MaxForValue

Toto nie je Stážista, Prázdniny či akákoľvek z klasických Meyersoviek. Dcéra legendárnej autorky, režisérky, scenáristky a producentky sa vo svojom debutovom celovečerom filme vybrala trochu inou cestou. Má to niečo z Allenovskej roztomilej nostalgie, Meyersovského milostného trojuholníka, ktorý vidíme v pätnásť rokov starej klasike Something's Gotta Give (vtedy Nicholson-Keaton-Reeves, dnes Witherspoon-Sheen-Alexander), no predovšetkým je to dospelejšie, uvedomelejšie. Kto pôjde na tento film ako na klasickú romantickú komédiu, bude možno na konci prekvapený tým, čo videl, pretože ono je to vlastne film o dospievaní ľudí v rôznych vekoch. Tínedžerka riešiaca svoje problémy z úskosťou, mladý muž hľadajúci odpoveď na to, čo znamená byť dospelý a potom Alice (Reese), ktorá sa snaží vymotať z kruhu ex-manžela a mladého milenca. Je to vtipné, je to funkčné, má to adektvátnu pointu. A samozrejme, Reese to tiahne od prvej minúty. Silné 3*

Jeden z najslávnejších Pavarottiho recitálov s geniálnym Jamesom Levinom, ktorý tu pôsobil ako skutočný Maestrov partner, nezápasil s ním. Výborné publikum, výborný Pavarotti, skvelé precítené interpretácie, za mňa jedine maximum.

V budúcom roku uplynie dvadsať rokov odvtedy, čo Christopher Nolan uviedol strednometrážny čiernobiely film pod názvom Following. Natočil ho v polo-profesionálnych podmienkach za $6.000 a niektoré obrazy sa dokonca natáčali v dome jeho rodičov. Nolan však už týmto raným filmom ukázal, že v ňom drieme obrovský talent. --------------- Dnes sa rodákovi z Londýna klaňajú komiksoví fanúšikovia za to, že sa mu podarila po Schumacherovom nepodarku vzkriesiť značka menom Batman. Nolan režíroval aj jeden z najlepších science-fiction snímkov histórie, Interstellar. A najnovšie sa pokúsil i o príspevok do žánru vojnovej drámy. Teda žánru, ktorý sa v posledných rokoch nachádza skôr na periférii záujmu režisérov. --------------- Je to spôsobené zmeneným diváckym vkusom, veľkými nárokmi na rozpočet (Dunkirk stál $150 miliónov, len o $15 miliónov menej než Interstellar) a aj samotnou náročnosťou, ktoré filmy tohto žánru prinášajú, kedy je niekedy veľmi jednoduché skĺznuť do umelého pátosu a nechcenej paródie. Taký však Nolanov Dunkirk nie je. Treba dodať jedno, našťastie.--------------- Najsilnejšou stránkou Dunkirku je to, že to nie je typická vojnová dráma. Nolan pre rozprávanie príbehu nevyužil klasickú, ale netradičnú nelineárnu („skladačkovitú“) štruktúru, čo v tomto žánri využil naposledy asi Clint Eastwood v Zástave našich otcov pred viac než desiatimi rokmi. Ešte väčším prekvapením je, že film ako taký nemá hrdinov v klasickom zmysle slova. --------------- Sám Nolan v jednom rozhovore naznačil, že hrdinami jeho príbehov nie sú ľudia, ale akési elementy života – voda, vzduch a zem. Tie predstavujú šachovnicu, na ktorej postavy rozohrávajú svoju najväčšiu osudovú partiu života. V rámci nej neexistujú žiadni víťazi. Nie sú hrdinovia ako v Gibsonovom Hacksaw Ridge. Ako konštatuje jedna postava, sú len preživší. A tí sa ako víťazi necítia. --------------- Nolanove postavy sú skôr archetypy vojakov, než „živé“ postavy. Máme tu nejakého francúzskeho vojaka, skupinu Vrchárov, letcov, o ktorých v tom lepšom prípade vieme akurát to, ako sa volajú. Nevieme o nich či sú ženatí, koľko majú detí alebo čo si o vojne myslia. Postavy nefilozofujú o vojne ako v Malickovej Tenkej červenej línii a ani nenosia v kokpite lietadiel fotografie svojich detí či partneriek.--------------- Nepoznáme to, čo sa dialo ani to, čo sa bude diať (hoci to vieme), vidíme len to, čo sa odohráva práve tu a práve teraz a to skrz pohľad niektorých archetypálnych postáv, ktoré spája výlučne samotný Dunkirk. Niektorí sa z neho snažia utiecť (bezmenná postava Cilliana Murphyho), iní sa sem dostať, ďalší ho chcú dobyť a iní zachrániť (výborný Kenneth Branagh). --------------- Kvality Dunkirku netkvejú len v jeho rozprávačskej štruktúre a v nápaditom na monológy i dialógy pomerne ochudobnenom scenári, ale aj vo výbornej kamere Hoyta Van Hoytema. Švajčiarsky režisér, ktorý si v brandži spravil dobré meno Interstellarom, prostredníctvom kamery vyvoláva priam až klaustrofobické pocity. Na jednej strane rozsiahla pláž, na strane druhej kafkovská neschopnosť sa z nej dostať. --------------- Všadeprítomné nemecké Luftwaffe a u-booty križujúce more sťažujú evakuáciu a postavy ako figúrky na šachovnici unikajúce pred nástrahami sa vracajú na miesto, kde to začalo, na pláž, kde sú terčom lietadiel. A všetko začína nanovo. Atmosféru beznádeje, ktorú len občas naruší záblesk nádeje výborne podtrhuje hudba Hansa Zimmera evokujúca hudbu z Tarrovho Turínskeho koňa. --------------- Dunkirk je jeden z najlepších filmov roka, jeden z najlepších vojnových filmov všetkých čias a jeden z najoriginálnejších filmov posledného desaťročia. Jeho originalita samozrejme netkvie v námete, ale v spôsobe jeho spracovania. Nolan ide proti očakávaniam mainstreamu a prináša atypický, no výborný film o zopár anonymných hrdinoch, ktorí nevyhrali vojnu, ale mali to šťastie, že prežili. --------------- Azda doposiaľ nikdy nemal Christopher Nolan bližšie k Oscaru, než má po Dunkirku. A je mu naklonená aj história, keď si cenu pre najlepšieho režiséra za posledných dvadsať rokov už trikrát odniesli režiséri vojnových filmov. Bude Christopher Nolan štvrtý? Odpoveď prinesie čas. Každopádne, jeden z očakávaných filmových vrcholov tohto kalendárneho roka máme za sebou. A bol to skutočne vrchol. --------------- Hodnotenie: 85%

Keď už film nezachráni ani Summer Glau, tak je na tom niečo zlé. Ale chválim aspoň snahu o to, aby to bol zámerne vtipný film.

Jedna z najlepších epizód celého seriálu. Komediálnejšia než ostatné.

Epizóda s Jennifer Grey, "Baby" z Hriešneho tanca.

Jedna z najlepších epizód celého seriálu, v ktorej sa miesi tragika s nádejou, ktorá odhaľuje z Housa viac, než 95% ostatných epizód.

Jedna z najlepších epizód celého seriálu.

Epizóda s mladučkou Elle Fanning.

John Wick je taká noirovejšia, artovejšia a formálne zaujímavajšia verzia Mission Impossible. Ale žiaľ mám pocit, že opäť sa potvrdilo, že prvý diel predčí ten druhý. Jednička predstavila úplne nový fikčný svet s vlastnými pravidlami a vlastnými zákonitosťami, dvojka sa to snaží rozvíjať, no nie je to už natoľko presvedčivé a lineárne. Netvrdím, že postava someliéra nie je dostatočne divácky atraktívna, no je až príliš na okatá na efekt a pre divácku potechu, než že by bola uveriteľná. John Wick je žiaľ typická postava videoherného sveta, nezničiteľný, nemŕtvy, za to férový a spravodlivý, schopný milovať i chladnokrvne zabíjať. Radšej by som videl prvého Wicka, ktorého motivácie bývali racionálnejšie a logickejšie. Ale cez to všetko, je to veľmi veľmi originálny film, taký neo-noir 21. storočia, ktorý nenápadne redefinuje žáner a prináša opäť niečo nové do "prevarených" a prežutých foriem a postupov. A preto 4*.