ti88na

Po prvých dvoch dieloch som si Ip mana celkom zamilovala, ale tretím jeho príbehom som už nebola až taká očarená, hlavne preto, že chudobnosť deja bola najväčším problémom filmu. Súbojov bolo síce viac, ale čo z toho keď sa mi zdali síce efektné, ale aj dosť umelé a záverečné battle nemalo takmer žiadnu atmosféru. A to som sa naň dosť tešila, keďže ma Max Zhang celkom zaujal. Tu u mňa skôr vyhral súboj vo výťahu alebo potom s absolútne zbytočnou postavou Mike Tysona. A hoci to vyznieva dosť kriticky, aj táto Ip man story ma koniec koncov potešila a bavila.

Bohovia Egypta sú predigitalizovaná hovadina postavená na recyklovaných základoch toho najhrubšieho a najobohranejšieho klišé, aké si dokážeme predstaviť. Napriek tomu však nebudem až taká prísna, lebo ma film dostatočne pobavil a môj obľúbený z Lenistrovcov, čo by Horus bol celkom znesiteľný.

Priznávam, že som Ben Hura mierne nadhodnotila, ale ten zvláštne príjemný dojem, ktorý vo mne zanechal, skrátka neviem si pomôcť. Film je nekonečne dlhý a nebolo možné pozrieť si ho naraz. Prvá polka má síce nijak neuchvátila, ale zaujala ma dostatočne, aby som si vzápätí pozrela aj tú druhú, ktorá bola fantastická, po všetkých stránkach takmer dokonalá. Charlton Heston ma nikdy príliš neoslovoval, skôr mi bol dosť nesympatický, ale tu ma jeho herecký výkon nadchol, a nielen jeho ale aj ostatných zúčastnených. Príbeh je úchvatný a to prelínanie s príbehom Ježiša Krista, sa mi veľmi páčilo. Niekoľko silných momentov mi vyhnalo slzy do kútikov očí, a tie jazdecké preteky mi zatajovali dych. Som veľmi rada, že som sa do tohto legendárneho filmu po dlhom odkladaní pustila, skutočne to stálo za to.

Osem hrozných to fakt sedí, ale že slovo hrozný použijem aj na film ako celok som nečakala. A ešte ma napadajú prívlastky nudný, blbí a prázdny. Toto ako Tarantino myslel vážne, lebo ja som sa už skoro radila medzi jeho fanúšikov, ale zrejme s tým ešte počkám, pretože ani ako vtip to nebolo podarené. Prvú polovicu som myslím z časti aj predriemala, taká bola o ničom a k tej druhej o ničom polovici sa pridali len účelné krvavé scény, ktoré mi v Tarantinovych filmoch nikdy neboli pochuti a brala som ich ako trpené zlo, no tu naviac pôsobili len tak z nutnosti, aby boli, aby sa pobavil niekto kto ich má rád a prebral ten, koho uspali tie nekonečné kydy o vojne severu a juhu alebo čiernych proti bielym. Nejakú Morriconeho hudbu som akosi prepočula, takže ďalšie Vtedy na západe sa rozhodne nekoná a nekoná sa ani ďalší Divoký Djago, ktorý mi poslúži v tomto prípade ako náprava po pachuti, ktorá mi zostala po pozretí tohto nekonečného a nezáživného filmu.

Skoro až tragický pokus o psychologickú drámu reznutú temnou kriminálkou, ktorý ma 2 krát uspal. Kvalitné herecké obsadenie nestačilo pozdvihnúť chabý námet a urobiť z filmu viac než len 2 hodiny trvajúcu nudu.

Dáždnik patrí medzi moje obľúbené klasiky, ktoré si rada pozriem, zlepší mi náladu milým dejom, krásnou zvukomalebnou slovenčinou a skvelými hereckými výkonmi. Zároveň aj rozosmutnia, lebo všetky spomínané klady sa už nikdy v našich filmoch neobjavia.

Na filme, by som našla niekoľko nedostatkov a objektívne by som musela dať o jednu hviezdičku nižšie hodnotenie, ale téma ktorou sa Hoříci keř zaoberal sa ma dotkla. Najviac tým, že niektoré praktiky využívané mocou sú stále aktuálne a nevymizli, hoci už prešlo 25 rokov od revolúcie, ktorá k nám mala priniesť demokraciu. Veľkou výhodou je aj to, že nič podobné, čo by sa zaoberalo podobou témou som nevidela, takže film mal pre mňa aj informatívnu a výpovednú hodnotu.

Želary ma nikdy svojím obsahom nelákali, ale teraz som využila ponúknutú možnosť od našej verejnoprávnej a podívala som sa. A bola som užasnutá. Neskutočne nádherný príbeh Elišky v podaní Ani Geislerovej ma úplne vtiahol a nevnímajúc dlhšiu stopáž, som si ho vychutnávala až do samého konca, ktorý ma strašne naštval. Celý čas som tým dušiam, ktoré sa nechcene spojili a patrili k sebe, prijala happy end, ale nie museli to spraviť tak, aby som zase revala pomaly nahlas a bola nešťastná a nasraná na krutosť osudu.

Čakala som úplne niečo iné, ale to čo sa mi dostalo bolo celkom milé prekvapenie. Kokteil drámy a komédia, čobyť pre mňa nezlúčiteľných žánrov, sa tu podaril namixovať veľmi dobre, no nie dokonale. Austrálske zapadnuté mestečko aj s jeho obyvateľmi si ma okamžite získalo a inak to nebolo ani u hlavnej hrdinky, ktorú bravúrne stvárnila Kate Winslet, vážne bolo radosť sa a ňu pozerať. Účinkovanie Liama Hemswortha som však akosi nepochopila, hlavne v danej úlohe. Hoci jeho orangutaní výraz tváre bol miestami potlačený, ku Kate sa absolútne nehodil, ani vekovo ani herecky. Tak ako žánrovo pomiešaný je tento film, aj divák po jeho pozretí zostane trošku so zmiešanými pocitmi, ale našťastie v tomto prípade v dobrom slova zmysle. Celkom rada si ešte niekedy Dressmaker zopakujem.

Také nádherné snúbenie romantiky a komédie sa len tak nevidí a priznám sa, že po celý čas už niekoľkonásobného pozerania tohto filmu sa buď blažene usmievam, alebo nahlas rehocem. Skús ma rozosmiať sa už nadobro zaradil medzi moje top romantické komédie a zároveň medzi naj filmy s Adamom Sandlerom aj Jennifer Aniston, ktorí tu pôsobili neskutočne v pohode a hralo im to spolu jedna radosť. Detský hrdinovia boli roztomilí a dokonca aj vtipní, prostredie Havaja úžasne oddychové, tak ako aj tento skvelý počin Dennisa Dugana. Za mňa plných päť.