ti88na

Dávam jednu hviezdičku za nádhernú Nórsku krajinu. Myslím si však, že aj Nóri si radšej pozrú starú českú klasiku. Ale zase prečo by mali potrebu vytvárať takýto remake!? Pozrieť sa to dá, keď už fakt nie je nič lepšie, no stačilo mi raz. Človek si hneď viac váži starú dobrú Popelku, hoci už stokrát videnú. Ak sa Nórom páči viac táto ich, plná politickej korekcie, tak prosím. Rozprávke absolútne chýba atmosféra, podmanivosť, hudba je nevýrazná, rovnako ako herecké výkony. Hlavné postavy si ma vôbec nezískali a za najlepšiu musím označiť macochu, ktorá, čo do temnosti, tú našu prekonala. A nie ani tu sa nedočkáme sladkého bozku Popolušky a princa, ale nejaký bozk tam predsa len bude :)

Možno keby som predtým nevidela taliansky originál, moje hodnotenie by bolo vyššie. Skutočne nie je tomuto počinu veľmi čo vyčítať. Obsadenie aj herecké výkony sa mi veľmi páčili. Problém je v tom, že je to kópia. Úplne presná, takmer až doslovná, ale stále len kópia. Škoda! Keby sa tvorcovia len inšpirovali a priniesli niečo nové, hoci by to bol aj risk, že to nedopadne dobre, ale aspoň by sa nejako zapojili ako autori, nie len ako prekladatelia.

Prvý diel ma celkom bavil, nebola to žiadna sláva, ale funkciu vypnutia mozgu to splnilo. Zato tento druhý už nedokázal upútať ani ako reklama na Chorvátsko, aj vzhľadom k tomu, že bežný človek sa skôr stotožní s Účastníkmi zájazdu ako týmto okázalým luxusom. Príbeh bol kde? Malo to vôbec nejaký príbeh? Ani som si nevšimla čo je blbé. Kvôli nepochopiteľnému predabovaniu ma nebavil ani Maštalír, ktorý zábavu ťahal v prvom diely. Pritom najviac sa mi žiadalo predabovať Pauhofovú, ktorá sa nedala počúvať a neskutočne ma iritovala. Záverečný indický tanec som už ani nemala snahu pochopiť.

Milé prekvapenie. Vlastne mi takéto dobrodružstvo už veľmi chýbalo a pobavilo skutočne aj na druhé vzhliadnutie. Hudba úplne skvelá, postavy sympatické...Dwaynovi dokážem odpustiť všetko a tu ani nebolo treba. Hoci mi oči mierne krvácali od toho digitálneho balastu, ale klady prevážili zápory.

Čo dodať. Z kina som vyšla s úsmevom od ucha k uchu, sadla som do svojho Suzuki Swift a s patričnou dávkou fantázie a doznievania filmovej eufórie som sa cítila ako za volantom GT 40. Išla som odvážnejšie a aj ten motor znel akosi inak...krajšie a hlasnejšie. A keď vo vás film zanechá takéto pocity nemôžte mu dať nižšie než maximálne hodnotenie. Le Mans ´66 je skvelým zážitkom nielen pre fanúšikov automobilového športu, medzi ktorých ja určite nepatrím. Patrím však k fanúšikom Christiana Bala, Matta Demona, športových drám a tých emócii, ktoré sú pre tento žáner typické a tu sa mi všetkého dostalo v miere vrchovatej.

Už dávno som tak bez zaváhania nedala plný počet bodov, ale tu to jednoducho nejde inak. Černobyľ je tak realistický a autentický, že som tú rádioaktivitu cítila doma v obývačke. Táto neuveriteľná tragédia ľudského zlyhania a arogancie si lepšie spracovanie ani nemohla priať a my spolu s ňou. Dokonale vystihnutá atmosféra vtiahne do deja a nepustí až do samého záveru. Seriál je veľmi obsažný a vysvetľujúci, nezameriava sa len na udalosti bezprostredne po katastrofe, ale dozvedáme sa aj, čo sa dialo ďalej a napriek zložitosti problému myslím, že musel každý pochopiť, čo sa vlastne stalo a aké boli príčiny a to nemyslím len ľudské zlyhanie, ale aj čo sa technickej stránky týka. To veľmi oceňujem. Emócie sú podávané v akurátnych dávkach, nemala som pocit, že sa zbytočne tlačí na pílu aj preto som skôr ako dojatá bola nahnevaná na tú bezbrehú hlúposť ľudí, ktorí mali moc a absolútne pomýlený rebríček priorít, konanie posudzované podľa toho, či by bol drahý súdruh Lenin na nás v tejto chvíľu hrdý. Dnes sa to zdá smiešne, ale vtedy tak ľudia skutočne rozmýšľali a podľa toho jednali. Neostáva mi len poďakovať producentom, tvorcom, hercom a všetkým, ktorým stoja za vznikom tohto skvelého seriálu.

Aká to radosť po predchádzajúcom trápení. Hneď ma aj oči menej pálili od toho digitálneho hnusu, keď som cítila ako sa film z ľahkosťou nesie na zábavnej vlne, neberie sa smrteľne vážne a aj ten retro nádych sa mi veľmi páčil. Zábavná parádička, ktorá mi ubehla ako voda a je príjemným osviežením v celej tejto už trošku otravnej sérii.

Čo sa dá k tomuto napísať. Stačilo by aj veľké sklamanie, hoci aj očakávania boli malé. Od Jo Nesba som už čítala niekoľko kníh, Snehuliaka nevynímajúc, jeho štýl mám rada, no aj tak som do kina išla odosobnená od knižnej predlohy, pripravená neodsudzovať, ak všetko nebude ako v knihe, veď koniec koncov, tak to býva väčšinou vždy. Že sa ale budem 2 hodiny dívať na treťotriednu kriminálku bez atmosféry a akéhokoľvek náznaku napätia....že jediné, čo na filme ocením sú krásne zábery na zasneženú krajinu...Nuž, Harryho Hola, by mali filmári radšej nechať odpočívať v stránkach kníh, kde mu to svedčí podstatne viac.

Logan: Wolverine vo mne zanechal dosť zvláštne pocity. Dejovo dosť slabé, cestovanie sa strieda s náhodnými gýčovými stretnutiami a krvavými, surovými akčnými scénami. Nude sa skrátka pri takej dlhej stopáži nedá vyhnúť. Okrem toho je film tak príšerne depresívny, že si ho už nikdy nebudem chcieť pozrieť.

Teda, takú krásnu fantasy romantiku som už veľmi dávno nevidela a moje srdce plesalo od samého začiatku až do konca. Krásne vizuálne zvládnutá fantasy o drakom unesenej princeznej ženíchovi rovno z povrazu. Naozaj sa tomu dá vyčítať len to, že film neponúka žiadne dejové prekvapenia, podobné zápletky sme už videli veľmi veľa krát, záleží skutočne len na kvalite spracovania, a tu sa to ruským filmárom veľmi podarilo. Dvaja hlavný hrdinovia boli mimoriadne sympatickí, a tak som im držala všetkých 10 prstov, hoci som aj vedela, že im to vyjde. Vyzdvihnúť musím hudbu, ktorá bola nádherná a film dvíhala o level vyššie. Dračia nevesta je vydarená rozprávka, ktorej sa rozhodne oplatí dať šancu.