MagyG

Vynikajuci (napoly dokumentarny) serial, ktory aj s odstupom mnohych rokov ma co ponuknut. Skvele ale aj priemerne herecke vykony (aj zahranicnych hercov), dobra vyprava, exteriery sceny. Co mi ale na seriali najviac vadi, je to, ze tvorcovia serialu sa na stvarnenie historickych postav vobec nesnazili pouzit hercov, ktori by sa svojim vyzorom aspon minimalne blizili k tym predloham. Ti herci za to nemozu, costo podavali skvele vykony, ale taky plnostihly Hryc ma priepastne daleko do asketickeho vyzoru Hana van Meegerena, alebo Hellmut Lange k Pinkertonovi, ci Rosner k Vidocqovi. Ale nemozeme chciet vsetko, vsak? A tiez, aspon mna trochu rusi, ked slovensky herec (Hryc, Docolomansky, Paulovic a ini) hovoria po cesky. Reze mi to usi. Inak obe prve serie su viac-menej skvele, vyvazene, dobre urobene a putave. Trojka so stvorkou su vyrazne slabsie, a nie je to len mensim poctom epizod. Najzaujimavejsie pribehy a filmarsky kumst zrejme vycerpali v prvych dvoch seriach, posledne dve serie sa az na vynimky uz len vezu v tieni slavy a uspechu tych predoslych. Tak ci onak, jeden z mala serialov, ktore si obcas (az na par epizod) rad pustim znova.

Asi budem nosit drevo do lesa, ale tu sa asi da len velmi malo namietat. Herecky, rezisersky, ale aj rekvizitarsky koncert. A zabudol by som na to najhlavnejsie - hudbu. Cloveku sa az cnie, ze ziadna skutocna "Knezola Carola" neexistuje, ta aria samotna je uplne skvela. Keby Fiser taku operu zlozil, urcite by bola v trvalom repertoari nejednej svetovej opernej sceny. Citali ste kniznu predlohu od Verneho? Uprimne - ziadna slava. Prva polovica knihy len same nemastne-neslane opisy, nieco akcnejsie sa tam deje az v druhej polovici a aj to za vela nestoji. Zato tento film tazi z knihy absolutne maximum a pozdvihuje dej a postavy do nevidanych vysin, o akych sa zrejme ani legendarnemu Verneovi nesnivalo. Kopecky je ako zloduch opat neprekonatelny, Docolomansky ako bojovnik dobra a medzi nimi priehrst dalsich skvelych vykonov, kde jednoznacne vytrca najma Augustin Kuban. A samozrejme Hrusinsky ale aj taky Hartl celkom drzal krok s nimi. Svankmajerov styl á la Adéla sa mi zrejme nikdy neopozera a je len skoda, ze takychto filmov nie je viac.

V skratke - dojem z filmu velmi rozpacity. Az mam chut dat len jednu hviezdicku. Ale to by som krivdil akcnym a vizualnym aspektom, ktore su na slusnej urovni, ale bohuzial aj samoucelove. Nedrzia pohromade, v podstate lietaju v ovzdusi ako ten Salem. Mnohe dialogy a pripadne aj cele sceny az trapne jednoducho predvidatelne, tu si scenarista nedal ziadnu namahu. NULA bodov. Vizualna stranka - opat trochu rozpacita. Okolity svet, technika, akcne sceny atd. su skvele, aj ked stale vidiet, ze to realne nie je. A zrejme este dlho nebude. Ludsky mozog ma tu uzasnu vlastnost, ze dokaze vnimat velmi jemne nuansy rozdielov a vyhodnotit, ci je dana vec alebo tvar prirodzena alebo umela. Teda najme v situaciach, ked mate realnu a pocitacom dotvorenu (ci rovno celkovo vytvorenu) tvar vedla seba a hybu sa. Preco nemohli tvar herecky nechat tak, podobne ako Avu v Ex Machina? Rosa Salazar je fotogenicka sama osebe dost. Ten zamyslany dojem "jemne dievcatko, ktore sa v okamihu dokaze zmenit na zabijaka" (alebo este lepsie "nebezpecny zabijak skryvajuci sa v tele nevinne vyzerajucej krehotinky") je tu takto zbytocne prepisknuty. Neprirodzene velke oci, uzka brada, fyziognomia prave sa vyvijajucej 35 kilovej 13-stky... Zrejme pozostatok z manga predlohy, bohuzial trochu vytrhnuty z kontextu a nepasujuci do celkoveho obrazu. Niekedy trochu striedmosti by nezaskodilo. Takze za mna pre tento marvelovsko-diznijovsky manga paskvil s biedou 3 hviezdicky. Realne tak dva a pol.

To sa tu zase v komentaroch zisla partia "odbornikov" na kinematografiu, herectvo a kriminalistiku. Ach jaj... Dobre na tomto seriali je, ze ho komunisticka garnitura nezneuzila pre svoju propagadnu, ako sa stalo v pripade Majora Zemana. Na druhej strane na Panoptikum Mesta Prazskeho to ma este daleko, ale zase taka Kriminalka Stare Mesto je oproti tomu hroza, ktoru nezachranuju ani nasadeni top-herci. Aj vdaka tomu a na to, v akej dobe to bolo tocene, je Pitaval jeden z tych lepsich serialov. Zobrazuje uplne normalnu cinnost kriminalky a jej personalu. Ci si myslite, ze ti dnesni kriminalisti robia nieco ine? Tiez chytaju zlodejickov, podvodnikov, fetakov, vrahov, nasilnikov... A tiez sa pri tom musia prehrabavat zaplavou nudnych alebo prazdnych informacii aby z nich vytiahli to, co potrebuju. Niekedy maju stastie, inokedy nie. Kamera, sceny a herecke vykony slusne, obzvlast Hasek tam sadol "ako rit na budar". Ostry ale aj ludsky Frej, sympaticka Brouskova, frajer Zednicek a dalsi su v zasade uveritelni. V epizodnych ulohach excelovala najme Janzurka a jej fenomenalna "chodiaca kalkulacka s povabom ako ohrievany parok od soboty". R. Hrusinsky, L. Pesek, Bartoska, R. Razlova... Naopak ma trochu sklamali inak vynikajuci herci ako napr. Petr Cepek, ale ten mozno len dostal zlu ulohu a primalo priestoru. Jedna hviezda dole za to, ze niektore diely boli trochu roztahane a zbytocne tam boli hluche miesta a niektore sceny boli blbost uz na prvy pohlad (zobrazenie sfetovanych ludi v epizode Narkomani).

Uznam, ako dieta som jednotlive diely priam hltal, ale ked clovek dospeje, mnoho veci vidi jasnejsie a nie detskymi naivnymi ocami a uz to nema tu iskru. Teraz po rokoch vidim, ze figliarstvo deduska priamo vychadza z Kronerovych predchodzich uspesnych stvarneni Ragana a Pagaca. Lenze kym Ragan a Pagac boli zasadene do obdobia rakusko-uhorska, kde sa komunisticka garnitura nemohla dostatocne vyburit na ideologickej propagacii svojich nezmyslov, tak dedusko je klasicka komunisticka normalizacna propaganda, ktora parazituje na popularite postav Ragana/Pagaca tak fenomenalne stvarnenych Kronerom. Bohuzial tym ale celu pointu skazili.

Po dlhom case som si to zase pustil a bavil sa velmi dobre. Svako Ragan je skvela a nenarocna oddychovka. K 5 * chyba par detailov. Dej je obcas trochu rozsekany, ma hluche miesta. Aj niektore sceny a humor su tak trochu "nasilu", skripe to. Slovacko sa nesudi je rozhodne o level vyssie na plny pocet bodov. Ale inak... Ragan by si zasluzil tiez celu jednu seriu, podobne ako Slovacko. A mozno aj dve. Ono sa to vlastne stalo, ale trochu inak. Na skodu veci, lebo vtedajsi mocipani tuto dobre rozbehnutu ideu pokazili. Figliarstvo filmovych postav (ci uz ako svako Ragan alebo Matus Pagac) Kronerovi tak sadlo, ze dalsie pokracovanie sa udialo v seriali Nech zije dedusko. So vsetkymi komunistickymi somarinami, ake si tam papalasi nanutili. A tym caro kronerovho figliarstva skyslo. Skoda. Samozrejme, ako dieta som jednotlive diely Nech zije dedusko priam hltal, ale ked clovek dospeje, mnoho veci vidi jasnejsie a nie detskymi naivnymi ocami a uz to nema tu iskru.

Problém mnohých komentátorov (Segrestor, Tetsuo a pod) je v tom, že zjavne v tej dobe nežili a nedokážu pochopiť problémy tej doby, a najmä to, prečo niektoré veci boli také, aké boli. Hodnotia seriál z pohľadu moderného človeka PO revolúcii, čo je úplne chybný úsudok. Budem ja hodnotiť rentabilnosť, účinnost a náročnosť prevádzky a údržby parnej lokomotívy dnes? Alebo nebodaj porovnávať prvé mobilné telefóny s dnešnými? Ťažko. Teda... mohol by som, ale aký by to malo zmysel? Na tú dobu to boli supermoderné mašiny, ktoré odviedli svoje dielo. Presne tak, ako tento seriál, ktorý sa z dnešného pohľadu zdá trápny, ale vo svojej dobe zabavil pol republiky a to dosť unikátnym spôsobom. Áno aj ja som cvakal s vypínačmi (bol som cca 11 ročný sopliak) a dokonca som zašiel tak ďaleko, že namiesto žiarovky som pri tom "hlasovaní" zapol 2000W ohrievač a tešil sa, ako som oblafol počítanie, lebo som sám "zahlasoval" za 20 ľudí so 100W žiarovkou. Pointou nebola supervysoká úroveň seriálu čo sa týka deja, primárnym účelom bolo ľudí zabaviť a priniesť čosi nové a zaujímavé v tej dobe. A to sa podarilo na 100%. Takže milí postkomunistickí hejteri... trhnite si nohou. Na tú dobu a v tých podmienkach: silný nadpriemer. Mimochodom... možno aj vďaka tomuto seriálu som sa vyučil za kuchára a neľutujem. To ale taký Segresor s jeho názorom že kuchári majú "velenudný život", nikdy nepochopí a ja mu jeho omyl dokazovať nebudem.

Že strašidelná rozprávka... Tak tu platí asi len ten prívlastok. Verte či nie, keď som bol na to ako malé dieťa v kine, pri scéne s horiacimi záclonami a netvorom som z kina so strachom zutekal a ešte dlllho sa v noci bál každého tieňa. A to je ten najsilnejší dojem z Panny a netvora dodnes. Je to čistokrvný horror a mnohí dnešní režiséri tých kvázi-hororových zvratkov by mali povinne mať tento skvost ako učebný materiál.

Rozprávka, ktorá tak trochu vybočuje z klišé typických happyendoviek. A to je dobre. Musí byť všetko na jedno kopyto krásne a šťastné? Andersen nebol romantik a do svojich príbehov sa nebál dať aj tragédie. Tie sú totiž bežnou súčasťou života, či sa nám to páči, alebo nie. Takmer majstrovský filmársky kúsok, len ten morský princ mi tam nesadol. Inak skvelé.

Nevtieravá komédia s pomerne slušným hereckým obsadením a výkonmi, ale biednym scenárom. Teda, aby som bol presný... Herz aj tu dokázal aj z toho mála vytĺcť maximum, aj som sa nasmial, bolo to celkom fajn, ale chýbali mi tam dve veci. Silnejšia dejová línia, celé to bolo poskladané či skôr pozliepané z nesúrodých dielikov a črepov ako rozbitá porcelánová soška epoxidom. Nemalo to ucelenosť. A za druhé, chýbal mi tam jednoznačnejší záver. To, že tam pobláznená Veškrnová rozbila na záver zopár tanierov, bol síce (na tú dobu) efektný, ale inak myšlienkovo a dejovo prázdny záver. Neuzavrelo sa to dejovo ani čo sa týka skladu, ani čo sa týka akéhosi zmysluplného uzavretia príbehov ďalších postáv. Kľudne si viem predstaviť pokračovanie.