mrzelo, že mu prischlo len pár scénok a nedostal šancu ukázať svoj um pre dvojrolu, akú si vyslovene prial raz stvárniť. Od všednosti sa snímok vymyká iba na začiatku, kde dôjde na inovatívny krok, prerozprávanie scény aká dá zmysel až na konci, tiež predstaví rozprávača príbehu, ktorý bude čítať zo stránok denníka a potom záver, kde sa v školskej aule zobrazí pochod mŕtvych duší, možno jediná hororová pasáž filmu. Ale dalo sa, s Lugosim v spomínanej roli by to bolo určite za 4*.

Popravde, viac mi to šmakovalo v 15tich, ale aj tak stretnutie po rokoch prebehlo bez komplikácií. Zoznamovacia časť, potulky svetom upírov či samotná čistka po baroch a metrách svižná, vtipná, choreograficky prepracovaná. V momente ako sa začali skladať zväzky Biblie, vyvolávať mesiáši a odchytávať vyvolení to už odsýpalo pomalšie. Celkom by ma zaujímala kratšia režisérska verzia, práve tých 10-15 minút, kedy klipkali oči asi najviac, by som sa nebál vypustiť.

Veľmi zvláštne sci-fi aké nemusí sadnúť každému. Priznám sa, že ma pri prvom pokuse zhypnotizovalo do spánkového režimu, pri druhom som sa márne pokúšal pochopiť čo sa nám snaží Ridley zdeliť a pri treťom sa do tej nezameniteľnej atmosféry zamiloval. Ponurosť, vycibrené exteriéry a netradičná hudba sú len pevné základy inak silného príbehu o nádeji v prežitie a chlade, ktorý bol kedysi niečím iným. Neustále upršané počasie len korešponduje stav mysle ľudí, ktorá stratila vieru v lepší zajtrajšok a použité zvuky iba nepríjemne hypnotizujú tú našu. Blade Runner je sci-fi, ktoré sa dá buď zavrhnúť (jednoduchšia cesta), alebo precítiť a poslušne pred nim smeknúť klobúk. Tú druhú cestu dosiahne divák tým, ak pristúpi na režisérovu hru, potom zostáva len otázkou času kedy zachytí odkaz aký je vo svojej podstate krásne čitateľný. Chcem však upozorniť na dabing, ktorý sa zakotúľal do Finálneho zostrihu, no nie je ním. Nevynecháva oný zbytočný monológ hlavnej postavy, preto až uprednostnením originálneho znenia sa dostanete maximálne pod kožu tohto magického diela.

Nový Runner ide v rukavičkách s originálom, odkazuje naň, používa jeho finty kamerové, zvukové aj rozprávačské, lenže v sumáre prináša iba melanchóliu na objednávku. Chýba mu rovnako ako replikantom duša a vďaka tomu sa nedostane pod kožu, nech sa kvapky dažďa, vločky na oblohe a Zimmer snažia ako žeraví. Na tak dlhú minutáž otvára iba každé piate dvere od mesta a bojí sa ísť do vnútra konfliktu. Neprezrádzajú sa motivácie ani minulosti kľúčových postáv a zostáva tak čas iba na filozofovanie Leta, smutné oči Goslinga a charizmu Forda. Táto Látka by si zaslúžila rovno celú trilógiu, alebo ju nenačať vôbec. Podobným uchopením pôsobí zápletka s jediným zvratom príliš povrchne a zadné vrátka tvorcov v prípade neúspechu až moc otvorene. Vznik pokračovania kultového sci-fi ale neurazilo ani nenaštvalo, teda až na zbytočne doslovnú záverečnú scénku. Tvorcovia to mali seknúť na schodoch ako Ridley kedysi pred dverami.

Toto si Blade nezaslúžil. Trinity je maximálne impotentný diel čo do príbehu, postáv aj hlavného záporáka. Tým nie je nik iný, než novo vzkriesený hrabě Dracula a nutno priznať, že je vôbec tým najhorším Draculom s akým som sa stretol. Nie je ničím zaujímavý, nevzbudzuje strach ani rešpekt, uteká z boja ! a po väčšinu času je na smiech. Rovnako tak dopadol nový tím Denného tvora, kde sú komplet do jedného plochí až hrôza, pričom taký Maxi King v podaní Reynoldsa je trápnosť kráľovská. Čokoľvek vypustí chce byť strašne cool a vyznieť drsne ("ten čokl má větší péro než ty // sledovací čip mám v levé půlce zadku, ne v pravé, počkejte mezi půlkami"), chudák, nevyjde mu jediný vtip. Popritom až do momentu odchodu sympaťáka Chrisa bolo všetko v poriadku, akcia mala gule, Blade zatykač a upíri boli na ťahu. Lenže kdesi sa to skazilo, nastúpil spomínaný trápny tím, trápny Dracula, neschopní upíri a spojenie so "živými" vyšumelo do prázdna. Keď som predošlé kapitoly prirovnával k šachovej partičke, smutne konštatujem, že z očakávaného útoku sa nik nevrátil živý, zostal iba kráľ a ten sa vzdáva bez boja. Najslabší diel, kde sa dá pozitívne hodnotiť iba hudba a otváracia plus finálna akcia.

Na úvod vtipný dialóg s Karlom Rodenom:"Pane Kuno, jste člověk ? Ne, právník“ Blade 2 som scúcol ako malinu a všetky zásluhy berie Toro. Konečne tomu dodal potrebné odľahčenie, nebál sa pritvrdiť na drsnosti a popritom nevynechať pútavý príbeh čo popri všetkom vytasí po páre zvratov, zároveň privedie k životnej pravde, nepriateľ tvojho nepriateľa je stále iba nepriateľom. Masky výborné (pitva !), triky obstojné, teda až na dva momenty ako keby vypadnutými z počítačovej hry (hovorím o šermiarskom súboji z úvodnej pätnásťminútovky) a akcia, tá je nadupaná. Wesley to tam mastí hlava - nehlava a najmä nie je sám. Na scéne sú ďalšie dve silné rasy, plus zapredaní ľudia, čo sa rovná hromade nebožtíkov. S touto upírskou trilógiou ma napadá spojenie so šachom, zakiaľ čo v prvom diely figúrky iba zaujali svoje pozície, v druhom sa vydali do útoku. Uvidím, či Trinity prinesie vytúžený mat.

Teta Edna na streche mi privodila záchvat smiechu, zvyšok skôr priemer. Film mal navyše skončiť na parkovisku pred zábavným parkom, to čo sa dialo v ňom a za príchodu hliadky už bolo nasilu a za hranou.